Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/106/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710205882
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: BCI-S&T, s.r.o.,
so sídlom Bytčianska 499, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 30 228 573, zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Beatou Opavskou, advokátkou, so sídlom Borová 3178/17, 010 07 Žilina, proti
žalovanému: G a T, spol. s r.o., so sídlom Kollárova 85/A, 036 01 Martin, IČO: 30 229 740, zastúpenému
právnym zástupcom Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom, so sídlom Námestie SNP 5, 036 01 Martin, v
konaní o zaplatenie 980,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
v Martine č.k. 17Cb/106/2010-84 zo dňa 15.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/106/2010-84 zo dňa 15.10.2010 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 58,66 Eur v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Beaty Opavskej,
advokátky, so sídlom v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 980,56
Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 980,56 Eur od 1.11.2009 do zaplatenia, v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 447,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej
zástupkyne žalobcu. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo ústnou formou k

uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola oprava vozidla po havárii. Medzi účastníkmi zostalo
nesporné, že predmetom zmluvy o dielo bolo aj rovnanie rámu motorového vozidla. Pokiaľ ide o dohodu
o cene, ktorá je jednou zo základných náležitostí zmluvy o dielo, žalovaný tvrdil, že nebol informovaný
jednak o skutočnosti, že vozidlo za účelom rovnania rámu bude prepravované do Českej republiky
a jednak, že nebol informovaný o cene prepravy vozidla za účelom rovnania rámu. Svoje tvrdenia
však ničím nepodložil. Naopak žalobca od počiatku tvrdil, že žalovaný bol informovaný o tom, že ich
servis nevykonáva rovnanie rámu, pretože nemá na to potrebné zariadenie (rovnaciu stolicu), žalovaný

bol s týmto oboznámený a uzrozumený. Žalobca výsluchom svedka Bednárika, ktorý pracoval u neho
ako prijímací technik preukázal tú skutočnosť, že účastníci zmluvy o dielo prejavili vôľu uzavrieť túto
zmluvu bez určenia ceny. Svedok Bednárik podrobne popísal ako funguje uzatváranie zmluvy o dielo v
praxi a uviedol, že v danom prípade nebola požiadavka na stanovenie ceny, preto bol zhotovený ako
objednávka len jednoduchý zákazkový list. V prípade, že by bola požiadavka na stanovenie ceny, robila
by sa takzvaná kalkulačná zákazka, kde by bola podrobne rozpočítaná oprava vozidla po jednotlivých
položkách. V danom prípade však bola požiadavka uzavrieť zmluvu bez stanovenia ceny. Vzhľadom k

výpovedi žalobcu a svedka Bednárika mal okresný súd za preukázané, že zmluva bola uzavretá podľa
§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny,a preto je táto zmluva platná. Pokiaľ ide o samotnú realizáciu časti diela, a to konkrétne o rovnanie
rámu, bolo preukázané, že žalobca toto realizoval prostredníctvom svojho subdodávateľa v Českej
republike. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. § 538 Obchodného zákonníka, z ktorého je

zrejmé, že zhotoviteľ môže dielo vykonať sám, alebo prostredníctvom svojich zhotoviteľov, u ktorých si
objednával zhotovenie časti diela. Zhotoviteľ však preberá komplexnú zodpovednosť aj za zhotovenie
tejtočastidiela.Kvylúčeniumožnostizhotoviteľapoužiťinúfyzickúaleboprávnickúosobunazhotovenie
časti diela môže dôjsť len na základe zmluvy. Uvedené však v danom prípade nebolo preukázané, a
teda žalobca ako zhotoviteľ mal plné právo poveriť vykonaním časti diela iného podnikateľa, čo sa aj

stalo. Dielo bolo v zmysle objednávky riadne zhotovené a v súlade s ust. § 537 ods. 2 Obchodného
zákonníka bolo aj prevzaté žalovaným, teda objednávateľom, o čom svedčí preberací protokol. Na tom
základe vznikla žalovanému povinnosť podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi
ako zhotoviteľovi cenu diela. Keďže zmluva bola platná, napriek tomu, že v nej nebola dohodnutá cena,
pretože strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez takéhoto určenia ceny, vznikla žalovanému povinnosť
zaplatiť cenu obvyklú. Žalobca obvyklosť ceny preukázal tým, že predložil do spisu faktúru č. 20090976,

ktorá svedčí o tom, že preprava bola realizovaná prepravnou firmou, ktorá sa zaoberá uskutočňovaním
prepravy. Tento dopravca vystavil faktúru v súlade so zákonom o účtovníctve, pričom fakturoval dvakrát
292 Eur za prepravu vozidla, a to z toho dôvodu, ako uviedol žalobca, rovnanie rámu nie je jednodňová
záležitosť a bolo potrebné vozidlo naložiť, u vykonávateľa rovnania rámu vyložiť, pričom vozidlo sa
vracalo naspäť, čo predstavuje jednu pre účtovanú jednu prepravu v sume 292 Eur, a druhýkrát bolo

