Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/56/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209052
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa P. S.,

bytom D. N. V., V. XXXX/XX,. zast. E. D., bytom D. N. V., V. XXXX/XX. proti odporcovi J. S., bytom D.
P. XXX. o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 22P 337/2003-114 zo dňa 15.06.2006, ktorým bola naposledy
stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi vo výške 39,83 € (1.200,- Sk) mesačne s
a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na čiastku 50,- €, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 16.03.2010.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 16.03.2010 do 30.04.2010 vo výške 15,42 € je
odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- €, vždy spolu s bežným výživným, pod

stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2006, č. k. 22P/337/2003-114 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi vo výške 39,83 € (1.200,- Sk) mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľ požiadal o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 150,-€
mesačne počnúc dňom 01.09.2009 s odôvodnením, že sa výrazne, v dôsledku uplynutia dlhšej doby od
poslednej úpravy výživného, zvýšili jeho potreby. V súčasnej dobe je navrhovateľ študentom 5. ročníka
S. O. U. v D. N. V., pričom má čiastočne zvýšené výdavky v súvislosti s nosením kontaktných šošoviek
ako i s tým, že aktívne hrá futbal v rámci dedinského klubu.

Odporca vo svojom prednese uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti k svojmu synovi,
požadovaná výška výživného sa mu však javí neprimerane vysoká, nakoľko má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k jeho dcére Z..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania ako i oboznámením
sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22P/337/2003 mal súd preukázané, že vyživovacia
povinnosť odporcu k navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 15.06.2006 na sumu
39,83 € (1.200,- Sk) mesačne. Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ

nastúpil do 1. ročníka S. O. Š. v D. N. V., aktívne športoval, pričom po zdravotnej stránke nemal zvýšené
výdavky na svoju výživu. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil i výšku príjmov oboch rodičov, a to
matkin čistý priemerný mesačný príjem vo výške 337,23 € (10.161,- Sk) a u otca predpokladaný príjem
vo výške 328,62 € (9.900,-Sk), ktorý by dosahoval, keby sa bezdôvodne nevzdal svojho zamestnania.
Súd v čase ostatného rozhodovania taktiež zohľadnil i tú skutočnosť, že obaja rodičia mali ešte ďalšie

vyživovacie povinnosti voči ich synovi J. a dcére Z..

Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.11C/58/2010súdzistil,žezvýšeniavýživnéhosavočisvojmu
otcovi domáha taktiež dcéra Z..

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že navrhovateľ je v akademickom roku 2009/2010 študentom
5. ročníka S. O. Š. v D. N. V..

Z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľa F. N. T. vyplýva, že jej priemerná čistá mzda za

posledných 12 mesiacov činí 282,73 € mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu, obchodnej spoločnosti D., s.r.o., D. P. vyplýva, že jeho priemerná
čistá mzda za posledných 12 mesiacov činí 342,84 € mesačne.

Z výpovede odporcu súd zistil, že z manželstva s matkou navrhovateľa pochádzajú tri deti, z ktorých
najstarší J. je už sebestačný, riadne zamestnaný. Okrem navrhovateľa tak má odporca ešte ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k jeho dcére Z., ktorá je vo veku 19 rokov a je študentkou 3. ročníka S. O. U. v D.
N. V.. Odporca je nemajetný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. V súčasnosti
je riadne zamestnaný v obchodnej spoločnosti D., s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem
okolo 343,-€.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný
návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov,
a to najmä na strane navrhovateľa.Pokiaľ sa jedná o situáciu navrhovateľa, k zvýšeniu jeho nákladov došlo v súvislosti s tým, že v súčasnej
dobe je už v 5. ročníku strednej školy, pričom jeho náklady na uspokojenie základných životných
potrieb sú navyše zvýšené i v dôsledku ekonomického vývoja na Slovensku, keď sa celkovo zvýšili

životné náklady a od poslednej úpravy výživného uplynuli už 4 roky. Navrhovateľ je naďalej aktívnym
športovcom, keď hrá futbal za dedinský klub. Navyše má v súčasnej dobe navrhovateľ zvýšené výdavky
s tým, že nosí kontaktné šošovky, keď trpí krátkozrakosťou s dioptriami - 6.

Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov, ani u jedného z nich nedošlo od poslednej úpravy k zásadnejšej
zmene vo výške ich príjmu. Na rozdiel od poslednej úpravy však obom rodičom odpadla jedna

vyživovacia povinnosť, a to k ich najstaršiemu synovi J.. Naďalej tak rodičia navrhovateľa majú ešte
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ich dcére Z., ktorá je vo veku 19 rokov a navštevuje 3. ročník S. O. U.
v D. N. V..

Vzhľadomnavyššiepopísanézmenypomerov,atoakonastraneobochrodičovnavrhovateľa,alenajmä
však na strane navrhovateľa, keď nakoniec výživné už nebolo upravované takmer 4 roky, súd dôvodil,
že zvýšenie výživného zo sumy 39,83 € mesačne na čiastku 50,-€ mesačne sa javí ako primerané,

v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Ako už bolo vyššie naznačené, súd pri zvýšení
výživného prihliadol nielen na zvýšenie nákladov navrhovateľa oproti poslednej úprave, ale i k tomu, že
obom rodičom odpadla jedna vyživovacia povinnosť, stále však majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k ich dcére Z., ktorá je taktiež ako navrhovateľ študentkou strednej školy. Vychádzajúc

-4-

27C/56/2010

z vyššie popísaných zmien, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a výživné v
pôvodnej výške 39,83 € zvýšil na čiastku 50,-€ mesačne, a to počnúc dňom podania žalobného návrhu,
t.j. od 16.03.2010, nakoľko pri plnoletých deťoch je možné zvyšovať výživné len od podania návrhu (nie
teda spätne, ako sa navrhovateľ domáha od 01.09.2009). Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal zvýšenia

výživného vo väčšom rozsahu ako i zvýšenia výživného spätne, nezostávalo súdu iné, ako v tejto časti
žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 10,17 € mesačne,
činí za dobu 1 mesiac a 17 dní nedoplatok na výživnom čiastku 15,42 € (10,17 + 16/31 x 10,17). Súd
umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 5,-€, pretože táto

výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej situácii odporcu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého súd vysloví, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak mal navrhovateľ v konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.