Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/165/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106226014
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Helena Matkulčíková
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa T. K.,
bytom T., Z. X/XX,. občana S. R., proti odporcovi J. Ž., bytom P. R., B., D. XX,. občanovi P. R., o zvýšenie
vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Zmeňuje sa rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 30.03.1990 č.k. 12C/522/87-54 tak, že sa
zvyšuje vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi na sumu 40 Eur mesačne, a to s účinnosťou

od 01.11.2006.

V zostávajúcej časti sa vyššie uvedeného rozhodnutie ponecháva nezmenené.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2006 do rozhodnutia súdu v sume 1.231,64
Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 20 Eur mesačne splatných spolu s
bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou
výhody splátok.

V zostávajúcej časti sa návrh zamieta.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany žalovaného na sumu 3.000,-Sk
(99,58 €), a to s účinnosťou od 30.10.2006. Uviedol, že študuje na vysokej škole, doterajšia výška
vyživovacej povinnosti nezodpovedá tejto situácii, podstatným spôsobom vzrástli jeho náklady, tieto
celkom predstavujú sumu 5.000,-Sk (165,97 €).

Žalovaný nesúhlasil s akýmkoľvek zvýšením jeho vyživovacej povinnosti, poukazoval na to, že na

platenie vyššieho výživného nemá finančné prostriedky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn.
12C/522/1987, potvrdenie o štúdiu a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobcauviedol,žet.č.ještudentompiatehoročníkaS.T.U.vB.,odborupozemnéstavbyaarchitektúra.
Býva na internáte, t.č. za ubytovanie platí 65 €, za cestovné 30 €, stravovanie v jedálni 80 € mesačne.
Ďalšie náklady sú spojené s nákupom literatúry, potrebného softwaru, veľkoplošnou tlačou. Žije v

spoločnej domácnosti s matkou, ktorej príjem je cca 10.000,- Sk (331,97 €) v čistom. Vzhľadom k jehopomerom od druhého ročníka vysokej školy poberá štipendium, ktorého výška sa mení a prehodnocuje
každý rok a bola v rozmedzí od 1.300,-Sk (43,15 €) do 2.500,-Sk (82,98 €) mesačne. Už určené výživné
žalovaný riadne neplatí, bol nútený obrátiť sa na C. P. M. O. D. A. M. s pokusom o jeho vymáhanie, bez

úspechu. T.č. mu je vyplácané náhradné výživné. Počas školského roku nemá možnosť privyrobiť si,
snaží sa brigádovať počas letných prázdnin, v lete 2009 zarobil za dva mesiace 20.000,-Sk (663,88 €).

Odporca uviedol, že je ženatý od roku 1973, z tohto manželstva pochádzajú tri, dnes už dospelé a
samostatné deti. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí jeho manželke, táto je dôchodkyňa a poberá
dôchodok 490 ZL. Žalovaný uviedol, že pôvodným povolaním je roľník, príležitostne si v minulosti

privyrábal stavebnými prácami, zvykol pracovať 5-6 mesiacov v roku a zarábal 1.500 ZL mesačne. V
priebehu roka 2007 ochorel, je dlhodobo na nemocenskej podpore, ktorá predstavuje sumu 7-8 ZL na
deň. Žiadne dávky sociálneho rázu od štátu nedostáva, zo zdravotných dôvodov neobhospodaruje ani
pozemku,ktorémávovlastníctve.Finančnenáročnýjenákupliekov,absolvovalnáročnúoperáciu,nemá
možnosť vlastným pričinením zabezpečiť si vyšší príjem. Požiadal o priznanie invalidného dôchodku,
o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. V zásade je odkázaný na finančné príjmy svojej manželky. Okrem

poľnohospodárskej pôdy nevlastní nič, čo by malo väčšiu hodnotu.

O vyživovacej povinnosti žalovaného k žalobcovi bolo posledný krát rozhodované v konaní tunajšieho
súdu rozsudkom zo dňa 30.03.1990, č.k. 12C/522/87-54, ktorým bola určená výška vyživovacej
povinnosti na sumu 300,-Sk mesačne.

Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62, ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť s minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o súdnom výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného len a návrh.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, pokiaľ ide o zmenu

vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov, znenie vyššie citovaného ustanovenia § 78 nevyžaduje, aby
išlo o podstatnú zmenu.

V tomto prípade súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného
subjektu, teda dnes už plnoletého žalobcu. Posledný krát bolo o vyživovacej povinnosti žalovaného
k žalobcovi rozhodované pred takmer dvadsiatimi rokmi, v čase, keď náklady na zaopatrenie jeho

potrieb zodpovedali úplne iným skutkovým okolnostiam ako toho času. Žalobca je v súčasnom období
vysokoškolským študentom a už samotná táto skutočnosť zakladá dôvodnosť konštatovania zásadnej
zmeny pomerov. Vyššie náklady na jeho zaopatrenie spočívajú v poplatkoch za ubytovanie mimo
miesta bydliska, stravovanie mimo domácnosti, cestovné, v nákladoch, ktoré sú nevyhnutne spojené
s vysokoškolským štúdiom, nákupom literatúry, v prípade žalobcu nákladmi na veľkoplošnú tlač. Pri

určovaní výšky zmeny vyživovacej povinnosti voči žalobcovi teda súd bral do úvahy najmä zmenené
pomery na strane žalobcu, tiež ale súčasné pomery žalovaného, ktoré sú podstatnou mierou ovplyvnené
jeho zmeneným zdravotným stavom, ktorý mu bráni zásadnejším spôsobom zapojiť sa do pracovného
procesu, a tým získať väčšiu sumu finančných prostriedkov. Berúc do úvahy všetky tieto okolnosti, teda
potreby oprávneného ako i možnosti a schopnosti povinného, súd určil výšku výživného spôsobom, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výšky vyživovacej povinnosti nie je zásadným spôsobom vyššia
ako je minimálny rozsah určený Zákonom o rodine a vykonávacími predpismi, ktorý v súčasnej dobe je25,36 €. Na druhej strane časť potrieb žalobcu je krytá prostriedkami sociálneho štipendia, na poberanie
ktorého spĺňa vzhľadom na svoje pomery podmienky prakticky počas celého vysokoškolského štúdia.

Súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu vzhľadom na vyššie uvedené, preto v zostávajúcej časti bola

žaloba zamietnutá.

Vyživovacia povinnosť bola zvýšená s účinnosťou od 01.11.2006, teda dňom nasledujúcim po podaní
žaloby, do rozhodnutia súdu vznikol nedoplatok na dlžnom výživnom v sume 1.231,64 €, ktoré súd s
prihliadnutím k pomerom žalovaného žalovanému uložil splácať po 20 € mesačne spolu s bežným
výživným, súd tak rozhodol s použitím § 160, ods. 1 O.s.p.. Nedoplatok vznikol rozdielom medzi pôvodne
určeným výživným a výživným zvýšeným týmto rozhodnutím, ktorý predstavuje 30,04 € (40 € - 9,96 €

= 30,04 €), a to za 41 mesiacov.

Žalobca bol v tomto konaní úspešným účastníkom, patrila by mu podľa § 142, ods. 1 O.s.p. náhrada
trov konania, táto žalobcovi priznaná nebola, nakoľko náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.