Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. február 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/159/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209212103
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu P. A., bývajúceho v Q. K., F. XXXX/XX,
zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, Advokátska kancelária Q. K., U. XX, proti žalovanému: C. - servis
a. s., A., J. XX, IČO: XX XXX XXX, o 2.002 € a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 5.3.2010, č. k. 24C/84/2009-137, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 2.002,02 € s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 17.6.2009 do zaplatenia s odôvodnením, že u žalovaného bol v pracovnom pomere

od 12.3.2002 do 31.8.2008 a za uvedené obdobie bol zaradený do prvého stupňa náročnosti práce,
pričomnáročnosťpracovnejčinnostivykonávanejžalobcomvsúladesinternýmipredpismiužalovaného
zodpovedala vyššiemu stupňu náročnosti práce, t. j. druhému stupňu, ktorú skutočnosť konštatoval
aj Inšpektorát práce Košice v liste zo dňa 19.8.2008. Tento svoj nárok vyčíslil sumou za obdobie od
1.9.2006 do 31.5.2008 sumou 1.763,89 €. Keďže žalovaný dal žalobcovi dňa 27.5.2008 výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, pričom mu určil trojmesačnú výpovednú lehotu,
ktorá plynula od 1.6.2008 do 31.8.2008 žalovaný zaplatil žalobcovi odstupné vo výške 861,48 €, avšak
pri správnom zaradení do druhého stupňa náročnosti mu mal vyplatiť odstupné 1.099,61 €, a preto si

žalobca uplatnil aj doplatenie odstupného v sume 238,13 €, spolu 2002,02 €.

Súd prvého stupňa preskúmaným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 669,39 € zastavil a uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.283,77 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.6.2009 do zaplatenia
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 338,05 € do troch od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca vykonával ako zamestnanec prácu
pre žalovaného ako pracovník fyzickej ochrany majetku a osôb. Z popisu pracovnej činnosti žalobcu
vyplýva, že rozhodne nejde o výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných
postupov a pokynov, ktoré zodpovedajú prvému stupňu náročnosti v zmysle prílohy č. 1 Zákonníka

práce. Vzhľadom k tomu súd práce, ktoré vykonával žalobca pre žalovaného zaradil do druhého stupňa
náročnosti, keďže z popisu práce nepochybne vyplýva, že išlo o výkon opakovaných kontrolovateľnýchprác hospodárskoprávnych, prevádzkovotechnických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.
Nárok žalobcu za obdobie od septembra 2006 do júna 2008 pozostával z rozdielu medzi skutočne
vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by patrila žalobcovi pri zaradení do druhého stupňa náročnosti práce

vo výške 499,57 € na základe dohody účastníkov konania bol tento nesporný, navyše žalovaný v tejto
časti nárok žalobcu aj uznal do výšky 489,68 €. Podľa výpočtu žalovaného by žalobcovi patrila hrubá
mzda za uvedené obdobie pri zaradení do druhého stupňa náročnosti práce v celkovej výške 199.750,-
Sk. Z výplatných listín žalobcu súd zistil, že za rovnaké obdobie odmena hrubá predstavovala spolu
184.700,- Sk, rozdiel teda činí 15.050,- Sk.

Sporný medzi účastníkmi zostal len nárok za mesiac júl a august 2008. Nesporné bolo to, že žalobca

nevykonával práce v prospech žalovaného z dôvodu, že žalovaný neprideľoval prácu žalobcu na
dohodnutom mieste výkonu práce a to v Q. K., ale žalovaný vyslal žalobcu na pracovnú cestu do
Prešove,čožalobcaodmietol,ktoráskutočnosťboladôvodomnato,abyžalovanýneprideľovalvďalšom
prácu žalobcovi. Podľa žalovaného za toto obdobie žalobcovi nepatrí mzda, keďže prácu nevykonával.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 55 ods. 1, 4, 6 a § 57 Zákonníka práce ako aj ust. § 142

ods. 1 a 3 Zákonníka práce prihliadol k tomu, že účastníci konania sa v pracovnej zmluve dohodli na
mieste výkonu práce v Q. K.. Žalovaný v období mesiacov júl a august 2008 znižoval stavy svojich
zamestnancov, preto nemal možnosť prideľovať prácu žalobcovi, v dôsledku toho ho vyslal na pracovnú
cestu do Prešova, ktorú skutočnosť mu listom oznámil. Na to žalobca reagoval písomne a oznámil
žalovanému, že s vyslaním na pracovnú cestu nesúhlasí. Dožadoval sa však prideľovania práce na

dohodnutom mieste a prácu v Prešove odmietol vykonávať.

