Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. apríl 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I

Spisová značka: 25C/242/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108243031

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 242/2008-104

1108243031

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky O. Z.,
bývajúcej v I., S. vinárska 8, proti odporcovi O.. A. Z., bývajúcemu v I., S. vinárska 8, zastúpeného O..
Alenou Chvojkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 41, o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

25C 242/2008-104

1108243031

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 770,72 Eur k rukám právnej
zástupkyne odporcu JUDr. Alene Chvojkovej, Záhradnícka 41, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

25C 242/2008-104

1108243031

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd 19. decembra 2008 domáhala, aby súd určil
odporcovi povinnosť poskytovať jej príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 20.000,-Sk

mesačne od 1.7.2008. Uviedla, že manželstvo, ktoré s odporcom uzavreli 17.11.1990 bolo rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I z 21. mája 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode
manželstva 25.6.2008, rozvedené. Odporcovi bola predbežným opatrením určená povinnosť prispievať
na výživu maloletých detí mesačne vo výške 4.000,-Sk na maloletého S. a vo výške 3.000,-Sk na
maloletého W.. Ďalej uviedla, že s odporcom žijú naďalej v rodinnom dome na S. vinárskej v I., pričom

odporca sa v ňom zdržiava len minimálne, ona sama sa stará o domácnosť, ktorú odporca finančne
zabezpečuje tak, že kupuje potraviny a hradí všetky platby spojené s užívaním domu. Navrhovateľka
hradí platby spojené s bytom na K. ulici v I.. Iným spôsobom sa na výžive navrhovateľky odporca
nepodieľa. Navrhovateľka je od 29.8.2007 evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej
len "úrad práce") ako nezamestnaná. Vyštudovala dve stredné školy, a to Odevnú priemyslovú školu v

Trenčíne a Stredné odborné učilište s maturitou, odbor kozmetička, ktoré ukončila maturitnou skúškou
v roku 1982. Do roku 1990 bola zamestnaná vo VD Detva, neskôr bola na materskej dovolenke a od
roku 1992 bola dobrovoľne nezamestnaná. Na základe pracovnej zmluvy sa v roku 1993 zamestnala
ako asistentka na notárskom úrade odporcu a vykonávala administratívne a účtovné práce až do
júla 2007, kedy s ňou odporca okamžite skončil pracovný pomer. Podľa vedomostí navrhovateľky

odporcov mesačný príjem predstavuje cca 250.000 tisíc mesačne, kým ona sama poberá len dávku v
nezamestnanosti vo výške 6-7.000,-Sk mesačne. Výdavky týkajúce sa jej osoby pokrýva peňažnými
prostriedkami z dedičstva.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu navrhovateľky nevyjadril.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 13. októbra 2009, na ktorý sa odporca, ani jeho právna

zástupkyňa nedostavili, preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a odporcovi
a jeho právnej zástupkyni uložil poriadkovú pokutu vo výške po 100 Eur každému. Ďalšie pojednávanie
sa konalo 15. marca 2010 a 26. apríla 2010, na ktorom súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky a odporcu, prednesmi právnej
zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou č. 1/2004 z 1.3.2004,

rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 26. septembra 2007, č. DvN 400-8456/2007, rozhodnutím Mestskej
časti Bratislava -Staré Mesto z 8.10.2007, Č.j. SU-2007/24653/60750-K/247, fotokópiami žiadostí o
zamestnanie a potvrdeniami o hľadaní zamestnania, fotokópiami príjmových pokladničných dokladov
a faktúr od Nivel plus, Petit press, Media 2, a.s., Panonia Media Production s.r.o., uznaním dlhu z
4.1.2007, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 17C 137/2007-134, uznesením Krajského súdu vBratislave, sp. zn. 11CoP 100/08, osvedčeniami z 4. a 14.12.2007, oznámením Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny z 31.8.2009, potvrdením Sociálnej poisťovne z 12.2.2010, prehľadom výpisov z účtu
navrhovateľky, Zmluvou o nájme zo septembra 2008, prehľadom výdavkov navrhovateľky, daňovým

