Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2010

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/156/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608204055
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu M. K., nar. XX.X.XXXX,.
trvale bytom M. XX,. štátny občan SR proti žalovanému M. V., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom S., H. XXXX/
XX,. štátny občan SR, o vydanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.9.2008 domáhal od žalovaného vydania nehnuteľností v k. ú. M., okr.
S., a to rodinného domu s. č. XX. postaveného na parcele č. XX. s príslušenstvom, garáže, oplotenia,
poľnohospodárskych stavieb (stodola), vonkajších úprav (vráta a vrátka), trvalých porastov a pozemkov
parc. č. XX. - zast. plocha vo výmere 1050 m2 a parc. č. 21 - záhrada vo výmere 699 m2 , vedené

na LV č. 86 v celosti. V žalobe uviedol, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol ešte v čase,
keď bol maloletý, a to na základe darovacej zmluvy od neho a jeho manželky, ktorá je už nebohá, s tým,
že do dovŕšenia plnoletosti sa budú o nehnuteľnosti starať jeho rodičia a taktiež poskytnú starostlivosť
aj jemu v starobe a po dovŕšení plnoletosti sa bude o nehnuteľnosti starať žalovaný. Ani rodičia, ani
žalovaný sa nestarajú o nehnuteľnosti a taktiež ani o neho, najmä teraz, keď potrebuje starostlivosť,
lebo manželka mu zomrela. Uviedol, že je presvedčený, že žalovaný uvedeným konaním hrubo porušuje

dobré mravy, čím naplnil skutkovú podstatu § 630 Obč. zákonníka a jemu tak vzniklo právo na vrátenie
daru, čo žalovanému aj oznámil listom zo dňa 11.7.2008, avšak žalovaný na to nereagoval.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, svedkov M. V., R. V., M. K.
a J. K. a listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 14.10.1999 došlo medzi žalobcom a
jeho teraz už nebohou manželkou M. K., rod. B. ako darcami a žalovaným ako obdarovaným k darovaniu
nehnuteľností k. ú. M. a to rodinného domu s. č. XX,. postaveného na KN č. 20, garáže, oplotenia,
poľnohospodárskych stavieb (stodola), vonkajších úprav (vráta a vrátka), trvalých porastov a pozemkov
KN č. 20 -zastavaná plocha vo výmere 1050 m2 , KN č. 21 - záhrada vo výmere 699 m2 , KN č. 24 -
záhrada vo výmere 149 m2, vedené na LV č. 86 pod B1 v celosti na darcoch. Uvedenou zmluvou bolo

súčasne zriadené v prospech darcov vecné bremeno k prevádzaným nehnuteľnostiam pozostávajúce
z doživotného užívania celého rodinného domu s. č. 21 s príslušenstvom a pozemkami.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 86 Správy katastra S., k. ú. M. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom
rodinného domu s. č. XX, postaveného na parcele KN „C“ č. 20, parcely KN „C“ č. 20 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1050 m2 a parcely KN „C“ č. 21 - záhrada vo výmere 699 m2.Z písomného podania žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 11.7.2008 súd zistil, že žalobca
upozornil žalovaného na dodržiavanie povinnosti vyplývajúcich z darovacej zmluvy zo dňa 14.10.1999.
V liste uviedol, že ho žiada, aby sa spamätal, začal mu pomáhať a navštevovať ho, nakoľko on už

ako starý človek potrebuje jeho starostlivosť a opateru. Upozornil ho, že v prípade, ak sa jeho postoj
nezmení, bude nútený darovaciu zmluvu s vecným bremenom zrušiť na okresnom súde a podarovať
tieto nehnuteľnosti niekomu inému, kto sa o neho postará lepšie ako on a jeho rodičia.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca sa rozhodol darovať predmetné nehnuteľnosti spolu so svojou

manželkou žalovanému preto, že žalovaný bol ich vnuk, ktorého mali veľmi radi. V tom čase bol ešte
maloletý, mal 17 rokov a preto ho pri darovaní zastupovali jeho rodičia. Spolu s manželkou si mysleli, že
keď vyrastie a bude plnoletý, tak príde bývať k ním a keď sa ožení, že sa o nich v starobe postará. Keď
sa žalovaný vrátil zo základnej vojenskej služby, tak prestal k ním chodiť. Manželka mu zomrela dňa
XX.X.XXXX.. Niekoľkokrát navštívil žalovaného aj v mieste jeho bydliska v S., kde sa ho pýtal, prečo
ho nenavštevuje a on mu odpovedal, že jeho matka ho nechce pustiť. Teraz, keď potrebuje starostlivosť,