Súd prvého stupňa mal zato, že z právnej úpravy vyplýva, že zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca
na pracovnú cestu len s jeho súhlasom. Daný vzťah účastníkov konania posúdil ako snahu žalovaného
preradiť žalobcu na prácu na inom mieste ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve, avšak ako vyplýva
z ust. § 55 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca bez jeho súhlasu len pri

výnimočných okolnostiach, čo nie je v danom prípade, a v ostatných prípadoch len so súhlasom
zamestnanca. Preto neprideľovanie práce žalovaným žalobcovi na dohodnutom mieste súd posúdil
ako prekážku na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 a v takom prípade je zamestnávateľ povinný
poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Preto súd tento nárok
žalobcu považoval za dôvodný. Priemerný mesačný zárobok vypočítal súd prvého stupňa za kalendárny

štvrťrok od apríla do júna 2008. Z výpočtu predloženého žalovaným pri zaradení žalobcu do druhého
stupňa náročnosti za rozhodujúce obdobie t. j. za apríl, máj a jún 2008 priemerný zárobok žalobcu
v rozhodnom období bol vo výške 8.718,70 Sk vzhľadom na to, že minimálny mzdový nárok určený
pre druhý stupeň náročnosti v danom prípade bol 9.720,- Sk a pri zohľadnení výpočtu samotného
žalovaného za mesiac jú 2008 vo výške 10.692,- Sk súd považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške

677,55 €, t. j. 9.720,- + 10.692,- Sk).

Ďalším nárokom, ktorý si žalovaný uplatnil a ktorý súd prvého stupňa priznal bol doplatok na odstupnom,
teda rozdiel medzi skutočne vyplatený odstupným a odstupným, ktoré by žalobcovi patrilo pri zohľadnení
druhého stupňa náročnosti práce. Súd prvého stupňa rovnako ako v predchádzajúcom prípade
vychádzal z priemernej mzdy za druhý kvartál roku 2008, pričom priemerná mzda žalobcu bola zistená

vo výške 8.718,70 Sk, ktorá mzda však nedosahovala minimálny mzdový nárok určený pre druhý stupeň
náročnosti práce, ktorý v tomto období bol vo výške 9.720,- Sk. Žalobcovi patrí náhrada za trojmesačné
odstupné, ktoré mu v skutočnosti bolo žalovaným vyplatené v sume 25.953,- Sk. Pri zohľadnení druhého
stupňa náročnosti práce bol minimálny mzdový nárok 9.720,- Sk za jeden mesiac, čo za tri mesiace
predstavuje sumu 29.160,- Sk, a teda rozdiel je 106,65 € (3.213,- Sk). Vzhľadom na vyššie uvedené

potom nárok žalobcu je dôvodný po sumu 1.283,77 €, t. j. 499,57 plus 677,55 plus 106,65 €.O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a preto priznal
náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom za šesť úkonov právnej pomoci a režijný paušál,
ako aj cestovné a náhradu za stratu času na ceste zo Starej K. do Košíc a späť na pojednávanie konané

dňa23.10.2009,1.12.2009,2xpo8polhodínx11,59€,napojednávanídňa26.1.2010a5.3.20102xpo8
polhodín a 12,02 € a cestovné za cesty právneho zástupcu žalobcu osobným motorovým vozidlom Opel
Astra zo Starej Ľubovne do Košíc a späť na pojednávanie v dňoch 23.10.2009, 1.12.2009, 26.1.2010 a
5.3.2010 za 240 km pri jednej ceste, pri spotrebe PHM 5,9 l/100 km, priemernej cene PHM 1,14 €/liter a
základnej náhrade za 1 km 0,183 € podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., spolu v celkovej výške 1.207,32

€. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
účastníkov konania vychádzajúc z hodnoty konania 2.002,02 €, žalobca bol úspešný v časti1.283,77 €
t. j. 64 % a neúspešný 718,25 € t. j. 36 %, preto súd priznal 28 % z celkovej náhrady t. j. 338,05 €.

Nepriznal náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci za písomné podanie žalobcu zo dňa
24.11.2009 a 17.12.2009 z dôvodu, že nešlo o podanie vo veci samej, ale upresnenie návrhu na začatie
konania.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Má za to, že na základe vykonaných dôkazov
súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o náhradu
mzdy za mesiace júl a august 2008, keďže v danom prípade nešlo podľa názoru žalovaného o prekážku
na strane zamestnávateľa, pretože to, čo posúdil súd prvého stupňa ako snahu žalovaného preradiť

žalobcu na prácu na inom mieste bolo v skutočnosti snaha zabezpečiť žalobcovi primeranú prácu počas
plynutia jeho výpovednej lehoty využívajúc inštitút pracovnej cesty. Práve odmietnutie pracovnej cesty
žalobcom, odmietnutím tento preukázal, že v skutočnosti nemá záujem o prácu, pričom si bol vedomý
ukončenia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a Q. a. s. Q. K.. V ďalšom konštatuje, že ak je správne
tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca mal byť zaradený do druhého stupňa náročnosti práce, tak

žalovaný uznáva nárok žalobcu vo výške 489,68 €. Všetky ostatné nároky boli priznané na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto sa domáha, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa, prípadne aby potvrdil rozsudok len do výšky 489,68 €.

Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a
správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj

odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a to
aj pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa týkajúci sa prekážky v práci na strane žalovaného za obdobie
mesiacov júl a august 2008. V tejto časti je odvolanie žalovaného nedôvodné, keďže súd prvého stupňa
správne vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1, 3 Zákonníka práce posúdil nárok žalobcu ako dôvodný na

náhradu mzdy za dobu, po ktorú mu zamestnávateľ prácu neprideľoval.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, pričom rozhodol s poukazom na
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 O.s.p. Keďže napriek tomu, že žalobca mal v konaní úspech a
vo svojom vyjadrení síce žiada priznať aj náhradu trov odvolacieho konania, tieto trovy však v lehote

stanovenej zákonom nevyčíslil, preto odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.