Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Slebodník

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9C/27/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. Gabriela Franková, rod. Pavlová, bytom Košice,
Ťahanovská č. 23, 2. Mária Soľárová, rod. Forraiová, bytom Košice, Želiarska č. 27, 3. Mária Savková,
rod. Pavlová, bytom Košice, Jasuschova č. 10, 4. Kristína Forraiová, bytom Košice, Kostolianska č.
37, 5. Mária Halásová, rod. Forraiová, bytom Košice, Repná č. 20, 6. Anna Molnárová, rod. Forraiová,
bytom Košice, Repná č. 32, 7. Margita Cimbaľáková, rod. Forraiová, bytom Košice, Klimkovičova č.

20, 8. František Forrai, bytom Granč - Petrovce č. 58, 9. Imrich Forrai, bytom Gelnica, Strojárenská č.
8, 10. Margita Tresová, rod. Forraiová, bytom Košice, Ťahanovská č. 46, 11. Mária Forraiová, bytom
v Tepliciach, Prosetická č. 240, Česká Republika, 12. Anna Pastorová, rod. Forraiová, bytom Košice,
Ovručská č. 13, 13. Angela Horníková, rod. Forraiová, bytom Košice, Húskova č. 61, 14. Margita
Forraiová, bytom Košice, Ťahanovská č. 13, 15. Anna Rozmanová, rod. Forraiová, bytom Košice, Na
Sihoti č. 27, 16. Marián Forrai, Košice, Jegorovovo nám. č. 2, 17. Mária Forraiová, bytom Košice,

Ťahanovská č. 11, 18. Mária Halászová, bytom Košice, Čínska č. 15, 19. Ján Forrai, bytom Košice,
Ťahanovská č. 11, 20. Slavomír Forrai, bytom Košice, Ťahanovská č. 11, 21. Ľudmila Forraiová, bytom
Košice, Ťahanovská č. 11, proti žalovanému: CASSPOS, a.s., IČO: 31 721 648, so sídlom v Košiciach,
Dopravná č. 6, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1. až 4. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 9C/27/2004-299 z 22. marca 2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť žalobcov v 1., 2., 3., 4. rade o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.10.2009, č.k.
9C/27/2004-271, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2009, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo
dňa 25.8.2010, č.k. 9C/27/2004-277, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2010, zamietol.

Žalobcovia v 1. až 21. rade, ktorí boli v konaní zastúpení JUDr. Jánom Čačkom, advokátom, so sídlom

Jarná 11, Košice, sa žalobou zo dňa 19.1.2004 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 9.10.2009, č.k. 9C/27/2004-271, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 25.8.2010, č.k. 9C/27/2004-277, rozsudok bol doručený žalobcom prostredníctvom
právneho zástupcu JUDr. Jána Čačka dňa 10.12.2009 a dopĺňací rozsudok dňa 7.9.2010., rozhodnutia
nadobudla právoplatnosť dňa 29.12.2009 (rozsudok) a dňa 23.10.2009 (dopĺňací rozsudok), nakoľko
proti ním nebolo v lehote podané odvolanie; súd prvého stupňa konštatoval, že podaním doručeným

súdu dňa 9.2.2011 žalobkyne v 1., 2., 3., 4. rade prostredníctvom novo splnomocnenej právnej
zástupkyne, JUDr. Kristíny Piovarčiovej, advokátky, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20,
Košice,podaliodvolanieprotirozsudkuzodňa9.10.2009aspojilistýmižiadosťoodpusteniezmeškania
lehoty na podanie odvolania, s ktorým bol spojený aj zmeškaný úkon (odvolanie), žalobkyne v 1., 2.,
3., 4. rade. Odôvodnili to tým, že lehota na podanie odvolania bola zmeškaná ich vtedajším právnym
zástupcom, JUDr. Jánom Čačkom z ospravedlniteľného dôvodu, nakoľko vážne ochorel psychickým

ochorením, z ktorého dôvodu nemohol vykonávať advokátsku prax, najmenej od septembra 2009 a vroku 2010, na základe čoho bol na vlastnú žiadosť dňa 18.12.2009 vyčiarknutý zo zoznamu Slovenskej
advokátskej komory Bratislava. JUDr. Čačko s nimi vôbec nekomunikoval, nebolo ho možné zastihnúť,
ani sa s ním skontaktovať. O skutočnosti, že bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom v spojení s dopĺňacím

rozsudkom, sa dozvedeli až dňa 26.1.2011 od JUDr. Piovarčiovej, ktorá bola dňa 25.1.2011 nahliadnuť
do spisu a zistila, že vec je právoplatne skončená. K žiadosti pripojili oznámenie Slovenskej advokátskej
komory zo dňa 18.12.2009 o vyčiarknutí JUDr. Jána Čačka zo zoznamu adovkátov, potvrdenie MUDr.
Patrika Hrbatého o neschopnosti JUDr. Jána Čačka vykonávať advokátsku prax od začiatku septembra
2009.