treba po vozidlo ísť a po vykonaní rovnania rámu vec naložiť a u zhotoviteľa diela ho opätovne vyložiť.
Z tohto dôvodu bolo účtovanie druhýkrát prepravy v sume 292 Eur + rovnako dvakrát je účtovaná
nakládka aj vykládka tovaru, každý raz po 120 Eur, čo celkom dohromady predstavuje sumu 824 Eur
bez DPH. Žalobca uviedol, že obvyklá cena za prepravu je 1,30 Eur za kilometer. Z tejto faktúry vyplýva,
že vykonávateľ prepravy si účtoval za jeden kilometer prepravy sumu 1,12 Eur bez DPH za kilometer

plus dvakrát 120 Eur za nakládku a vykládku, t.z. fakturovaná suma je nižšia ako 1,30 Eur. Tvrdenie
žalovaného, že suma je neprimerane vysoká však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Na takéto
preukázanie by nestačilo predloženie zmluvy medzi žalobcom a vykonávateľom prepravy, pretože cena
tejto prepravy bola známa z faktúry. Preto okresný súd uvedený dôkaz prečítaním zmluvy o vykonaní
prepravy zamietol a poukázal aj na tú skutočnosť, že v konečnom dôsledku ani písomná forma zmluvy

medzi žalobcom a tým, kto realizoval prepravu, nemusela byť uzavretá. Mal za to, že bolo preukázané
platné uzavretie zmluvy o dielo s vôľou uzavrieť takúto zmluvu bez dohody o cene, dielo bolo v zmysle
objednávky riadne vykonané a objednávateľom prevzaté, a teda mu vznikla povinnosť zaplatiť za toto
dielo cenu. Zostávajúcu časť ceny za dielo, ktorú žalovaný neuhradil, mu uložil okresný súd v rozsudku,
pretože cenu považoval za obvyklú. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že poisťovňa mu cenu zostávajúcej

časti ceny diela, ktorá spočívala v preprave poškodeného vozidla do Českej republiky nepreplatila,
poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah medzi samotným žalovaným
a poisťovňou, kde si nároky voči poisťovni môže uplatňovať samostatným konaním. V danom prípade
okresný súd posudzoval zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, pričom zaplatenie ceny diela,
ktoré bolo vykonané na základe uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, podľa názoru

okresného súdu nie je možné podmieňovať poistným plnením zo strany poisťovne na základe zmluvy,
ktorú má žalovaný s poisťovňou uzavretú. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní plne úspešný,
okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu právo na náhradu trov
voči žalovanému.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že prvostupňový

súd nesprávne posúdil nárok žalobcu a návrh žalovaného na vstup vedľajšieho účastníka zo dňa
18.8.2010, a to KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, nakoľko práve poistiteľovi vyplýva zo zmluvného poistného vzťahu
uzavretého medzi ním a žalovaným povinnosť plniť pri vzniku poistnej udalosti, ktorá nastala.
Práve z dôvodu hospodárnosti konania mal súd pripustiť vstup vedľajšieho účastníka. Nepripustením

a nehospodárnosťou konania vznikne takto ďalší spor, v ktorom si žalovaný uplatní nárok voči
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný
súd sa nezaoberal v odôvodnení rozsudku návrhom žalovaného a nijakým spôsobom ho neodôvodnil.
Zároveň uviedol, že dopravu vozidla k externému dodávateľovi rovnania rámu si nikdy neobjednal a
nebol ani nikým upozornený, že vozidlo bude dopravované do Českej republiky a že cena za prepravu

vozidla bude účtovaná osobitne, t.z. nebude zahrnutá v položke rovnania rámu externým dodávateľom.
Ani písomne, ani ústne nebolo dohodnuté, že žalobca poverí inú osobu opravou vozidla. Poukázal naust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ
oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Žalobca žiadnym spôsobom žalovaného neupozornil na zmenu
miesta opravy, t.z. svojim konaním spôsobil škodu žalovanému a vznik tohto konania. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Mal za to, že
tvrdenie žalovaného o nesprávnom posúdení nároku žalobcu a návrhu žalovaného na vstup vedľajšieho
účastníka súdom je zmätočné. Ako vyplýva zo spisového materiálu, vedľajší účastník odmietol vstúpiť
do súdneho konania na strane žalovaného. Zo strany okresného súdu nedošlo v tomto prípade k

rozporu s procesnými zásadami konania. V priebehu súdneho pojednávania bolo svedeckou výpoveďou
preukázané, že žalovaný mal vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich o vykonaní vozidla (rovnanie
rámu na území ČR) a súhlasil s nimi. Výpoveď svedka, ktorý tieto rozhodujúce skutočnosti dojednal so
žalovaným, žalovaný na pojednávaní nepoprel.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3

O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13Cob/29/2011-105 zo dňa 21.06.2011 a doručenie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom ich právnych zástupcov podľa doručeniek na č.l. 104 spisu s
tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 25. augusta 2011, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému

vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný
len v rozsahu odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomnom odvolaní žalovaného zo dňa 25.11.2010
(č.l. 91 - 93 spisu).

