Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/203/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108203540
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky Ľ.

Ž., bytom B. N. B., S. XXX/XX,. zast. V. s. r. o., so sídlom B., S. X proti odporcovi Ľ. R., bytom T., t. č.
C. J., T., S. U., o zaplatenie 16.596,96 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 16.596,96 € spolu so 7% úrokom z omeškania
z tejto čiastky ročne od 28.04.2006 do zaplatenia a trovy konania 2.372,06 €, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa od odporcu domáhala zaplatenia čiastky 16.596,96 € spolu so 7 % úrokom z
omeškania z tejto čiastky ročne od 28.04.2006 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa
19.04.2006 udelila odporcovi plnú moc na zastupovanie pri predaji nehnuteľnosti, a to stavby s.č. XXXX.

na parc. č. 1867/1 zapísanej S. K. B. N. B. na LV č. 1886 pre k.ú. B. N. B., pričom k samotnému
uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 27.04.2006 a na základe tejto kúpnej zmluvy, menovite podľa čl.
III. prevzal odporca zastupujúci navrhovateľku ako predávajúcu od kupujúceho kúpnu cenu vo výške
žalovanej čiastky 16.596,96 €, ktorú však odporca doposiaľ navrhovateľke riadne nevydal, hoci tak mal
učiniť bezodkladne po prevzatí tejto čiastky.

Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žalovanú
čiastku ako kúpnu cenu z predaja predmetnej nehnuteľnosti od kupujúceho neprevzal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako i oboznámením sa s obsahom spisu

a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné a súd vzal za preukázané, že odporca zastupoval navrhovateľku pri
predaji stavby s.č. XXXX. na parc. č. 1867/1 zapísanej S. K. B. N. B. na LV č. 1886 pre k.ú. B. N.
B.. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka v tejto súvislosti udelila dňa 19.04.2006
odporcovi plnú moc. Nakoniec medzi stranami nebolo sporné, že k samotnému uzatvoreniu kúpnej
zmluvy došlo dňa 27.04.2006, vklad predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený S. K. B. N. B. dňa
09.05.2006 pod V 398/2006.

Z listiny zo dňa 19.04.2006 označenej ako plnomocenstvo súd zistil, že navrhovateľka splnomocnila
odporcu na zastupovanie okrem iného i pri predaji stavby s.č. XXXX. na parc. č. 1867/1 zapísanej S.

K. B. N. B. na LV č. 1886 pre k.ú. B. N. B..Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2006, ktorej vklad bol povolený S. K. B. N. B. dňa 09.05.2006 pod V
398/2006 súd zistil, že navrhovateľku ako predávajúcu pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy zastupoval na
základe plnej moci odporca. Predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť, a to stavba s.č. XXXX. na

parc. č. 1867/1 zapísanej S. K. B. N. B. na LV č. 1886 pre k.ú. B. N. B.. Dohodnutá kúpna cena bola vo
výške16.596,96€(500.0000,-Sk).Podľačl.III(platobnépodmienky)tejtokúpnejzmluvy,uvedenákúpna
cena bola zo strany kupujúceho vyplatená odporcovi, ktorý zastupoval navrhovateľku ako predávajúcu
pred podpisom tejto kúpnej zmluvy, čo odporca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom na tejto kúpnej
zmluve.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa§727Občianskehozákonníkapríkazníkjepovinnýpodaťpríkazcovinajehožiadosťvšetkysprávy
o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní
príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Príkazná zmluva je zmluvným typom, ktorého predmet spočíva v činnosti pre iného. Predmetom záväzku

povinnej osoby - príkazníka je obstaranie veci alebo uskutočnenie inej činnosti. Záväzok povinnej osoby
pritom spočíva len vo vykonaní činnosti, ktorá je v zmluve vymedzená, nie však tiež v dosiahnutiu
výsledku. Riziko výsledku totiž nesie príkazca. Preto pokiaľ príkazník vykoná riadne všetko, k čomu sa
zaviazal, nezodpovedá ta to, že očakávaný výsledok sa nedostavil. Výsledok je len očakávaným cieľom
príkazcu, nie však tiež záväzkom príkazníka a v zmluve nemusí byť ani vyjadrený. Činnosť, ku ktorej sa

príkazník zaväzuje, môže byť najrôznejšieho druhu. Veľmi často ide o konanie právne, kedy príkazník
uzaviera v mene a s účinkami pre príkazcu zmluvy, obstaráva ich realizáciu - prijíma alebo odovzdáva
plnenie, robí rôzne právne úkony pred súdmi, úradmi či vo vzťahu k iným osobám, obstaráva správu
domu či majetku, zastupuje akcionára na valnom zhromaždení spoločnosti a pod. Príkazná zmluva v
tých prípadoch, kedy ide o právne úkony v mene a s účinkami pre príkazcu, upravuje vnútorný vzťah

medzi príkazcom a príkazníkom, t.j. medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Táto zmluva môže byť
písomná, ústna a dokonca i konkludentná. Navonok, t.j. voči tretím osobám sa prejaví vo forme plnej
moci ako jednostranného prehlásenia príkazcu (splnomocniteľa) o osobe príkazníka (splnomocnenca)
a rozsahu jeho oprávnenia konať s účinkami pre príkazcu. Plná moc je - na rozdiel od

zmluvy príkaznej - určená tretím osobám, s ktorými príkazník v mene príkazcu právne koná. Pojmovým