žalovaný mu ju neposkytuje, ani ho nenavštevuje. V roku 2008 pred Veľkou nocou mu žalovaný zavolal,
či môže prísť k nemu bývať so svojou priateľkou. Po tom, čo mu on súhlas dal, sa žalovaný nasťahoval aj
s priateľkou do domu, on si pripravil bývanie v domčeku na dvore. Žalovaný so svojou priateľkou bývali
v dome do 25.7.2008, potom sa pohádali a už ostala v dome len jeho priateľka a vlastne tu sa narušil
vzťah so žalovaným. Odvtedy žalovaný pri ňom nebol. Uviedol, že žalovaný by sa mal starať o dom a o

neho, aj keď zatiaľ sa ešte o neho starať netreba, stále ešte chodí, ale už má svoje roky, tak chce, aby
dom prešiel naspäť na neho, lebo aj synovia mu hovoria, že keď dal dom na vnuka, tak nech sa ten o
neho stará. Preto navrhuje, aby súd žalobe vyhovel, aby mu žalovaný vrátil predmet daru na základe
darovacej zmluvy, nakoľko on sa darovaním svojho domu
žalovanému zabezpečoval na svoju starobu, dom po vrátení nechce predať, chce seba zabezpečiť, aby

mal slovo u svojich synov a tiež aj u dcéry.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedol, že dedko a babka, teraz
už nebohá, sa rozhodli darovať mu v roku 1999 rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti preto, lebo už od
detstva, ako malý chlapec, chodil k ním veľmi často a oni ho mali radi, bol ich najobľúbenejším vnukom.

Keďže bol ešte maloletý, pri spísaní darovacej zmluvy ho zastupovali jeho rodičia. K darovacej zmluve
bolo zriadené aj vecné bremeno k nehnuteľnostiam, ktoré pozostávalo z doživotného užívania celého
rodinného domu a nehnuteľností. Starí rodičia v dome bývali stále, on ich často navštevoval. Keď mal 20
rokov, odišiel na 2 roky do armády a potom bol ešte v zahraničí. V roku 2005 babka zomrela, po jej smrti
sa vzťahy so žalobcom zmenili, avšak nie z jeho strany. Žalobcovi sa nepáčilo, že nebol u neho každý

víkend, v roku 2007 bol asi 5 mesiacov v zahraničí, takže zase pri ňom nebol. Počas jeho neprítomnosti
stále dedka navštevoval jeho brat a rodičia. V roku 2008 si našiel priateľku a začal u žalobcu s jeho
súhlasom bývať. Po čase zistil, že priateľka ho oklamala, že má dieťa a je vydatá a preto s ňou ukončil
vzťah. Chcel, aby z domu odišla, avšak žalobca súhlasil, že môže v dome bývať a jemu povedal, aby
on odišiel z domu. Žalobca ho z domu vyhodil. Nato odišiel do zahraničia, kde pracoval asi jeden rok. V

súčasnosti pri dedkovi nebol, nakoľko rešpektuje to, čo mu žalobca povedal, že tam viac nemá chodiť.
On ho stále rešpektoval a je mu veľmi ľúto, že mu tak povedal, pretože ho má stále rád. Nie je si vedomý,
aby mu nejakým spôsobom ublížil, naopak, žalobca ublížil jemu. Zdôraznil, že žalobcu mal a má veľmi
rád. Chodí k nemu od malička a bude k nemu chodiť, keď bude doma, aj naďalej. Aj teraz sa tešil domov,
avšak keď zistil, že prebieha takéto súdne pojednávanie, tak asi radšej pôjde naspäť do zahraničia.