Žalovaný namietal nesprávny procesný postup prvostupňového súdu, ktorý nesprávne posúdil návrh
žalovaného na vstup vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 18.08.2010, a to KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441. K
meritu veci namietal, že si dopravu vozidla k externému dodávateľovi rovnania rámu nikdy neobjednal
a nebol ani upozornený, že vozidlo bude dopravované do Českej republiky a že cena za prepravu bude

účtovaná osobitne s odkazom na ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom
žalovaného neupozornil na zmenu miesta opravy, t.z. svojim konaním spôsobil škodu žalovanému a
vznik tohto konania.

K procesnej námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia návrhu žalovaného na vstup vedľajšieho
účastníka zo dňa 18.08.2010, a to KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, krajský súd poukazuje na ust. § 93 ods. 1, 3 O.s.p., podľa
znenia ktorého ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhodne len na návrh. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pre vstup vedľajšieho účastníka
do konania na strane žalobcu alebo žalovaného na návrh účastníka, navrhovaný vedľajší účastník bymusel prejaviť súhlas a prehlásiť, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Vzhľadom k tomu,
že účastníkom konania navrhovaný vedľajší účastník môže a nemusí vysloviť súhlas so vstupom do
konania, v závislosti na jeho právnom záujme na výsledku sporu je potrebné navrhovaného vedľajšieho

účastníka vyzvať, či so vstupom do konania súhlasí. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný
v podaní zo dňa 18.08.2010 (č.l. 22 spisu) navrhol, aby súd pripustil účasť vedľajšieho účastníka, a to
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441. Okresný súd podaním zo dňa 7.9.2010 (č.l. 48 spisu) vyzval KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, aby sa vyjadril, či vstupuje do konania ako

vedľajší účastník v lehote 10 dní. Na výzvu okresného súdu navrhovaný vedľajší účastník oznámil, že
nevstupuje do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p., nakoľko nemá právny záujem na výsledku tohto
konania. Uviedol, že sa jedná o právny vzťah medzi žalobcom ako subjektom vykonávajúcim opravu
poškodeného motorového vozidla a žalovaným ako objednávateľom prepravy. V uvedenej právnej veci
nie je žalovaný ako škodca zodpovedný za vzniknutú škodu a nejedná sa o náhradu škody v rámci
povinného zmluvného poistenia. Je potrebné uviesť, že za situácie, ak niektorý z účastníkov konania

podá prostredníctvom súdu návrh na vstup do konania vedľajšieho účastníka, ako to bolo v predmetnej
veci, keď žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh, aby v konaní ako vedľajší účastník
na strane žalovaného vystupovala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, tak okresný
súd podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. správne postupoval a vyzval navrhovaného vedľajšieho účastníka,
či udeľuje súhlas na vstup do konania ako vedľajší účastník. Zvýrazňuje krajský súd, že pokiaľ atribút

tejto súhlasnej vôle subjektu, ktorý má vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, absentuje, nemožno
ho považovať za vedľajšieho účastníka. V zhode so záverom okresného súdu, krajský súd konštatuje,
že z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplynulo, že žalovaným navrhovaný vedľajší účastník
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, na výzvu okresného súdu nedal súhlas
s návrhom žalovaného na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Keďže

okresný súd nemal splnený základný procesný predpoklad - súhlas vedľajšieho účastníka, aby sa
stal a vystupoval ako vedľajší účastník v tomto konaní na strane žalovaného, nemohol rozhodovať o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že súd rozhoduje
o prípustnosti alebo o neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania, len ak je vznesená námietka
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. V predmetnej veci takáto situácia nenastala,

keďže sám vedľajší účastník nedal súhlas na svoj vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, a preto správne okresný súd postupoval, ak o prípustnosti alebo neprípustnosti
vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Základom rozhodnutia krajského súdu je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach
na jeho závery poukazuje.