Súd citoval §§ 58 ods. 1, 204 ods. 1 O.s.p. a zisťoval, či dôvod zmeškania lehoty na podanie odvolania
žalobkyňami v 1., 2., 3., 4. rade prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Jána Čačka je
ospravedlniteľný, a dospel k záveru, že nejde o ospravedlniteľný dôvod a teda ani o vylúčenie týchto
účastníkov z úkonu, ktorý im inak patrí, nakoľko od právoplatnosti rozsudku (29.12.2009) a dopĺňacieho
rozsudku (23.9.2010) uplynula značná doba (viac ako jeden rok v prípade rozsudku), uzavrel, že aj
keď JUDr. Čačko v tom čase trpel zdravotnými problémami, bolo aj vecou účastníkov zaujímať sa o

stav konania, najmä v prípade, ak s nimi ich vtedajší právny zástupca dlhší čas nekomunikoval, oni
prejavilizáujemažpouplynutíviacakojednéhoroka,pretonemožnodôvodzmeškanialehotypovažovať
za ospravedlniteľný. Taktiež súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade bola dňa 3.12.2010
nazrieť do spisu, avšak žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty spolu so zmeškaným úkonom nepodala
do 15 dní, žiadosť bola súdu doručená až dňa 9.2.2011, že žalobkyňa v 1. rade, a ostatní žalobcovia

jej prostredníctvom, sa mohli dozvedieť najneskôr dňa 3.12.2010 o tom, že v konaní bolo rozhodnuté
rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom., preto návrh zamietol.

Vo včas podanom odvolaní žiadali žalobkyne v 1., 2., 3. a 4. rade zmeniť napadnuté uznesenie a ich
žiadosti v celom rozsahu vyhovieť, namietali, že v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účastníkom
konaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,pretoajvecnesprávneposúdiltentosúd.

So záverom súdu prvého stupňa sa nestotožnili, že podali odvolanie až po ruku, psychické ochorenie
ich právneho zástupcu JUDr. Čačka bolo preukázané. Okrem toho súd mal problémy s komunikáciou
s ich právnym zástupcom, nezaslal im predvolanie na pojednávanie, o ktorom vôbec nevedeli, čím
on im odňal možnosť konať pred súdom, on ani nemohol posúdiť obsah rozsudku, resp. doručenia
rozsudku. Veľakrát kontaktovali JUDr. Čačka, ktorý mal advokátsku kanceláriu vo svojom byte, ale

nedvíhal telefóny, neotváral dvere, nebolo s ním vôbec možné nadviazať kontakt. Žalované v 2., 3. 4.
rade nenahliadali do súdneho spisu a o stave veci nič nevedeli a záver o tom, že oni od žalobkyne v 1.
rade sa mohli o tom dozvedieť, nie je žiadny relevantný dôvod (správne žalobkyne). Záver súdu prvého
stupňa je zjednodušený a mechanicky posúdil veci z hlbšieho skúmania všetkých skutkových okolností.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne, žiadal priznať aj

náhradu trov odvolacieho konania, spolu 655,18 €. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcov je
nedôvodné, ak dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty malo byť psychické ochorenie JUDr. Jána
Čačka. Samy žalobcovia poukazujú na to, že už predtým sa pokúšali skontaktovať s JUDr. Čačkom,
avšak bezúspešne, vedeli o obtiažnej komunikácii s ich právnym zástupcom, ale nezvolili si iného,
preto v zmysle princípu zodpovednosti účastníkov za výsledok sporu táto skutočnosť nie je dôvodom

na odpustenie zmeškanej lehoty. Pri rozhodovaní o odpustení zmeškania lehoty súd musí hodnotiť
aj subjektívnu stránku veci, to znamená, či účastník konania mohol prekážku predvídať, prípadne
ju odvrátiť. Práve vzhľadom na problematickú komunikáciu žalobcov so svojim právnym zástupcom,
žalovaný je toho názoru, že oni mali podnikať kroky na odvrátenie vzniknutej situácie, lebo účastníci
tak nekonali, aj keď pri rozhodnutí je potrebné neustále prihliadať na to, že odpustenie zmeškania

lehoty musí byť rozhodnutím výnimočný, lebo narušuje právnu istotu ostatných účastníkov a orgánov,
ktorých sa rozhodnutie týka (OSŘ - komentář, Handl, Rubeš a kolektív, rok 1985, strana 298). Teda
prekážka na dodržanie lehoty odpadla najneskôr 3.12.2010 a žalobkyňa v prvom rade bola nazrieť
predtým do spisu v uvedený deň, preto argument, že ona nie je osoba práva znalá v danej situácii
nie je relevantný, pretože v danej veci je vydaný rozsudok a nevyžaduje sa špeciálne vzdelanie pre

rozsudok vzhľadom na procesné spoločenstvo účastníkov sa ostatní žalobcovia jej prostredníctvom
mohli najneskôr dňa 3.12.2010 dozvedieť o rozhodnutí prvostupňového súdu, pritom žalobcovia ani
nepodali žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty do 15 dní od odpadnutia prekážky, ktorá im bránila
lehotu dodržať.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.