Cíti, že žalobca ublížil jemu, nakoľko žalobca ho z domu poslal preč a on to len rešpektoval, ako ho
rešpektoval stále. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Trovy konania si neuplatnil.

Matka žalovaného, M. V., ktorá bola po zistení súdom, že žalovaný je na neznámom mieste, ustanovená
za opatrovníčku žalovaného, uviedla, že žalovaný bol obľúbeným vnukom žalobcu a jeho manželky, jej

matky, teraz už nebohej, a preto mu rodinný dom a nehnuteľnosti z vlastnej vôle ešte ako maloletému
darovali. Nikto nikdy ich o to nežiadal. Potvrdila, že vzťah žalovaného so žalobcom bol veľmi dobrý, kým
žila manželka žalobcu, stále tam chodili a oni chodili ku ním. Rodičov v dome navštevovali aj jej dvaja
bratia, oni sa nesprávali tak, že rodinný dom je už len žalovaného. Dom čiastočne aj rekonštruovali,
opravili strechu. Žalovaný si v roku 2008 našiel priateľku, s ktorou prišiel bývať k žalobcovi do domu.

Neskôr zistil, že ho priateľka podviedla, že je vydatá a preto s ňou ďalej nechcel žiť. Žalobca mu pri
hádke povedal, že ho v dome nechce viac vidieť. Žalovaný vtedy odišiel pracovať do Českej republiky
a nedal im ani svoju adresu. Pociťoval to ako krivdu zo strany žalobcu, ktorý potom nechal priateľku
žalovaného bývať v dome ešte dva mesiace. V tomto roku, keď jej druhý syn R. prišiel po žalobcu, abyprišiel ku ním na Vianoce, žalobca už ku ním ísť nechcel. Uviedla, že nie je pravdou, aby žalovanému
zakazovala sa stretávať so žalobcom, nakoľko si ho ako svojho otca váži. Mladší syn chodí často k
žalobcovi, skontrolovať ho, ako sa má a čo robí. Uznesením tunajšieho súdu súd zrušil opatrovníčku

žalovanému, nakoľko odporcov pobyt v priebehu ďalšieho konania už bol známy.

Svedok R. V., brat žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo žalobca podal

takúto žalobu. Žalovaný žalobcovi nikdy neublížil a má ho rád. Od malička chodil k nemu, bol uňho
obľúbený, pracoval s ním na poli, pomáhal v záhrade, okolo domu, stále bol u nich. Preto mu aj dom s
babkou daroval. Brat je iný typ ako on, jeho práca okolo domu a v záhrade až tak nezaujíma. Dosvedčil,
že keď si žalovaný priviedol so sebou bývať do domu priateľku, s ktorou sa neskôr rozišiel, tak žalobca
nechcel, aby jeho priateľka z domu odišla a povedal žalovanému, že ma z domu odísť on. Uviedol tiež,
že on k žalobcovi chodí a keď nie je doma, ide ho hľadať, aby sa s ním stretol.

Z výpovede svedka M. K., syna žalobcu, súd zistil, že vedel o tom, že jeho rodičia darovali rodinný
dom žalovanému, ktorý bol u nich veľmi obľúbený. Darovaciu zmluvu však nevidel. Nevie, ako to bolo
dojednané, ale keď jeho matka, manželka žalobcu, zomrela, tak si myslel, že o otca sa bude starať
sestra, matka žalovaného, avšak teraz, keď si žalobca začal niečo prerábať a keď mu treba niečo urobiť,

tak stále mu chodí pomáhať on. Žalovaný do určitého času k žalobcovi chodil, aj keď býval v S., avšak
potom už prestal chodiť. Nevie, či bol odcestovaný, prečo tam dlhšiu dobu nebol. Presne si už nepamätá,
v ktorom roku, prišiel do domu bývať žalovaný aj s priateľkou. Potom odišiel a jeho priateľka ostala v
dome s otcom. Myslí si, že keď ju žalovaný doviedol, tak sa mal o ňu starať a nie ju tam nechať, nakoľko
jutamnedoviedolkvôliotcovi.Onjuosobnenestretol,vtedy kotcovinechodil.Otom,žebymalžalovaný