znakom príkaznej zmluvy je to, že činnosť, ktorá je predmetom zmluvy, sa uskutočňuje "pre príkazcu".
Tento slovný obrat sa vykladá jednak tak, že ide o činnosť "v záujme" príkazcu a jednak, tak, že ide
o činnosť i "na vrub" príkazcu. V prvom rade to teda znamená, že ide o činnosť v záujme príkazníka,
t.j. v jeho prospech, či už majetkový alebo nemajetkový. V druhom slova zmysle, totiž že ide "na vrub"
príkazcu, to znamená, že príkazca nesie majetkové dôsledky konanie príkazníka, a to ako pozitívne,

tak aj negatívne, pokiaľ príkazník koná riadne v rámci príkazu a podľa pokynov príkazcu. Príkazník je
povinný, všetko, čo získa pri plnení príkazu, previesť na príkazcu a na druhej strane príkazca hradí
náklady s prevedením príkazu spojené. Zákon neurčuje, či vymedzenú činnosť má príkazník vykonať
svojím menom alebo menom príkazcu. To záleží na tom, či ide o konanie právne alebo faktické. Taktiež
tak nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy jej odplatnosť alebo bezodplatnosť. Odplatná je príkazná

zmluva len v dvoch prípadoch, a to ak je odmena dohodnutá medzi stranami alebo je obvyklá. Zo
základného pojmového znaku príkaznej zmluvy, t.j. z toho, že príkazník koná pre príkazcu a na jeho
účet vyplýva už vyššie uvedená povinnosť príkazníka, že čokoľvek príkazník v priebehu plnenia zmluvy
získa, nemôže si ponechať, ale je povinný všetko postúpiť príkazcovi. Táto povinnosť platí pre prípad,
že príkazník koná svojím vlastným menom. Ak totiž príkazník koná menom príkazcu na základe plnej

moci, vznikajú zo zastúpenia práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. príkazcovi, a akýkoľvek
prevod v právnom slova zmysle je pojmovo vylúčený. Vyplýva z toho však príkazníkova povinnosť vydať
príkazcovi napríklad vec či iné plnenie, ktoré pre neho získal, dokumenty, ktoré osvedčujú vlastníctvo
príkazcu a pod.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie cit. ust. zákona a ustálil, že žalobný návrh bol podaný dôvodne.

Navrhovateľkaudelilaodporcoviplnúmocnazastupovaniepripredajinehnuteľnosti,odporcanazákladetejto plnej moci s tretími osobami v mene navrhovateľky konal a v konečnom dôsledku aj uzatvoril
predmetnú kúpnu zmluvu. Niet teda pochýb, že medzi navrhovateľkou ako príkazcom a odporcom
ako príkazníkom bola uzatvorená príkazná zmluva. Ako vyplýva priamo z cit. ust. § 727 Občianskeho

zákonníka, pokiaľ príkazník v priebehu plnenia zmluvy čokoľvek získa, je povinný to bezodkladne
príkazcovi vydať; nemôže si teda z takéhoto plnenia nič ponechať. Pokiaľ ide konkrétne o prípad,
kedy príkazník pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastupuje predávajúceho, v mene ktorého od kupujúceho
aj prevezme kúpnu cenu, je v takomto prípade príkazník povinný bezodkladne prevzatú kúpnu cenu
odovzdať príkazcovi. Práve o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. Súd nemá žiadne pochybnosti

o tom, že odporca ako príkazník prevzal od kupujúceho kúpnu cenu 16.596,96 €, nakoľko jej prevzatie
písomne potvrdil vlastnoručným podpisom na samotnej kúpnej zmluve, a to menovite v čl. III. (platobné
podmienky) tejto zmluvy. Súd teda neuveril výpovedi odporcu v tom, že od predávajúceho neprevzal
kúpnu cenu 16.596,96 €, že si vôbec neprečítal kúpnu zmluvu a že teda predmetnú kúpnu zmluvu
podpísal bez toho, aby bol uzrozumený s jej obsahom. Takúto výpoveď odporcu súd vyhodnotil ako
účelovú. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu veci, nezostávalo súdu iné ako odporcu

zaviazať na zaplatenie žalovanej čiastky 16.596,96 €. Preto súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku a uložil odporcovi, aby navrhovateľke zaplatil čiastku 16.596,96 €, ktorá predstavuje v
zmysle predmetnej kúpnej zmluvy dohodnutú kúpnu cenu, ktorú bol odporca ako príkazník bezodkladne
povinný po jej prevzatí od kupujúceho odovzdať navrhovateľke ako príkazcovi.

Odporcanavrhovateľkouuplatnenýnároknezaplatilajeod28.04.2006vomeškanísozaplatenímsvojho

peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i právo na úrok z
omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej N. a platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
od 01.03.2006 do 30.05.2006 činila diskontná sadzba 3,5 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 7 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

Plne úspešnej navrhovateľke vzniklo voči neúspešnému odporcovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo
na náhradu trov konania, ktoré sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom za návrh vo výške 995,82
€ a trovami právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava, žalobný návrh,
pojednávanie 11.05.2010 ) po 320,34 €, 2 x 6,31 € a 1 x 7,21 € režijný paušál, cestovné 79,49 €, strata
času za 8 polhod. po 12,02 €, zvýšenými o 19% DPH 219,74 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.