Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/164/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210217306
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu FRAMES SK s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska
č. 50, IČO 36 729 434 zastúpeného JUDr. Františkom Buhlom, advokátom, Výstavby č. 2, Košice proti
žalovanému GLOBALYST, s.r.o., Hemerkova č.12, Košice, IČO 36 207 861 o zaplatenie 700.- eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/164/2010-42 zo dňa
17.1.2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdKošiceII,akosúdprvéhostupňa,rozsudkomzodňa17.1.2011zaviazalžalovanéhozaplatiť
žalobcovi sumu 700.- eur s 9 % -ným ročným úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 335,50 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2010 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 700.- eur s 9 %-ným ročným úrokom

z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti provízie,
dohodnutejvovýške1.000.-eur.Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa
13.8.2010 uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o znížení provízie na sumu 300.- eur,
ktorá bola žalovanému vyplatená, preto je žaloba nedôvodná. Na pojednávaní konanom dňa 17.1.2011
sa nezúčastnil žalovaný, ktorý bol naň riadne a včas predvolaný, preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., prejednal vec v jeho neprítomnosti.

Súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 14.1.2010 uzavreli účastníci
konania zmluvu označenú ako Referenčný formulár (ďalej len Zmluva), na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi referenčný poplatok - províziu vo výške 1.000.- eur v prípade uskutočnenia
prevodu vlastníckych práv, prípadne nájomných práv z prevádzanej nehnuteľnosti na osobu, ktorú
predstavila doporučujúca realitná kancelária (žalobca) prijímajúcej realitnej kancelárii (žalovaný)
sprostredkúvajúcej predaj, príp. prenájom nehnuteľnosti. Uvedenou osobou bola Anna Hradická.

Z výpisu z príslušného katastra nehnuteľností súd zistil, že v zmluve vymedzenú nehnuteľnosť
nadobudla Anna Hradická na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2010. Dňa 13.6.2010 žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 300.- eur, pričom zostávajúcu časť provízie žalovaný nezaplatil, ani po písomnej
výzve žalobcu listom zo dňa 30.6.2010 a výzve na jednaní dňa 9.7.2010. Žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení doručenom súdu dňa 21.10.2010 uviedol, že dohodnutá provízia nebola žalobcovi vyplatená
v dôsledku zníženia kúpnej ceny uvedenej v Referenčnom formulári, čím došlo aj k zníženiu provízie,

ktorá mala byť vyplatená i jemu a v nadväznosti na to muselo dôjsť i k zníženiu provízie žalobcu. Napojednávaní konanom dňa 17.1.2010 konateľ žalobcu uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o dohode so
žalovaným o znížení dohodnutej provízie vo výške 1 000.- eur.

Následne súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 1 ods. 2 , § 269 ods. 2, § 340, § 365, § 369

Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., základnú úrokovú sadzbu ECB k 9.7.2010 vo výške 1% a uviedol, že vykonaným dokazovaním,
vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá nepomenovaná „Referenčná“ zmluva, ktorej predmet žalobca naplnil a osoba,
ktorú predstavil žalovanému uzavrela
kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv k tam vymedzenej nehnuteľnosti,

na základe čoho mu vzniklo právo na províziu v celej dohodnutej výške. Z obsahu zmluvy nevyplýva,
že by výška provízie bola závislá na kúpnej cene, alebo bola stanovená inak ako pevne dohodnutou
sumou. Za tohto stavu žalovaný nemohol viazať zníženie provízie žalobcovi na ním uvádzané okolnosti
kúpnej ceny nižšej ako stanovenej v Referenčnom formulári. Provízia bola určená konkrétnou sumou
viazanou na konkrétnu činnosť žalobcu, ktorú si jednoznačne splnil. Rovnako žalovaný v rozpore s ust.

§ 120 ods. 1 O.s.p., žiadnym spôsobom nepreukázal, že medzi účastníkmi konania existovala následná
dohoda o znížení provízie, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného
na doplatenie dohodnutej provízie v jej zostávajúcej časti, sumy 700.- eur. Zároveň súd priznal žalobcovi
v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinného od 15.1.2009, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., aj žiadané

úroky z omeškania od žiadaného dátumu 9.7.2010 do zaplatenia, nakoľko žalovaný najneskôr k dátumu
čiastočnej platby v sume 300.- eur dňa 13.6.2010 vedel o svojej povinnosti žalobcovi plniť. O trovách
konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 335,50 eur, ktoré v odôvodnení rozsudku špecifikoval.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd vo

veci nesprávne rozhodol a odňal mu možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho ústavné práva na
spravodlivé prejednanie veci. Uviedol, že neúčasť na pojednávaní zvolanom na 17.1.2011 konateľ
žalovaného ospravedlnil zhoršeným zdravotným stavom a podľa jeho názoru ho súd mal vypočuť a
nerozhodnúť bez toho, aby mal možnosť uplatniť svoje procesné návrhy. Súd vykonal dokazovanie
iba oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na základe nich rozhodol. K tvrdeniu žalobcu, že k

