Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/112/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106237784
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ X. P., bytom
W., B. č. X, 2/ I. J., bytom W., I. X., navrhovatelia 1/ 2/zastúpení JUDr. Jozefom Holičom, advokátom,
Bratislava, Tranovského 18-20, proti odporcom : 1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave,
Bratislava, Špitálska 14, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o určenie,
že navrhovateľom 1/ 2/vznikol nárok na dovolenku, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. 10. 2009 č.k. 9C 112/2006 - 86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi 1/náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa voči odporcovi
1/ domáhali určenia, že im vznikol nárok na dovolenku, a to navrhovateľovi 1/ v roku 2003 v dĺžke 6
týždňov, v roku 2004 v dĺžke 6 týždňov a v roku 2005 v dĺžke 3 týždňov; navrhovateľovi 2/ v roku 2003 v
dĺžke 6 týždňov, v roku 2004 v dĺžke 6 týždňov a v roku 2005 v dĺžke 3 týždňov. Svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil tým, že podľa § 72 zák.č. 73/1998 Z.z. navrhovateľom 1/, 2/ nárok na dovolenku
nevznikol, nakoľko navrhovatelia 1/, 2/ neboli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby, ale ich služobný

pomer bol skončený prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Napriek tomu,
že Najvyšší súd SR obe rozhodnutia odporcu 1/ zrušil, nárok na dovolenku navrhovateľom v žalovanom
období nevznikol. Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ust. § 46, § 189, §
196 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.
Konanie voči odporcovi 2/ prvostupňový súd zastavil, na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmi 1/,
2/, ešte pred začatím konania vo veci samej, s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom náhradu trov
konania nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli.

Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovatelia 1/, 2/; ich odvolanie smerovalo
proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa a výroku o trovách konania. Navrhovatelia
1/, 2/ žiadali v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd ich návrhu

vyhovie, resp. v napadnutej časti rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovatelia 1/, 2/ vytýkali prvostupňovému súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj
nesprávne právne posúdenie veci.Navrhovatelia 1/, 2/ trvali v odvolaní na tom, že boli pozbavení výkonu štátnej služby a vznikli im nároky
zhodne s tými, ktorí boli dočasne pozbavení výkonu služby. Zákonodarca neuvažoval o rozdielnosti
nárokov po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Podľa § 196 ods. 1 zák.č. 73/1998

Z.z. ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá so všetkými právami
a policajtovi sa doplatí služobný plat.

Navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali na to, že obdržali rozhodnutie o skončení služobného pomeru; tento
právny úkon bol absolútne neplatný a podľa rozhodnutia NS SR bol nezákonným rozhodnutím. Policajti

však boli dočasne pozbavení výkonu služobného pomeru takisto, ako keby utrpeli úraz, alebo časť
svojho denného stavu strávili v škole, na školení a pod. Reálne boli dočasne pozbavení výkonu štátnej
služby a bol im doplatený rozdiel služobného platu; služobný pomer trvá so všetkými právami, teda aj s
právom na dovolenku, tak, ako to zakotvuje § 48 ods. 2 zákona o štátnej službe. Nemožno akceptovať
úvahu, že služobný príjem a služobný plat sú totožné inštitúty. Súd prvého stupňa bol povinný zistiť,
odkedy dokedy navrhovatelia 1/, 2/ nevykonávali štátnu službu, určiť, kedy sa do služby vrátili a odkedy

dokedy štátna služba každému z nich trvá. Ďalej mal zistiť, či bol navrhovateľom 1/, 2/ počas dočasného
pozbavenia štátnej služby vyplatený služobný plat a či v takom rozsahu, ako to má na mysli ust. § 84
ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. Svoje zistenia musí súd podriadiť pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia;
pokiaľ také nie sú, musí súd svoje zistenia podriadiť pod ustanovenia, ktoré sú im svojím charakterom
a obsahom najbližšie.

Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ sa písomne vyjadril odporca 1/, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Navrhovatelia v odvolaní svoj nárok na dovolenku v súvislosti
so zrušením rozhodnutia o skončení služobného pomeru odvodzujú z ust. § 196 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. Odporca 1/ s týmto názorom nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenie je

špeciálnym ustanovením upravujúcim postup a platové nároky príslušníka PZ po zrušení rozhodnutia o
prepustení, a to za čas neplatného skončenia služobného pomeru. Platové náležitosti sú špecifikované
ustanovením§84ods.1písm.a/ažm/apísm.s/.ŽiadneinénárokypríslušníkoviPZztohtoustanovenia
neprislúchajú.

Vznik nároku na dovolenku upravuje § 71 zákona. Podmienkou pre vznik nároku na dovolenku je
vykonávanie štátnej služby príslušníkom PZ počas celého kalendárneho roka. Pokiaľ príslušník PZ
nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.

Za vykonávanie štátnej služby sa považujú aj doby, ktoré sú taxatívne určené v ust. § 72 cit. zákona.

