Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/57/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209165
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľov
1/ Ľ. V., bytom T., J. Z. XXXX/XX. a 2/ Ing. K. V., bytom T., V. XX,. obaja práv. zast. JUDr. E. B.,
advokátkou so sídlom T., P. B. XX. proti odporcovi B. R., bytom T., N. T. XX. o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam takto
r o z h o d o l :
Určuje sa, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže s.č. 6259 a garáže s.č.
6306, obe postavené na parc. č. 2315/286 a zapísané S. K. T. na LV č. 9403 pre k.ú. T..
Navrhovateľom sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali voči odporcovi určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam popísaných vo výroku rozsudku s tým, že tieto nadobudli titulom
Zmluvy o dielo, ktorú ako objednávatelia dňa 31.03.1993 uzavreli s odporcom ako zhotoviteľom. Na
základe tejto zmluvy o dielo sa riadne plnilo, t.j. navrhovatelia riadne zaplatili dojednanú odplatu a
odporca ako zhotoviteľ im dňa 25.11.1995 predmetné nehnuteľnosti odovzdal. Obe garáže boli riadne
skolaudované, boli im pridelené súpisné čísla a navrhovatelia začali riadne tieto garáže užívať, pričom
doposiaľ neboli v užívaní nikým rušení a nikto ani nespochybňoval ich vlastnícke právo k nim. Napriek
týmto skutočnostiam, je ako vlastník predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva vedený odporca.
Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, pričom v svojom písomnom
vyjadrení požiadal súd, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá i v jeho neprítomnosti. Vo veci samej sa
vyjadril v tom smere, že vlastníctvo navrhovateľov uznáva a žiada žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovieť.
Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, ako i otázkou, či navrhovatelia správne vymedzili
okruh účastníkov, aby konanie netrpelo nedostatkom vecnej legitimácie. Bez splnenia týchto procesných
podmienok totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môžedomáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/
O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel
a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Výnimkou je prípad, keď sa porušenie práva
týka nehnuteľnosti. Vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len tým, že právny stav
vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby môže
byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
V prejednávanej veci možno bez väčších pochybností ustáliť, že sa jedná práve o takýto prípad,
keď žalobný petit môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím
je naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení nespochybniteľná. Rovnako, keďže návrh
smeruje proti subjektu, ktorý je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností,
súd ustálil, že navrhovatelia správne vymedzili okruh účastníkov a teda možno bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že konanie netrpí ani nedostatkom vecnej legitimácie. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, t.j. že procesné podmienky určovacej žaloby sú v danom prípade splnené, súd pristúpil k
skúmaniuvecnejstránkysporuavýsluchomnavrhovateľa1/akoioboznámenímsasostatnýmspisovým
materiálom zistil tento skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa 1/ súd zistil, že predmetné garáže im na základe zmluvy o dielo zhotovil
odporca, tieto navrhovatelia od odporcu riadne prevzali podľa zápisu č. XX a XX dňa
25.11.1995 odkedy ich nerušene užívajú. Ani odporca, ani nikto iný nikdy
nespochybňoval vlastnícke právo navrhovateľov k predmetným garážam. Garáže boli riadne
skolaudované a boli im pridelené súpisné čísla. Garáže stoja nad sebou, pozemok pod nimi
navrhovatelia kúpili od M. T.. Vo vzťahu k odporcovi ako zhotoviteľovi majú navrhovatelia vyrovnané
všetky záväzky, čo do odplaty za vykonané dielo; uvedenú skutočnosť nakoniec odporca nikdy
navrhovateľom nenamietal.
