Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/224/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109227305

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky D.
S., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX-XX,. proti odporcovi J. S., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX-XX,. o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX. na X.. poschodí

v bytovom dome s. č. XXXX/XX. na ulici P. H. v D. N. V. s a z r u š u j e a u r č u j e s a,
že byt bude ďalej ako výlučná nájomníčka a členka bytového družstva užívať navrhovateľka

Odporcovi bytová náhrada n e p a t r í.

Odporca je p o v i n n ý byt vypratať a vyprataný navrhovateľke odovzdať do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu č. XX,.
vchod č. XX,. na X.. poschodí obytnej budovy so súpisným číslom XXXX,. na ulici P. H. v D. N. V. a
určenia, že byt bude ako nájomca naďalej užívať ona. Odporca bude povinný vypratať byt do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadala, aby súd odporcovi bytovú náhradu nepriznal.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Poukázal na to, že je v súčasnosti nezamestnaný a nemá
ísť kde bývať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, výsluchom
svedkov L. S. a M. S. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 21C 105/2005-31 zo dňa 24.02.2006 súd zistil, že manželstvo

účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX. bolo rozvedené a v tom čase mal. deti, L. a M., boli
zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporca bol povinný prispievať na výživu mal. L. sumou
1.300,- Sk mesačne a sumou 1.400,- Sk na mal. M..Z. zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi O. P. B. a odporcom zo dňa 30.09.1987 súd
zistil, že predmetný byt bol dňa 01.10.1987 odovzdaný do osobného užívania odporcu, pričom družstvo
zobralo na vedomie, že tento žije v čase uzavretia predmetnej dohody v manželstve s navrhovateľkou.

S vyjadrenia prenajímateľa predmetného bytu vyplýva, že tento ponecháva na rozhodnutí súdu, ktorého
z účastníkov určí za jediného nájomcu.

Z rozkazu O. Ú. v T. č. 456/2005-01742-Vk zo dňa 04.10.2005 je zrejmé, že odporca bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil proti navrhovateľke a
ich spoločným deťom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Sk.

Z trestného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 6T 141/2006-53 zo dňa 26.01.2007 bolo zistené, že odporca

bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, pričom výkon
tohto trestu mu bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená v trvaní 18 mesiacov.

Zo zhodných výpovedí účastníkov má súd za preukázané, že ich manželstvo bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 21C 105/2005-31 ku dňu 17.03.2006. Sporný byt je

družstevným bytom a nadobudli ho do nájmu dňa 30.09.1987. Odvtedy až doposiaľ v ňom žijú spolu
s ich deťmi.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že dôvodom pre podanie žaloby je skutočnosť, že odporca sa
domov vracia pod vplyvom alkoholu, na vedenie domácnosti nijak neprispieva, hoci byt riadne užíva.
Odporca sa jej a tiež ich deťom viackrát vyhrážal, že sa zabije, že si pustí plyn, slovne ich napáda a

uráža. Verbálne útoky odporcu raz ohlásila i na O. P. a odporcovi za jeho konanie bola uložená pokuta.
Bol trestne stíhaný za neplatenie výživného.

Z výpovedí svedkov L. S. a M. S. zhodne vyplynulo, že títo žijú s účastníkmi konania v spoločnej
domácnosti. Obaja vyjadrili vôľu zostať žiť s navrhovateľkou. Ak by však súd za výlučného nájomcu bytu
určil odporcu, odišli by s navrhovateľkou preč.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len

na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Na základe vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení,

dospel súd k záveru, že účastníkom za trvania ich manželstva vzniklo právo spoločného nájmu bytu
manželmi. Po rozvode účastníkov medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení tohto spoločného práva a o
ďalšom nájme bytu. Vzhľadom k tomu sú teda splnené základné predpoklady, aby súd právo spoločného
nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil. V zmysle § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak súdprávo spoločného nájmu družstevného bytu zruší, určí súčasne i ktorý z manželov bude ako člen
družstva ďalej nájomcom bytu. Pri riešení tejto otázky súd s poukazom na § 705 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zohľadňuje najmä záujmy mal. detí a stanovisko prenajímateľa bytu. V danom prípade sú

však spoločné deti účastníkov už plnoleté a prenajímateľ ponechal rozhodnutie o určení výlučného
nájomcu na posúdení súdu. Súd preto pri určovaní výlučného nájomcu vzal do úvahy skutočnosť, že
navrhovateľka sama už dlhšiu dobu uhrádza všetky náklady na bývanie bez akéhokoľvek príspevku
odporcu, odporca sa voči navrhovateľke ale aj ich spoločným deťom správa agresívne, vyhráža sa im,
uráža ich a požíva alkoholické nápoje. Naviac obe hoci už plnoleté deti sú stále na bývanie v tomto

byte odkázané a preferujú spolužitie s navrhovateľkou. Preto súd určil ako výlučnú nájomníčku a členku
družstvanavrhovateľkuaodporcoviuložilpovinnosťbytvyprataťavypratanýhoodovzdaťnavrhovateľke
v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

So zrušením práva spoločného nájmu bytu manželmi súvisí i otázka bytovej náhrady. Z citovaných
ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytu
a ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. Výnimočne môže byť

tomuto rozvedenému manželovi právo na bytovú náhradu odopreté podľa ustanovenia § 712a
ods. 8 Občianskeho zákonníka, t.j. vtedy, keď sa voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe,
ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia.
V danom prípade mal súd za preukázané, že odporca sa voči navrhovateľke ale i voči ich spoločným
deťom dopúšťal ale i v súčasnosti naďalej dopúšťa psychického násilia, keď chodí domov pod vplyvom

alkoholu, slovne ich napáda, uráža ich a vyhráža sa im svojou likvidáciou, pričom za toto svoje konanie
bol i riešený a uznaný vinným v rámci priestupkového konania. Takéto správanie odporcu bezpochyby
nepriaznivo pôsobí na psychické zdravie ostatných členov spoločnej domácnosti

a spôsobuje im psychické útrapy. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi z vyššie uvedených dôvodov
bytová náhrada nepatrí.

Keďže si úspešná navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, nebola jej táto v zmysle § 142 ods.
1 priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.