priznaním k dani z príjmov odporcu za roky 2007, 2008 a 2009, fotokópiou faktúry za úhradu elektrickej
energie z 26.10.2009, platobného dokladu SIPO za október 2009, poštového podacieho lístka BVS za
október2009,oboznámilsaajsvýpismizLVč.4258,2997,5674a6895,katastrálnehoúraduBratislava,
Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a pripojenými spismi tunajšieho súdu
sp. zn. 17C 137/2007 a 9C 14/2008 a ostaným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Manželstvo navrhovateľky s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 21.
mája 2008, č.k. 17C 137/2007-134, ktorý v časti výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
25.6.2008. Ako príčinu rozvratu vzťahov súd ustálil rozdielnosť v životných postojoch, názoroch a
predstavách o manželskom a rodinnom spolužití a výchove detí. Vyživovacia povinnosť odporcu k
maloletým deťom S., nar. X.XX.XXXX a W., nar. XX.X.XXXX, bola na čas do rozvodu manželstva určená
uznesením Krajského súdu v Bratislave z 8.apríla 2008, sp. zn. 11CoP 100/08, tak, že odporca bol

povinný prispievať na výživu maloletého S. sumou X.XXX,-Sk mesačne a na výživu maloletého W.
sumou X.XXX,-Sk mesačne počnúc 3.3.2008. Na čas po rozvode manželstva boli rozsudkom okresného
súdu maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom oprávnenie zastupovať deti
a spravovať ich majetok bolo zverené obom rodičom. Odporcovi ako otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť vo výške 10.000,-Sk mesačne na maloletého S. a vo výške 8.000,-Sk na maloletého W., keď

rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 4. februára 2009.

Navrhovateľka bola na základe pracovnej zmluvy z 1.3.2004 zamestnaná ako asistentka na notárskom
úrade O.. A. Z., kde vykonávala práce prevažne administratívneho a organizačného charakteru. Od
konca roka 2006 vykonávala podnikateľskú činnosť s miestom podnikania na Šulekovej ulici v Bratislave.
Na pokrytie nákladov súvisiacich s výkonom tejto činnosti si požičala sumu 100.000,-Sk, ktorú splatila

peňažnými prostriedkami z dedičstva. Jej žiadosti o zmenu využitia týchto priestorov na Módny salón
-zákazkové šitie nebolo zo strany Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto vyhovené, nakoľko stavba
nespĺňala kritériá podľa predpisov na ochranu zdravia ľudí. Navrhovateľka propagovala svoju živnosť
formou inzerátov a reklamy, najmä v tlačových médiách a regionálnej televízii. Živnosť dobrovoľne
ukončila 28.8.2007. Počnúc od 29.8.2007 je nezamestnaná, od tohto dátumu jej bola priznaná dávka

v nezamestnanosti vo výške 50% z denného vymeriavacieho základu 427,0367 Sk na obdobie šiestich
mesiacov. Snažila sa nájsť si zamestnanie ako administratívny pracovník, a to v mesiacoch september
až október 2007, v decembri 2007 absolvovala rekvalifikačný kurz s názvom Orientácia na trhu práce a
Práca s počítačom. Podľa záznamov na úrade práce si prácu hľadala aj v mesiacoch marec až júl 2008.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že i keď je vyučená kozmetička o túto prácu,

s voľnými pracovnými miestami v roku 2007 v počte 8, v roku 2008 v počte 2 a v roku 2009 v počte 5,
nemala záujem z dôvodu smennosti a starostlivosti o deti (16 - ročného S. a X - ročného W.- pozn. súdu).
Na prácu krajčírky, s voľnými pracovnými miestami v roku 2007 v počte 11, v roku 2008 v počte 8 a v roku
2009 v počte 7, podľa jej tvrdenia, nemala kvalifikáciu. Zaujímala sa aj o prácu svadobného organizátora,
preto v roku 2009 absolvovala kurz, ktorý si sama (v hodnote 200 Eur) uhradila. Uvedené zamestnanie

však vyžaduje prácu vo večerných hodinách, kedy sa venuje deťom, preto by ho nemohla vykonávať. Vo
výpovedinavrhovateľkaďalejuviedla,ževsúčasnostisiprácuhľadátak,žesapýtaznámych.Naposledy
dostala ponuku na miesto poisťovacieho agenta a kozmetičky, ktoré jej však nevyhovujú, pretože na
túto prácu nemá ani povahu, prostriedky a ani klientelu. Jej bežný deň začína nákupom, vybavením
osobných záležitostí, prípadne návštevou lekára alebo si ide zaplávať, nakoľko je po operácii bedrového

kĺbu. Poobede sa venuje deťom. Ich zdravotný stav je dobrý.