žalobcovi nejakým spôsobom ublížiť, alebo niečo iné urobiť, o tom nevie. Myslí si len, že keď mu žalobca
daroval rodinný dom, tak žalovaný by mal sa oňho aj starať. Ďalej uviedol, že nevie o tom, ani neverí
tomu, že by žalobca žalovanému povedal, že tam nemá chodiť.

Z výpovede svedka J. K., syna žalovaného, súd zistil, že žalobca v deväťdesiatich rokoch veľmi

protežoval svojho vnuka, t. j. žalovaného a preto si myslí, že mu daroval rodinný dom a ostatné
nehnuteľnosti. Ostatných vnukov a vnučky veľmi neuznával. Najviac zo všetkých mal rád žalovaného. O
darovaní rodinného domu a priľahlých nehnuteľností na žalovaného zo strany jeho otca a matky nevedel,
dozvedel sa o tom až v roku 2003 alebo v roku 2004 na katastri. On s rodinou býva v K. a kým nekúpil
rodinný dom v M., chodil do M. asi raz za mesiac, býval u otca, niekedy aj u brata. Od roku 1998,

odkedy zrekonštruoval kúpený dom v M., chodí do M. s rodinou každý víkend a cez prázdniny je tam
stále. Potvrdil, že žalovaný so svojou rodinou chodili k žalobcovi a k ich matke často, avšak keď matka
zomrela, tak chodili menej a teraz k otcovi vôbec nechodia. Chodí tam iba brat žalovaného, nakoľko tam
majú ešte rozobraté nejaké auto a majú tam aj psa, o ktorého sa podľa neho veľmi nestarajú. Myslí si,
žalobca podal žalobu na vrátenie daru z toho dôvodu, že sa bojí, že sa nebude mať kto o neho postarať,

nakoľko ani teraz tá starostlivosť o neho nie je žiadna. Nebol svedkom žiadneho osobného konfliktu
medzi žalobcom a žalovaným, vie len z rečí, že niečo bolo medzi nimi vtedy, keď si žalovaný doviedol
priateľku do domu, svoje dievča z Moldavska, že tam boli nejaké problémy, ale on osobne svedkom
žiadneho konfliktu nebol. Od otca vie, že v jeden deň prišli na dvor dvaja chlapi, ktorí búchali na okno
a chceli ju odviesť, vtedy upozornil matku žalovaného, aby nejako túto situáciu vyriešila. Nakoniec ju

odviezol do Prešova on.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a jeho nebohou manželkou M.
K., rod. B. a žalovaným bola uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného s tým, že v ťarchách vo výpise z LV č. 86 kat. územie
M. je zapísané vecné bremeno pre darcov - doživotné užívanie predmetných nehnuteľnosti. Ďalej bolopreukázané, že žalobca po darovaní predmetných nehnuteľností tieto užíval spolu s manželkou, ktorá
zomrela dňa XX.X.XXXX. Odvtedy žalobca nehnuteľnosti užíva sám. Žalovaný už počas detstva a aj v
dospelosti svojich starých rodičov často navštevoval, bol ich najobľúbenejší vnuk, po smrti starej matky

už menej a to z pracovných dôvodov. V rodinnom dome býval len v roku 2008 asi tri mesiace.