K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa uvádza, že na základe vykonaného

dokazovaniapredokresnýmsúdom,zktoréhovychádzalkrajskýsúdzaaplikácieust.§213ods.1O.s.p.,
bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že k založeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným došlo na základe objednávky žalovaného zo dňa 31.8.2009 a to zmluvy o dielo, predmetom
ktorej bola oprava vozidla 1844 ev. č. MT- 560 BY, pričom zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť
zmluvu bez určenia ceny. Sporným medzi účastníkmi zostala skutočnosť dôvodnosti nároku žalobcu

na zaplatenie ceny diela - v časti týkajúcej sa vyúčtovanej ceny dopravy motorového vozidla, ako aj
vykládky a nakládky inému zhotoviteľovi, za účelom vykonania opravy - rovnania rámu, a to do Českej
republiky. Žalovaný v rámci podaného odporu zo dňa 02.08.2010, v konaní pred súdom prvého stupňa,
ako i opakovane v odvolacom konaní vznášal námietku, že si neobjednal dopravu vozidla k externému
dodávateľovi rovnania rámu, a ani nebol nikým upozornený, že vozidlo bude dopravované do Českej

republiky a cena prepravy bude účtovaná osobitne. Na toto tvrdenie však bol povinný v zmysle ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. označiť resp. navrhnúť a predložiť dôkazy, ktorú dôkaznú povinnosť si nesplnil.
Žalobca svoje tvrdenie, že súčasťou ceny diela bola i cena dopravy, nakládky a vykládky preukazoval
listinou - faktúrou č. 590938, z ktorej textu vyplýval údaj na strane 1, v druhom riadku pod č. 1200 Prevozpodvozku na rovnanie a späť, cena 824,00 Eur bez DPH a na strane 4 v spodnej časti údaj: „Opravené
vozidlo s výbavou prevzal Tkáč Tomáš" s uvedením čísla občianskeho preukazu a podpisu (č.l. 6, 7
spisu), zákazkovým listom BB090768 (č.l. 59 spisu), Zápisom o obhliadke poškodeného motorového

vozidla zo dňa 4.9.2009 (č.l. 60 - 62 spisu), Preberacím protokolom zo dňa 21.10.2009 (č.l. 63 spisu),
Protokolom měření - geometrie rámu zo dňa 22.9.2009 (č.l. 67 spisu), faktúrou č. 20090976 vystavenou
dodávateľom Petrom Valkom, ktorou bola účtovaná cena dopravy celkom spolu 980,56 Eur (č.l. 39
spisu), ako aj výpoveďou svedka Ing. Bednárika. Práve svedecká výpoveď Ing. Ľuboslava Bednárika
do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 15.10.2010 (čl. 74 rub, 75 spisu) dotvrdila

vedomosť žalobcu o vykonaní opravy žalobcom prostredníctvom inej osoby a o dopravení poškodeného
motorového vozidla do miesta vykonania tejto opravy, pričom nebol preukázaný nesúhlas žalovaného
(objednávateľa) s takýmto postupom zhotoviteľa s tým, že cena dopravy vykonaná v priamej súvislosti
s vykonaním objednanej opravy, mala potom premietnutie do konečnej ceny diela, stanovenej ako ceny
obvyklej. Výsledkom uzavretého zmluvného vzťahu účastníkov bolo poskytnutie plnenia žalobcom. Na
základe uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorého žalobca poskytol

plnenie žalovanému, vznikla i pohľadávka žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 980,56 Eur ako časti
ceny diela zrealizovaného žalobcom pre žalovaného a vyúčtovanej vo faktúre č. 590938. Odvolací súd
konštatuje, že okresný súd všetky dôkazy označené a predložené v rámci prvostupňového konania
vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p. vecne správne tým, že bola preukázaná dôvodnosť
žalobcovho nároku. Naopak, práve žalovaný na svoje tvrdenie o nevedomosti, resp. o nedodržaní

povinnosti v zmysle § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to oznamovacej povinnosti, neoznačil
dôkazy tak, ako mu táto povinnosť vyplývala z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., a preto pre jej nesplnenie
nevyvrátil dôvodnosť a oprávnenosť žalobcovho nároku. K úplnosti len dodáva krajský súd, že obrana
žalovaného,ktorábolaposkytnutá,bolavšeobecná,nekonkrétna,apokiaľnamietal,žecenazaprepravu
je neprimerane vysoká, tak inú cenu v rámci konania pred súdom prvého stupňa netvrdil a ani

nepreukázal. Z dôvodu preukázaného prijatého plnenia žalovaným tak vznikol súčasne žalovanému
záväzok na zaplatenie ceny tohto plnenia, a to vo výške 980,56 Eur, o ktorej správne rozhodol okresný
súd tak, že žalovaného zaviazal na jej zaplatenie spolu s príslušenstvom, a to 9% úrokom z omeškania
ročne z titulu následného omeškania žalovaného s plnením tohto peňažného záväzku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, §

151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná uplatnená náhrada
vyúčtovaných trov konania v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2010. Priznaná náhrada pozostáva z
odmeny právnej zástupkyne v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné
vyjadrenie k odvolaniu, 1 x 51,45 Eur + režijný paušál 1 x 7,21 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho
konania 58,66 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.