Z hľadiska majetkových pomerov navrhovateľka uviedla, že spolu s odporcom vlastní nehnuteľný
majetok, a to rodinný dom na S. vinárskej a dva nebytové priestory na K. a M. ulici v I., ktoré
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z katastra
nehnuteľností pre katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, okres

Bratislava I, LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Nebytový priestor na M. ulici slúži odporcovi, ktorý v ňom
má zriadený notársky úrad. Nebytový priestor na K. ulici pôvodne zamýšľala využívať na podnikanie,od novembra 2008 do apríla 2009 ho nájomnou zmluvou uzatvorenou s Kazašskou ambasádou
prenajímala, pričom nájomné predstavovalo 1.250 Eur mesačne a bolo vyplácané výlučne jej. Časť
z nájomného použila na úhradu nákladov spojených s prenájmom priestorov. Iné príjmy nemá, nie je

poberateľkou dávky v nezamestnanosti, ani v hmotnej núdzi, príp. iných dávok, hnuteľný majetok väčšej
hodnoty nevlastní, väčšiu hodnotu predstavujú len finančné prostriedky z dedičstva vo výške 26.555,14
Eur (800.000,-Sk). Poberá prídavky na deti vo výške 42 Eur mesačne.

Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľka rozdelila na splátku stavebného úveru vo výške 212,44 Eur,
5 Eur za služby UPC, 15 Eur ako platba za služby spojené s nebytovým priestorom na Šulekovej ulici

v Bratislave, 40 Eur ako cestovné na MHD a taxi, okolo 40 Eur na mobil, do februára 2010 si platila
aj zdravotné poistenie vo výške 26,74 Eur mesačne. Mesačné výdavky týkajúce sa výlučne jej osoby
predstavujú na stravu 330 Eur, na ošatenie 100 Eur, na lieky 15 Eur. Na kozmetiku nechodí a kaderníka
navštevuje len 3 krát za rok, pričom jedna návšteva stojí cca 55 Eur. V poslednom podaní z 12.4.2010
navrhovateľka upravila osobné výdavky, keď uviedla, že na stravu vynakladá 200 Eur mesačne, na úver
212Eur,platísizdravotnéasociálnepoistenievovýške100Eurmesačne,nalieky(glukosamín,kolagén

na kĺby), na oblečenie kozmetiku a kaderníčku vynakladá mesačne 150 Eur, poplatok za bazén vo výške
50 Eur, rovnako za čistiace prostriedky a 10 Eur mesačne vynakladá na záhradu.

Súd zistil, že odporca vykonáva činnosť notára, so sídlom v notárskom úrade na Grosslingovej ulici v
Bratislave. Jeho príjmy od rozvodu manželstva s navrhovateľkou, podľa jeho udania, klesli, pričom za rok
2007 základ dane predstavoval 3.293.624,-Sk, daňová povinnosť 625.788,-Sk, v roku 2008 bol základ

dane 1.708.546,-Sk a daňová povinnosť 324.623,-Sk a v roku 2009 bol základ dane 52.192,01 Eur a
daňová povinnosť 9.916,48 Eur. Iné príjmy odporca nemá.

Vosvojejvýpovedinapojednávaníodporcauviedol,žesastaráoúhradunákladovsúvisiacichsbývaním
v rodinnom dome na Starej vinárskej v Bratislave, kde bývajú spolu s deťmi a navrhovateľkou. Tie
predstavujú za elektrinu 146,89 Eur mesačne, za plyn, odpad, rozhlas a TV 381,54 Eur mesačne a

za vodu 188,53 Eur mesačne. Okrem toho platí poplatky spojené so správou a údržbou nebytového
priestoru na Šulekovej cca 330-660 Eur ročne. Navrhovateľke posiela na peňažný účet sumu 600 Eur,
ktorá predstavuje súdom určené mesačné výživné na maloleté deti, pričom mimo toho raz do týždňa robí
veľký nákup, zväčša jedlá a nápoje, ktoré deti požadujú a deťom nakupuje aj ošatenie väčšej hodnoty
(napr. bundy). Staršiemu synovi, ktorý navštevuje súkromné bilinguálne gymnázium, hradí školné vo

výške 2.000 Eur ročne, minulý rok bol s ním trikrát na dovolenke. Na stravu pre vlastnú osobu vynakladá
mesačne cca 165 Eur, na ošatenie 65- 100 Eur, a na lieky okolo 65 Eur, pričom pri ostatnej návšteve
súkromného zdravotníckeho zariadenia zaplatil takmer 500 Eur. Vlastní motorové vozidlo značky BMW,
ktoré využíva na pracovné účely.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C 14/2008, súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom z