s. p., lebo je vecne správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Podľa§58ods.1O.s.p.,zák.č.99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,súdodpustízmeškanielehoty,
ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu,
ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Dikciu zák. ustanovenia žalobkyne nedodržali, pretože rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25. augusta
2010 bol doručený JUDr. Jánovi Čačkovi 7.9.2010 a žalovanému dňa 6.9.2010. Z obsahu spisu na č.l.

282-283 je zrejmé, že Gabriela Franková bola nahliadnuť do súdneho spisu dňa 3.12.2010 a zároveň
aj JUDr. Kristína Piovarčiová nahliadla do spisu 25. januára 2011 za prítomnosti zamestnanca súdu
prvého stupňa Kataríny Fockovej. Následne dňa 20.1.2011 splnomocnila Gabriela Franková JUDr.
Piovarčiovú, aby ju zastupovala vo všetkých právnych veciach pred súdmi (č.l. 284 spisu). Odvolanie
bolo podané žalobkyňami v 1. až 4. rade dňa 9.2.2011 osobne na súde prvého stupňa a návrh na

odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie podľa § 58 O.s.p. podaný znova osobne už v zastúpení JUDr.
Piovarčiovou dňa 9.2.2011 na súde prvého stupňa.

Na základe uvedeného odvolací súd len na zvýraznenie dôvodov uvedených v uznesení súdu prvého
stupňa dodáva, že ospravedlniteľnosť dôvodu podľa ustálenej súdnej praxe (komentár k § 58 OSŘ,
autor dr. Bureš, dr. Drápal a dr. Krčmář, 6. vydání 2003, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu 65/2000) sa

posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, o ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty nemusí byť
preukázaný po celú dobu trvania zmeškanej lehoty, tam, kde má účastník zástupcu a zmeškaný úkon
mohol zástupca urobiť, sa musí dôvod zmeškania týkať zástupcu, maximálna doba trvania prekážky
pritom nie je stanovená, môže trvať aj dlhšie obdobie. Treba konštatovať, že zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že ani v prípade keď je už podané oneskorené odvolanie,

ktoré neobsahuje návrh na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p., aby potom súd
(nie je daná povinnosť súdu) mal vyzvať odvolateľa k podaniu takéhoto návrhu.

Preto správne súd prvého stupňa rozhodol, ak zamietol návrh na odpustenie zmeškania lehoty na
podanie odvolania žalobkyniam, lebo JUDr. Čačko trpel dlhšiu dobu zdravotnými problémami a účastníci
konania, ktorí podali odvolanie sa mali zaujímať o svoje veci, t.j. dlhšie doba už uplynula od doručenia

rozsudku a ak bola žalobkyňa 3.12.2010 nahliadnuť do spisu, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty
spolu so zmeškaným úkonom mala doručiť skôr a nie až dňa 9.2.2011, zároveň nesplnenie tejto
zákonnej povinnosti je primárnym dôvodom pre zamietnutie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty a
okrem toho výnimočnosť takéhoto rozhodnutia by narušilo právnu istotu ostatných účastníkov konania,
ktorých sa rozhodnutie týka (dôvody vyjadrenia k odvolaniu zo strany žalovaného). Ani odvolacie

námietky, že osoba znalá v danej situácii v riešenej veci nie je relevantná, pretože prečítať doručený
rozsudok, na to netreba špeciálne vzdelanie a keďže išlo o procesné spoločenstvo účastníkov konania,
žalobcovia sa mohli prostredníctvom žalobkyne Frankovej, (ktorá nazrela do spisu 3.12.2010) o
rozsudku prvostupňového súdu. Účastníci konania v každom prípade musia sami starať o svoje práva,
lebo ide o ustálenú a súdnou judikatúrou uznávanú zásadu (iura vigilantibus).

Odvolací súd aj so zreteľom na to, že odvolateľom bola dlhšiu dobu známa choroba právneho zástupcu,
ťažká komunikácia, problémy pri komunikácii s právnym zástupcom, kedy bude pojednávania a tak ďalej
a tak mohli postupovať z rôznych dôvodov aj podľa § 24 až § 26 O.s.p. a zvoliť si právneho zástupcu.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd v odvolacom konaní o odvolaní proti rozsudku vo veci
samej.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.