dohode o znížení provízie nedošlo, ktorému tvrdeniu súd uveril, však nevypočul žalovaného, čím mu
odňal možnosť uplatniť pred súdom dôkazy. Naviac, tvrdenie žalobcu nemá oporu v tzv. Referenčnom
formulári, podľa ktorého je dohodnutá provízia 1 000.- eur iba za predpokladu, že sa predmetná
nehnuteľnosť odpredá za 38 500.- eur. V skutočnosti však tomu tak nebolo a byt sa odpredal iba za
sumu37000.-eur,ajtosproblémami,pretožep.Hradeckánemalauvedenúsumuanavyšenepredložila

všetky potrebné doklady k predaju. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 9.3.2011 uviedol, že žalovaný nesplnil povinnosť podľa
§ 205 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť svoje odvolanie a obmedzil sa iba na vymenovanie odvolacích
dôvodov, preto navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť. Pre prípad, že sa odvolací súd s uvedeným

posúdením nestotožní uviedol, že má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je zákonný a vecne
správny, odvolanie žalovaného je účelové s úmyslom oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci, čo však súd
prvého stupňa správne posúdil a po podrobných a opakovaných písomných vyjadreniach účastníkov a
listinných dôkazov vo veci rozhodol. Účelovosť odvolania žalobca vidí aj v tom, že žalovaný sa v konaní
prvýkrát vyjadril v odpore, následne podal ďalšie vyjadrenie, obe rozsahovo stručné. Objektívne niet

žiadnych dôvodov na to, aby žalobca nebol v konaní úspešný, preto žalovaný zvolil cestu obštrukcie,
keď sa ospravedlnil a očakával, že súd nebude pojednávať v jeho neprítomnosti. Navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na prejednanie veci súd prvého stupňa nariadil pojednávanie
na 17.1.2011, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil akútnym
zhoršením zdravotného stavu konateľa spoločnosti. V uvedenom ospravedlnení však nežiadal o

odročenie pojednávania.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. „Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednaťvneprítomnostitakéhoúčastníka;prihliadnepritomnaobsahspisuadosiaľvykonanédôkazy.“

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže vec prejednať v neprítomnosti účastníkov, ak
sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania.

Vdanejvecibolžalovaný riadnepredvolanýnapojednávanie,tohtosanezúčastnil,neúčasťospravedlnil
ale nepožiadal o odročenie pojednávania, preto odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa bol
oprávnený pojednávanie uskutočniť v jeho neprítomnosti, a preto nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom.

Podľa citovaného ustanovenia bol súd prvého stupňa povinný prihliadnuť na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v odpore uviedol, že po znížení kúpnej ceny, bola po vzájomnej
dohode provízia stanovená na sumu 300.- eur, ktorú aj žalobcovi zaplatil. Žalobca vo vyjadrení zo dňa
30.8.2010 tvrdenie žalovaného o dohode o znížení provízie na sumu 300.- eur označil ako nepravdivé a

uviedol, že pred podaním žaloby sa uskutočnilo jednanie so žalovaným, na ktorom mu žalobca navrhol,
aby zaplatil dohodnutú sumu 1 000.- eur a on nebude uplatňovať úrok z omeškania a žalovaný z jednania
odišiel s tým, že on nie je ochotný sumu 1 000.- eur zaplatiť a následne zaplatil 300.- eur.

Následne žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu prvého stupňa dňa 21.10.2010 uviedol, že referenčný
poplatok 1 000.- eur tvoril navýšenie predajnej ceny nehnuteľnosti stanovenej predávajúcim vo výške

38 504,94 eur, na ktoré tvrdenie predložil Zmluvu o budúcej zmluve uzavretú medzi majiteľom bytu a
budúcou kupujúcou dňa 8.2.2010. Budúca kupujúca, ktorá bola klientkou žalobcu, požiadala o zníženie
kúpnej ceny, s čím majiteľ bytu súhlasil a byt bol odpredaný za sumu 37 000.- eur, o čom ako dôkaz
predložil kúpnu zmluvu. O tejto skutočnosti bola informovaná maklérka žalobcu, p. Bc. Oľga Kapráľová,
ktorá bola s budúcou kupujúcou na obhliadke bytu. Vzhľadom na zníženie kúpnej ceny, jemu bola

zaplatená provízia z predaja vo výške 500.- eur, preto nemohol akceptovať požiadavku žalobcu, aby
jemu zaplatil províziu vo výške 1000.- eur. Na jednaní so žalobcom preto požadoval znížiť províziu,
s čím žalobca nesúhlasil a následne mu uhradil sumu 300.- eur, čo je viac ako polovica provízie,
ktorú dostal od predávajúceho, pričom všetku prácu a povinnosti spojené s predajom bytu a splnením
požiadaviek budúcej kupujúcej, ktorá bola klientkou žalobcu /znalecký posudok, komunikácia s bankou,