21.januára 2008 domáhala proti odporcovi uloženia povinnosti prispievať jej na výživu (v tom čase ešte
ako) manželky, sumou 25.000,-Sk mesačne. Rozsudkom z 6.októbra 2009, č.k. 9C 14/2008-114, súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4.278,62 Eur v mesačných splátkach po 500
Eur, a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi súčasne uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava I titulom súdneho poplatku 256 Eur. Z dôvodu podania odvolania zo strany odporcu predmetný

rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") rozvedený manžel, ktorý
nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu

na návrh niektorého z nich súdu. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Zánikom manželstva dochádza k zániku vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorej

rozsah zákon stanovuje tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Za splnenia
určitých podmienok vstupuje do popredia iná vyživovacia povinnosť, a to príspevok na výživu
rozvedeného manžela. Jeho účelom je, aby bývalý manžel prispieval podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov na primeranú výživu druhého rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám
sa živiť. Oprávnenou osobou na predmetný príspevok je teda rozvedený manžel, ktorý sám nie je

schopný sa živiť.

Ustálená súdna judikatúra považuje rozvedenú manželku za neschopnú sa sama uživiť spravidla v
tých prípadoch, keď sa stará o deti vo veku do troch rokov, prípadne aj staršie, avšak invalidné
alebo vyžadujúce nevyhnutne osobitnú starostlivosť alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu
byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Bývalá manželka nie je schopná sa sama živiť aj vtedy,
keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný

stav, nie je schopná byť zárobkovo činná alebo nemá z tohto dôvodu možnosť a príležitosť sama si
zaobstarať primerané zamestnanie. Pri hodnotení schopnosti rozvedenej manželky sa živiť sú pritom
určujúce nielen jej zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jej celkové majetkové pomery.

Vzmyslevyššieuvedenéhozásadnouotázkou,ktorúsimuselsúdpriposudzovanínárokunavrhovateľky
zodpovedať, bolo posúdenie, či navrhovateľka je objektívne schopná sama sa živiť vlastnou prácou a

výnosmi svojho majetku. Túto schopnosť súd hodnotil nielen s ohľadom na osobu navrhovateľky, jej
schopnosti a možnosti, ale aj so zreteľom na jej celkové majetkové pomery.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie s maturitou a môže nájsť
uplatnenie v odevnom priemysle a kozmetike. Keďže dlhoročne pracovala ako asistentka notára, je
schopná vykonávať práce prevažne administratívneho charakteru. Takmer rok podnikala v oblasti

zákazkového šitia odevov. Vie pracovať s počítačom, orientovať sa na trhu práce, absolvovala kurz
svadobného organizátora. Po zdravotnej stránke je jej stav dobrý; podľa jej vlastného udania má len
menšie problémy s bedrovým kĺbom. Jej dve maloleté deti sú zdravé, nevyžadujú zvýšenú opateru, ani
starostlivosť.

Z hľadiska majetkových pomerov, navrhovateľka vlastní spolu s odporcom rodinný dom a dve ďalšie

nehnuteľnosti v centre Bratislavy. Nebolo sporné, že náklady na údržbu a prevádzku služieb spojených
s bývaním v rodinnom dome vo výške cca 717,63 Eur mesačne hradí odporca, kým navrhovateľka hradí
náklady súvisiace s prevádzkou služieb za nehnuteľnosť na Šulekovej ulici v Bratislave vo výške cca 20
Eur mesačne a spláca úver v Stavebnej sporiteľni vo výške 212 Eur mesačne. Taktiež nebolo sporné,
že odporca sa podieľa na starostlivosti o domácnosť prevažne jej materiálnym zabezpečovaním - robí

týždenné nákupy potravín, platí výživné na deti určené rozsudkom okresného súdu vo výške 600 Eur
mesačne a podieľa sa aj na nákupe ošatenia pre deti vyššej hodnoty, kým navrhovateľka prispieva
prevažne osobným výkonom a starostlivosťou (upratovanie, pranie, varenie a údržba rodinného domu).
Navrhovateľka v súčasnosti nepoberá žiaden príjem, príp. sociálnu dávku, keď od 29.8.2007 do februára
2008 poberala dávku v nezamestnanosti a od novembra 2008 do apríla 2009 bol zdroj jej príjmov

aj prenájom nehnuteľnosti za mesačné nájomné vo výške 1.250 Eur. Svoje životné náklady hradí z
finančných prostriedkov z dedičstva vo výške 26.555,14 Eur.

Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky na
priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Súd má za to, že navrhovateľka je samostatná a zdravá žena, má zodpovedajúce vzdelanie, dlhoročnú

prax a skúsenosti, a preto jej nič nebráni v tom, aby si našla zamestnanie zodpovedajúce, či už
profesii, ktorú vyštudovala, alebo ktorú vykonávala predtým ako sa stala nezamestnanou a získala vnej adekvátnu prax. Súd nezistil na jej strane existenciu objektívnej prekážky závažného alebo trvalého
charakteru, ktorá by jej bránila v nájdení si vhodnej práce, a tým v zabezpečení si stáleho zdroja príjmov.
Je pravdou, že navrhovateľka si prácu hľadala v období september - december 2007 a marec -júl

2008, avšak aktívnu snahu o pracovné uplatnenie v nasledujúcom období nepreukázala. Jej tvrdenie,
že sa o prácu dopytuje známych, resp. že v roku 2009 absolvovala kurz svadobného organizátora,
je v tomto smere nepostačujúci. Úsilie zamestnať sa nevyplýva ani z činností navrhovateľky počas
bežného dňa, keď do jeho rámca sama navrhovateľka nezaradila aktívne vyhľadávanie potenciálneho
zamestnávateľa. Jej deklarovanej snahe zamestnať sa nenasvedčujú ani jej výpovede, podľa ktorých

voľné pracovné miesta ponúkané úradom práce sú nevyhovujúce, nezodpovedajú jej povahe, vyžadujú
klientelu, motorové vozidlo, prácu na smeny alebo vo večerných hodinách, kedy sa navrhovateľka
venuje deťom. Pokiaľ navrhovateľka ospravedlňuje čiastočne nemožnosť zamestnať sa starostlivosťou
o maloleté deti, tu súd považuje za potrebné uviesť, že obe deti sú síce školopovinné, avšak zdravé,
s vlastnými záľubami a nevyžadujú jej celodennú starostlivosť. Túto skutočnosť skonštatoval aj tunajší
súd v rozsudku, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov a upravil aj pomery rodičov k deťom na čas

po rozvode manželstva. Súd uviedol, že na strane maloletého S., najmä vzhľadom na jeho vek a
záujmové aktivity, nie je potrebná až v takej miere osobná starostlivosť, ale je nevyhnutné venovať
úsilie materiálnemu a finančnému pokrytiu jeho potrieb v záujme jeho celkového duševného a fyzického
rozvoja. V prípade maloletého W. síce prevažuje potreba osobného zabezpečovania starostlivosti,
avšak maloletý nie je odkázaný výlučne na celodennú starostlivosť navrhovateľky tak, aby jej táto bránila

sariadnezamestnaťprácouvriadnompracovnompomerezodpovedajúcoujejvzdelaniu,schopnostiam,
možnostiam a skúsenostiam.

Dôvodnosti nároku navrhovateľky napokon nenasvedčujú ani jej celkové majetkové pomery, ktoré
nemožno hodnotiť ako nízke alebo priemerné. Je síce pravdou, že navrhovateľka nemá pravidelný
mesačný zdroj peňažného príjmu, ale disponuje nezanedbateľným finančným obnosom z dedičstva.