V tomto ustanovení nie je uvedená doba neplatného skončenia služobného pomeru v prípade, že je
rozhodnutie o skončení služobného pomeru súdom zrušené. Uvedenú dobu teda nemožno považovať
za čas výkonu služby. Doba dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby uvedená v ust. § 72 písm.
k/ cit. zákona, o ktorú sa navrhovatelia 1/, 2/ opierajú, nemá žiadny vzťah k tomuto skutkovému stavu.
Predmetný inštitút má osobitný režim upravený v § 46 zákona. Absentuje preto zákonné ustanovenie, na

základe ktorého je možné uplatniť nárok navrhovateľov 1/, 2/ a zákonodarca taxatívne upravil zákonný
postup.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v zamietajúcom
výroku a vo výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné. Postupom podľa § 156 ods.
3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Navrhovatelia 1/, 2/ sa v súdenej právnej veci domáhali určenia, že im vznikol nárok na dovolenku v nimi
žalovanom rozsahu. Navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali na to, že boli personálnymi rozkazmi ministra

vnútra SR č. 272 ( navrhovateľ 1/ ) a č. 271 (navrhovateľ 2/) zo dňa 29. 7. 2003 prepustení zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák.č. 73/1998 Z.z. Proti
personálnemu rozkazu podali navrhovatelia 1/, 2/ v zákonnej lehote rozklad. Rozhodnutím Ministerstva
vnútra SR č. KM-169/PK-03 (navrhovateľ 1/) a č. KM-168/PK-03 ( navrhovateľ 2/ ) zo dňa 6. 10. 2003
boli rozklady zamietnuté a potvrdené personálne rozkazy. Dňa 20. 10. 2003 podali navrhovatelia 1/,

2/ na Najvyššom súde SR žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí proti Ministerstvu vnútra SR;
rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sž 145/03 a zo dňa 19. 2. 2004 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sž-
oIS 75/2004 zo dňa 21. 4. 2005 ( navrhovateľ 1/ ) a sp. zn. 4Sž 144/03 zo dňa 29. 4. 2004 v spojenís rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sž-oNS 81/2004 zo dňa 22. 3. 2005 (navrhovateľ 2/) súd personálne
rozkazy ako aj rozhodnutia zrušil a veci vrátil odporcovi 2/.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa ďalej vyplýva, že navrhovateľom 1/, 2/ bola za
obdobieodichprepusteniadoichustanoveniavyplatenáčasťslužobnéhopríjmu.Súčasťoudoplateného
služobného príjmu bol aj ďalší služobný plat v zmysle § 102 zákona. Dovolenka navrhovateľom 1/, 2/
preplatená nebola, a to ani po zrušení nezákonného rozhodnutia.

Podľa § 71 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého
kalendárneho roka vykonával štátnu službu.

Podľa § 71 ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho
roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.

Podľa § 72 zák.č. 73/1998 Z.z. ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku
posudzuje doba:
a/ dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b/ dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz, ak má nárok na
náhradu služobného platu,

c/ náhradného voľna,
d/ služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu
alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný plat a
doba ospravedlnenej neprítomnosti v službe podľa § 81 ods. 4,
e/ zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,

f/ odborného školenia,
g/ štúdia na rezortných, vojenských a mimorezortných školách a v kurzoch vrátane doby
poskytnutého študijného voľna,
h/ výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol oslobodený
spod obžaloby, okrem prípadu, amnestie,

i/ materskej alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má policajtka alebo policajt nárok na
materské podľa osobitného predpisu,
j/ keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
k/ dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol policajtovi doplatený rozdiel
služobného platu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák.č. 73/1998 Z.z. policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru
v prípade, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne
právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ust. § 189, § 196 ods. 1, ďalej § 71 ods. 1, § 72, § 46
zák. č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to

má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so
všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.

V danom prípade vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku bolo nutné skúmať otázku, či
navrhovateľom vznikol nárok na dovolenku za obdobie po ich prepustení zo služobného pomeru

na základe personálnych rozkazov, až do ich opätovného ustanovenia do služobného pomeru ( po
zrušení personálnych rozkazov a nadväzujúcich rozhodnutí ). Podmienky vzniku nároku na dovolenku
príslušníkapolicajnéhozboruriešiust.§71zák.č.73/1998Z.z.vspojenís§72cit.zák.Ustanovenie§72
cit.zák.jeustanovenímtaxatívnym,čoznamená,žeinádoba,nežvňomuvedená,nemôžebyť prevzniknároku na dovolenku posudzovaná. Navrhovatelia 1/, 2/ sa návrhom domáhali toho, aby súd pre vznik
nároku na dovolenku posúdil aj dobu, počas ktorej nemohli vykonávať štátnu službu po ich prepustení z
nej, keď rozhodnutie o ich prepustení bolo v konečnom dôsledku zrušené a oni boli opätovne do štátnej

služby ustanovení. Právny názor navrhovateľov 1/, 2/ o tom, že ich uplatňovaný nárok im prináleží na
základe ust. § 72 ods. 1 písm. k/ cit. zák. však neobstojí, a to z dôvodu, že navrhovatelia 1/, 2/ neboli
dočasne pozbavení výkonu štátnej služby ( v zmysle ust. § 46 cit. zák. ), ale boli zo štátnej služby
prepustení, na základe ust. § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zák. Na tomto závere nič nemení skutočnosť,
že rozhodnutia, na základe ktorých boli navrhovatelia 1/, 2/ zo štátnej služby prepustení, boli napokon

zrušené. Vzhľadom na taxatívny charakter ust. § 72 cit. zák. nemožno okrem prípadov v ňom uvedených,
rozširovať vznik nároku na dovolenku o ďalší, keď prepustenie príslušníka PZ zo štátnej služby nemožno
subsumovať pod prípady ust. § 46 cit. zák. ( upravujúceho podmienky dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby ).

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Odporcovi 1/, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže odporca 1/ trovy odvolacieho konania neuplatňoval (resp. tieto mu v odvolacom konaní nevznikli).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.