Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/16/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110230523
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Č. L., a.
s., so sídlom B., P. C. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. Mgr. M. J., advokátom so sídlom N., Š. XX. proti
odporcovi J. P., bytom D. N. V., T. XXX/XX. o zaplatenie 3.289,99 € s prísl. takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 3.289,99 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania
z tejto čiastky ročne od 02.09.2008 do zaplatenia a trovy konania 998,43 €, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa od odporcu podaným návrhom domáhal zaplatenia čiastky 3.289,99 euro spolu s
14,25 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 2. septembra 2008 do zaplatenia titulom
finančného vyúčtovania úverovej zmluvy. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že
navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/07/94590, predmetom ktorej bolo
financovanie ojazdeného motorového vozidla za dojednaných platobných podmienok. Z dôvodu, že
odporca nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, navrhovateľ určil odporcovi predčasnú splatnosť
úveru a zároveň vyhotovil odporcovi konečné finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy tak, že celkový
nedoplatok odporcu predstavuje žalovanú čiastku 3.289,99 euro. Táto pozostáva z neuhradených
splátok (743,12 €), zostatku spotrebného úveru (3.232,26 €), náhrady škody (1.402,97 €), škody za
zákonné poistenie (142,62 €), úroku zo zostatku úveru (38,26 €) a zmluvnej pokuty (659,64 €),
od ktorých položiek však bol odrátaný výnos z predaja predmetu lízingu (2.928,88 €). Odporca, hoci
riadne predvolaný, sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nepožiadal. Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
odporcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/07/94590 zo dňa 19. októbra 2007 uzavretej medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom súd zistil, že medzi stranami bola uvedeného
dňa uzavretá lízingová zmluva (i keď označená ako zmluva o spotrebnom úvere), predmetom ktorej
bol finančný lízing motorového vozidla zn. Peugeot 406 Break, VIN: V. Odporca ako dlžník - lízingový
nájomca sa zaviazal po dobu 36 mesiacov predmet lízingu užívať a platiť lízingové splátky vo výške
185,77 euro mesačne podľa splátkového kalendára.Zo všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy o
spotrebnomúveresúdzistil,žepodľačl.VIIbod1písm.b)bolnavrhovateľoprávnenývyhlásiťpredčasnú
splatnosť spotrebného úveru, ak je dlžník 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou
úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy. Podľa článku XII bod 6 je veriteľ
oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 30 % z výšky spotrebného úveru v prípade
hrubého porušenia dohodnutí zmluvných podmienok, v dôsledku ktorých dôjde k predčasnej splatnosti
úveru.
Z listiny navrhovateľa zo dňa 26. februára 2008 adresovanej odporcovi a označenej ako " Určenie
predčasnej splatnosti úveru " súd zistil, že navrhovateľ určil odporcovi predčasnú splatnosť úveru č.
UZF/07/94590 ku dňu 1. marca 2008.
Z listiny navrhovateľa zo dňa 7. augusta 2008 označenej ako " Finančné vyúčtovanie zmluvy č.
UZF/07/94590 " súd zistil, že navrhovateľ si voči odporcovi vyúčtoval nedoplatok vo výške 3.289,99 euro,
ktorá čiastka pozostáva z neuhradených splátok (743,12 €), zostatku spotrebného úveru (3.232,26 €),
náhrady škody (1.402,97 €), škody za zákonné poistenie (142,62 €), úroku zo zostatku úveru (38,26
€) a zmluvnej pokuty (659,64 €), od ktorých položiek bol odrátaný výnos z predaja predmetu lízingu
(2.928,88 €).
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Finančný lízing je možné definovať ako záväzkový vzťah, v ktorom sa poskytovateľ lízingu zaväzuje
odovzdať príjemcovi lízingu na určitú dobu (dobu lízingu) do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu,
ktorú poskytovateľ obvykle za týmto účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe objednávky
a podľa výberu príjemcu lízingu, pričom príjemca lízingu sa zaväzuje náklady spojené s obstaraním
poskytovateľovi lízingu úplne uhradiť prostredníctvom lízingových splátok. Príjemca lízingu má v prípade
finančného lízingu obvykle právo na kúpu predmetu lízingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva
označená ako zostatková, pretože vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu lízingu, resp. nákladmi
spojenými s obstaraním predmetu lízingu na začiatku a celkovou výškou tej časti lízingových splátok,
ktorými je obstarávacia cena predmetu lízingu splácaná. V tejto súvislosti sa hovorí o
obstarávacej funkcii finančného lízingu, ktorá ju kvalitatívne odlišuje od nájomného vzťahu, u ktorého je
primárnou funkciou užívanie predmet nájmu. Príjemca lízingu nesie už od počiatku lízingového vzťahu