Ako sama na poslednom pojednávaní súdu uviedla, peniaze z dedičstva jej plne postačujú (viď jej
vyjadrenie .."ja som povedala, že peniaze pre seba mám z dedičstva"..) Vzhľadom na vlastné vyjadrenie
navrhovateľky, mal súd za to, že výdavky týkajúce sa výlučne jej osoby je navrhovateľka schopná
pokryť peňažnými prostriedkami z dedičstva. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na
skutočnosť, že navrhovateľka sama nemá jasnú predstavu o tom, z ktorých položiek a v akej výške

pozostávajú jej pravidelné mesačné výdavky (porovnaj rozpis mesačných výdavkov na č.l. 76 "strava
331,94 Eur, splátka úveru 212,44 Eur, energie na Šulekovej 15 Eur, UPC 5 Eur, oblečenie 100 Eur, na
MHD a taxi celkovo 40 Eur, na mobil 45 Eur a na lieky na vysoký krvný tlak 15 Eur, raz za štyri mesiace
kaderník za cca 55 Eur", a na podaní na č.l. 83 "strava 200 Eur, úver 212 Eur, zdravotné a sociálne
poistenie 100 Eur, oblečenie, kozmetika, kaderníčka a lieky dokopy 100 Eur, lieky na kĺby 50 Eur, bazén

50 Eur, MHD 24 Eur, taxi a mobil po 40 Eur, čistiace prostriedky 50 Eur a záhrada 10 Eur"). Rovnako súd
poukazuje na rozpornosť niektorých jej tvrdení ohľadne výdavkov napr. na oblečenie (porovnaj na č.l. 75
"na seba som si už tri roky nič nekúpila", pričom na č.l. 76 uvádza, že "výdavky na oblečenie sú 100 Eur,
na č.l. 83 detto) a na kozmetiku (porovnaj na č.l. 75 "nie je v tom zarátaná žiadna kozmetika, nehodím
na manikúru alebo pedikúru", na č.l. 76 "na kozmetiku nechodím", pričom na č.l. 83 predstavujú náklady

aj na kozmetiku 100 Eur). Popri pravidelných mesačných výdavkoch upozornila navrhovateľka aj na iné
nevyhnutné výdavky, zväčša nárazového charakteru, ktoré vynaložila v minulosti, ako oprava čerpadla,
kotla, ústredného kúrenia, nákup chladničky, a pod. Na tieto výdavky súd nemohol prihliadať, pretože
nielenže sú mimoriadneho charakteru, ale nespadajú ani pod kategóriu výdavkov, ktoré sa posudzujú
na účely príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ide o náklady vynaložené na nehnuteľnosť v

spoluvlastníctve oboch účastníkov, preto nič nebráni navrhovateľke, aby sa zaplatenia vynaložených
nákladov pripadajúcich na spoluvlastnícky podiel odporcu od neho domáhala v samostatnom konaní.

Zhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala
splnenie podmienok na priznanie nároku na príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 663,88
Eur mesačne. Preto súd jej návrh zamietol.

Záverom súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ navrhovateľka, či už v návrhu na začatie konania
alebo aj vo svojich podaniach a výpovediach, porovnávala svoju majetkovú situáciu a pomery s
odporcovými, nesmie opomenúť, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené. Jej životná
úroveň sa preto nemusí stotožňovať so životným štandardom odporcu. Zároveň bez povšimnutianemôže ostať ani skutočnosť, že i napriek rozvodu manželstva, odporca naďalej uhrádza nemalé
náklady súvisiace s bývaním (aj) navrhovateľky v rodinnom dome. Požadovať na ňom aj príspevok na
výživu pre navrhovateľku by bolo nežiaduce. Príspevok na výživu rozvedenej manželky totiž nemá slúžiť

ako náhrada stáleho príjmu, jeho účelom je dočasné preklenutie nepriaznivého obdobia pokiaľ sa opäť
neobnoví schopnosť rozvedeného manžela sa živiť primerane sám.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na
ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, keď náhrada trov konania spočívala v
trovách právneho zastúpenia odporcu vo výške 770,72 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z toho,
že predmetom právnej služby je opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, preto tarifnou odmenou je
päťnásobokročnéhoplnenia(§10ods.3vyhlášky),jedenúkonprávnejslužbypredstavujetedaá499,57
Eur. V danej veci vykonala právna zástupkyňa odporcu 1 úkon právnej služby v roku 2009, a to prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), za ktorý jej patrí

režijný paušál á 6,95 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), v roku 2010 vykonala 2 úkony, a to účasť na konaní
pred súdom 15.3.2010 a 26.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), za ktoré jej patrí režijný paušál 2x á
7,21 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Právna zástupkyňa odporcu žiadala o náhradu len polovice z vyčíslenej
odmeny, preto súd jej návrhu vyhovel a zaviazal navrhovateľku k jej náhrade tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

Poučenie:

25C 242/2008-104

1108243031

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 26. apríla 2010

Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Eliška Vachanová