Zo zmluvy o dielo zo dňa 31.03.1993 uzatvorenej medzi navrhovateľmi ako objednávateľmi a odporcom
ako zhotoviteľom súd zistil, že jej predmetom je výstavba garáží v lokalite J. I. v T. podľa vypracovanej
a schválenej projektovej dokumentácie so začiatkom stavebných prác od 01.08.1992 a s ukončením
stavebných prác ku dňu 30.06.1993. Predmetná zmluva o dielo obsahuje dojednanie o cene ako i o
spôsobe fakturácie. Taktiež uvedená zmluva o dielo obsahuje ustanovenia o zodpovednosti za vady a
záruku. Zmluva je riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami.
Z oznámenia odporcu ako zhotoviteľa zo dňa 10.05.1995, ktoré adresoval navrhovateľom ako
objednávateľom súd zistil, že v nadväznosti na zmluvu o dielo zo dňa 31.03.1993 oznámil odporca
navrhovateľom, že im bol pridelený garážový box č. XX a č. XX.
Zozápisuoodovzdaníaprevzatídielač.XX ač.XX súdzistil,žedňa25.11.1995odporcaakozhotoviteľ
odovzdal navrhovateľom ako objednávateľom dve garáže v lokalite J. I. v T. a navrhovatelia prevzatie
vykonaného diela potvrdili svojimi podpismi.
Z rozhodnutia O. Ú. v T., odbor Ž. P. zo dňa 27.12.2000, č.: F 2000/03061 - 004/ZKO súd zistil, že
uvedeným rozhodnutím boli skolaudované predmetné garáže v lokalite J. I. v T., t.j. bolo povolené ich
užívanie.Z rozhodnutia M. T. o určení súpisného (orientačného) čísla zo dňa 22.02.2006, č. 38/2006 a č. 46/2006
súd zistil, že predmetným garážam boli pridelené súpisné čísla 6259 a 6306. Ako stavebník je na
uvedených rozhodnutiach o pridelení súpisného čísla uvedený odporca.
Z kúpnej zmluvy č. 136/75/2001 zo dňa 14.06.2001 uzatvorenej medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi
a M. T. ako predávajúcim súd zistil, že navrhovatelia od M. T. kúpili pozemok nachádzajúci sa pod
predmetnými garážami.
Z listu vlastníctva č. 9403 a č. 7152 k.ú. T. súd zistil, že ako vlastník predmetných garáží je na
liste vlastníctva vedený odporca, pričom pozemok, na ktorých sú predmetné garáže postavené je vo
vlastníctve navrhovateľov.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospel k záveru, že žalobný návrh
je dôvodný. Navrhovatelia v konaní bezpečne preukázali existenciu právneho titulu, na základe ktorého
nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, t.j. navrhovatelia disponujú nadobúdacím titulom,
ktorý akceptuje Občiansky zákonník. Týmto
nadobúdacím titulom je samotná zmluva o dielo zo dňa 31.03.1993, na základe ktorej boli zhotovené
predmetné garáže pre navrhovateľov a následne im aj boli riadne odovzdané. Preto súd nemá
najmenších pochýb o tom, že vlastníkmi predmetných garáží sú navrhovatelia. Na uvedenom nemôže
nič zmeniť ani tá skutočnosť, že vlastníctvo k týmto garážam bolo nakoniec do listu vlastníctva zapísané
v prospech odporcu. Bolo tak totiž učinené len na základe tej skutočnosti, že odporca bol ako stavebník
uvedený v rozhodnutí o pridelení súpisných čísel na tieto garáže. Rozhodnutie o pridelení súpisných
čísel a ani otázka kto je stavebníkom, nie je v zmysle občianskoprávneho rozhodujúca pre určenie,
kto je vlastníkom tej - ktorej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného, t.j. keď odporca nedisponuje
nadobúdacím titulom vo vzťahu k predmetným garážam, ale naopak nadobúdacími titulmi k týmto
garážam disponujú navrhovatelia, nezostávalo súdu iné, ako žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovieť. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovatelia, ktorí mali vo veci plný úspech, majú podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však navrhovatelia výslovne uviedli, že si trovy konania neuplatňujú, rozhodol súd tak,
že trovy konania navrhovateľom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.