riziká (nebezpečenstvo škody) spojené s predmetom lízingu, ako i náklady spojené
s užívaním a prevádzkovaním predmetu lízingu (údržba, dane, poistenie). Skutočnosť, že príjemca
lízingu nesie nebezpečenstvo škôd na predmete lízingu a všetky náklady spojené s jeho užívaním,
býva často označovaná za hlavný definičný znak finančného lízingu, ktorý ho odlišuje od iných druhov
zmluvných vzťahov. Lízing je označovaný ako finančný práve preto, že záväzky poskytovateľa lízingu
sa tu obmedzujú na poskytnutie finančnej služby. S istou nadsázkou možno hovoriť, že u finančného
lízingusícepríjemcalízingunadobúdavlastníckeprávoažpouplynutídobylízingu,vlastníckepovinnosti
však nesie od počiatku. Pokiaľ ide o porušenie lízingovej zmluvy, je potrebné si uvedomiť, že každé
porušenie zmluvnej povinnosti má zo zákona za následok povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým môže
druhej zmluvnej strane vzniknúť. Pokiaľ nevedie porušenie lízingovej zmluvy k jej predčasnému zániku,
nevznikajúvpraxizásadnejšieproblémy.Akvšakdôjdekzánikulízingovejzmluvypreduplynutímriadnej
doby lízingu, vzniká vzhľadom k asymetrii vzájomných plnení medzi poskytovateľom a príjemcom lízingu
množstvo finančných nárokov charakterizovaných len pre lízingové vzťahy. Tieto finančné nároky sú
obsiahnuté vo finančnom vyporiadaní, ktoré nasleduje po zániku zmluvy. Je potrebné si uvedomiť, že po
predčasnom ukončení lízingovej zmluvy nemá lízingový poskytovateľ väčšinou pokryté náklady, ktoré
musel vynaložiť v súvislosti so zaobstaraním predmetu lízingu. Súčasne s tým mu bezpochyby vzniknú
ďalšie náklady spojené s predajom predmetu lízingu alebo s uzavretím novej lízingovej zmluvy. Popri
nároku na úhradu týchto vynaložených nákladov má lízingový poskytovateľ taktiež nárok na náhradu
ušlého zisku, ktorého by dosiahol, keby lízingový príjemca neporušil svoje zmluvné povinnosti. Uvedené
nároky lízingového poskytovateľa je však nutné znížiť o výnos z predaja predmetu lízingu a prípadne oprijaté poistné plnenie. Všetky tieto nároky sú ekonomicky odôvodniteľné a lízingový poskytovateľ má na
ne nepochybne nárok zo zákona. Podstate finančného lízingu nezodpovedá žiadny zo zmluvných typov,
ktoré sa nachádzajú v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku. Zmluvy o finančnom
lízingusúpretovpraxiprevažneuzavieranéakozmluvynepomenovanépodľa§269ods.2Obchodného
zákonníka alebo podľa § 51 Občianskeho zákonníka.
Právnesúvecposúdilpodľavyššiecitovanéhoustanoveniazákona§269ods.2Obchodnéhozákonníka
a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh je dôvodný. Navrhovateľ v konaní predloženou zmluvou
(označenou síce ako zmluva o spotrebnom úvere) jednoznačne preukázal, že medzi ním a odporcom
vznikol lízingový vzťah, z ktorého odporcovi ako príjemcovi lízingu vznikla povinnosť riadne a včas
hradiť lízingové splátky. Túto svoju platobnú povinnosť si však odporca riadne neplnil, z ktorého
dôvodu navrhovateľ pristúpil k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy, čím vzniklo navrhovateľovi
voči odporcovi právo na finančné vyporiadanie tohto lízingového vzťahu, a to podľa vyúčtovania,
ktoré navrhovateľ súdu predložil, úhrnom vo výške žalovanej čiastky 3.289,99 euro. Súd sa teda
stotožnil s tým, že navrhovateľovi prináležia, ako už bolo vyššie uvedené, jednotlivé položky finančného
vyúčtovania lízingu, a to jednak neuhradené splátky (743,12 €), zostatok spotrebného úveru (3.232,26
€), náhrada škody (1.402,97 €), škoda za zákonné poistenie (142,62 €), úrok zo zostatku úveru (38,26
€) a zmluvná pokuta (659,64 €), od ktorých položiek však bolo nutné odrátať výnos z predaja predmetu
lízingu (2.928,88 €). Uvedené vyúčtovanie nakoniec odporca nikdy, ani voči navrhovateľovi, ani voči
súdu nenamietal a nespochybnil. Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Odporca navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je od 02.09.2008 v omeškaní so zaplatením svojho
peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok z
omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej NBS a platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
od 25.04.2007 do 28.10.2008 činila diskontná sadzba 4,25 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje. Pokiaľ sa však navrhovateľ
domáhal úroku z omeškania vo väčšom rozsahu, nezostávalo súdu iné ako žalobný návrh v tejto časti
zamietnuť.
Navrhovateľovineúspešnémulenvnepatrnejčastivzniklovočiodporcoviprávonanáhradutrovkonania,
ktoré sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom za návrh 197,- € a trovami právneho zastúpenia za 4
úkony právnej služby po 121,17 €, 3 x 7,21 € a 1 x 7,41 € režijný paušál, cestovné 83,26 € a strata
času 6 polhod. po 12,35 €, zvýšenými o DPH 130,35 €. Úhrnom je tak odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi na trovách konania čiastku 998,43 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.