asistencia pri jednaní s bankou atď./ zabezpečoval on. V prílohe podania žalovaný predložil aj Zmluvu o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 12.1.2010 uzavretú medzi ním ako sprostredkovateľom
a Martinom Tokárom, ako klientom, vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej predaj mal zabezpečiť, v ktorej
je dohodnuté, že klient zaplatí žalovanému, ako sprostredkovateľovi, províziu vo výške rozdielu medzi
kúpnou cenou 36 500.- eur a cenou vyplatenou záujemcom.Z uvedených podaní účastníkov konania vyplýva, že žalovaný sám v podaní zo dňa 21.10.2010 potvrdil,
že k dohode so žalobcom o znížení provízie na sumu 300.- eur nedošlo. Preto ak súd prvého stupňa
nevypočul žalovaného k jeho tvrdeniu uvedenému v odpore, že k takej dohode došlo, neodňal mu

možnosť uplatniť pred súdom dôkazy.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že v tzv. Referenčnom formulári dohodnutá provízia 1 000.- eur
bola iba za predpokladu, že sa predmetná nehnuteľnosť odpredá za 38 500.- eur, ale v skutočnosti
sa odpredala za 37 000.- eur.

Skutočnosť, že klientka žalobcu, ktorá predmetnú nehnuteľnosť odkúpila zaplatila za ňu kúpnu cenu 37
000.- eur, nebola žalobcom spochybnená.

Z predložených dôkazných listín vyplýva, že žalovaný so svojim klientom, Martinom Tokárom, ako
vlastníkom nehnuteľnosti uzavrel dňa 12.1.2010 Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a ako
výšku provízie dohodli rozdiel medzi kúpnou cenou a cenou vyplatenou záujemcom vo výške 36 500.-
eur. Rovnakí účastníci konania sa v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 18.1.2010 dohodli, že kúpna
cena predmetnej nehnuteľnosti je 38 504,90 eur.

Dňa 14.1.2010 žalobca, ako doporučujúca realitná kancelária a žalovaný, ako prijímajúca realitná
kancelária spísali tzv. Referenčný formulár, v ktorom bola uvedená požadovaná cena nehnuteľnosti 38
505.- eur a referenčný poplatok - provízia bol dohodnutý vo výške 1 000.- eur.

Vychádzajúc z uvedených zmlúv bola predpokladaná výška provízie žalovaného vo výške 2 004,90 eur,
z ktorej sumy mal žalobcovi uhradiť 1 000.- eur, teda 50% svojej provízie, ktorú mala uhradiť kupujúca,

ktorá bola klientkou žalobcu.

V skutočnosti však nehnuteľnosť bola predaná za kúpnu cenu 37 000.- eur, v dôsledku čoho celková
provízia žalovaného bola vo výške 500.- eur. To znamená, že uvedená provízia nedosahovala ani
províziu vo výške 1 000.- eur, uvedenú v referenčnom formulári, a teda žalovaný, nie že by mal zisk zo
sprostredkovania kúpy bytu pre klientku žalobcu, ale by mal žalobcovi zo svojho majetku zaplatiť sumu

500.- eur, pričom činnosť spojenú s predajom bytu v celom rozsahu vykonal žalovaný.

Z uvedeného vyplýva, že kúpa nehnuteľnosti nebola realizovaná podľa údajov uvedených v referenčnom
formulári, podľa ktorého bola požadovaná kúpna cena 38 505.- eur.

Je pravda, že v referenčnom formulári, ktorý súd prvého stupňa správne považoval za nepomenovanú
zmluvu, nebolo dohodnuté, že v prípade zmeny kúpnej ceny bude zmenená aj výška provízie, ale

je tiež pravdou, že predaj nehnuteľnosti nebol realizovaný za sumu 38 505.- eur, uvedenú pri
uzatváraní zmluvy.

Podľa tvrdenia žalovaného, pri dojednaní referenčného formulára bolo jednané aj o následkoch, ak bude
dosiahnutá iná kúpna cena predávanej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa v konaní nevypočul osoby
žalobcu ani žalovaného, ktorí podmienky uvedené v referenčnom formulári dojednávali. Odvolací súd

má za to, že bez vypočutia uvedených osôb nie je možné bez pochybností uzavrieť, či a ako bolojednané o následkoch zmeny kúpnej ceny na výšku provízie žalobcu. Zároveň odvolací súd má za to,
že výpoveďami je potrebné ozrejmiť, prečo bola v referenčnom formulári uvedená požadovaná kúpna
cena, ak nemala mať vzťah na výšku referenčného poplatku - provízie žalobcu.

Keďže súd prvého stupňa v konaní rozhodol bez náležitého vysporiadania sa s tvrdeniami žalovaného
uvedenými v jeho podaní zo dňa 18.10.2010, najmä nevypočul osoby, ktoré zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania dojednávali, odvolací súd má za to, že jeho rozhodnutie je predčasné.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 220 ods. 1 písm. h/ O.s.p,
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodne
súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci /§ 224 ods. 3 O.s.p./.

Odvolacísúdzároveňvyzývaúčastníkovkonanianamožnosťvysporiadaniavecimimosúdnoudohodou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.