Súd má za to, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená z viacerých dôvodov. Žalobca sa žalobou domáha
vydania nehnuteľnostízdôvodu,že žalovanýnaplnil skutkovú podstatu §630Občianskehozákonníka,
čo podľa neho aj žalovanému oznámil v liste zo dňa 11.7.2008. Z uvedeného listu je však zrejmé, že

žalobca iba upozornil žalovaného na dodržiavanie povinnosti vyplývajúcich z darovacej zmluvy. Žalobca
sa týmto listom nedomáhal vrátenia daru. V zmysle § 630 OZ sa nejednalo o jednostranný právny úkon
žalobcu, ktorým sa domáhal vrátenia daru. Ak by darca uplatnil toto právo, právny vzťah z darovania
by zanikol okamihom, keď by došiel prejav jeho vôle obdarovanému a týmto okamihom by sa obnovil
pôvodný stav a obdarovanému by vznikla povinnosť vydať predmet daru darcovi. Súd konštatuje, že zo
strany žalobcu k takémuto prejavu nedošlo.

Pokiaľ žalobca v žalobe a v priebehu konania tvrdil, že žalovaný neplní povinnosti vyplývajúce z
darovacejzmluvy,čímporušujedobrémravyažetotojedôvodomnavydaniedarovanýchnehnuteľnosti,
súd poukazuje na to, že vychádzajúc z darovacej zmluvy žalobca a jeho nebohá manželka si touto
zmluvou vyhradili vecné bremeno pozostávajúce z doživotného užívania celého rodinného domu s

príslušenstvom a pozemkami, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Ani v konaní nebolo preukázané,
že by medzi žalobcom a jeho manželkou a žalovaným bolo zriadené ďalšie vecné bremeno alebo
uzavretá nejaká iná dohoda o doopatrovaní žalobcu a jeho manželky žalovaným. Z výpovedí žalobcu a
svedkov M. K. a J. K., synov žalobcu, vyplynulo, že toto skôr predpokladali a považovali za samozrejmé,
žežalovanýužakodospelýsabudeonichstaraťavchorobeastarobeimposkytovaťpomocaopaterua

že sa bude starať aj o nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný kvôli konfliktu so žalobcom
pre svoju priateľku v roku 2008 prestal do nehnuteľností chodiť a v súčasnosti žalobcu nenavštevuje.
Súd z výpovede žalovaného, matky žalovaného a svedka R. V. mal za preukázané, že skôr žalobca
sa voči žalovanému správal nevhodným spôsobom, keď mu pri konflikte povedal, aby z domu odišiel,
čo podľa vyjadrenia žalovaného žalovaný aj rešpektuje. Podľa názoru súdu nie je možné správanie sa

žalovaného subsumovať pod ust. § 630 Občianskeho zákonníka.

Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je také správanie sa obdarovaného, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov,
čo v tomto prípade dané nie je. Negatívne správanie sa obdarovaného sa musí prejavovať objektívne.

Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má
právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba
zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. V tomto
konkrétnom prípade účastníci zmluvy si formou vecného premena viazaného na osobu darcov dohodli
pre darcov právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností a pre obdarovaného povinnosti, ktoré

obmedzujú jeho vlastnícke právo. Tento svoj záväzok povinný v plnom rozsahu plní. Svoje právo
vyplývajúce z vecného bremena však žalobca nemôže zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a žiadať
od žalovaného to, čo v darovacej zmluve dohodnuté nebolo. Dôkazné bremeno preukázať porušovanie
dobrých mravov zo strany žalovaného v tomto prípade bolo na žalobcovi, ktorý ho podľa názoru súdu
neuniesol.

Žaloba nebola podaná dôvodne ani v časti, kedy sa žalobca domáhal vrátiť od žalovaného aj podiel,
ktorý mu darovala toho času už nebohá manželka žalobcu, teda jeho babka, nakoľko smrťou manželky
žalobcu zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a žalobca sa nemôže domáhať vydať podiel
po svojej nebohej manželke.

Podľa názoru súdu, ak by aj súd posúdil, že zo strany žalobcu došlo k vykonaniu jednostranného
právneho úkonu vrátenia daru a k naplneniu § 630 Občianskeho zákonníka, nebola by správne podaná
žaloba o vydanie (vypratanie) nehnuteľností, nakoľko žalovaný v rodinnom dome nebýva a priľahlé
nehnuteľnosti neužíva.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1. O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému trovy konania
nepriznal z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove
cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

6C/156/2008 - 60

-7-

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.