Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Frederika Zozuľáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/302/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107225503
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. W. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny K. dieťaťa rodičov V. W. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v K. na P. ulici č. 5 zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v K. na V. ceste č. 6 a W. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo M. nad C. na K. ulici
č. XXX zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v K. na

M. ulici č. 3 v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I
z 14.6.2010 č.k. 22P/196/2007-189 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca pre maloletého určené rozsudkom
Okresného súdu Košice I z 8.3.2006 č.k. 27C/26/2005-48 z 3 000,-Sk mesačne na 33,19 € mesačne od

1.1.2009dobudúcna,ktoréjepovinnýplatiťmatkevždydo15-tehodňavmesiacivopred.Vprevyšujúcej
časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodoltaknanávrhotca,ktorýmžiadal,abysúdznížiljehovyživovaciupovinnosťna33,19€mesačne
od 1.11.2007 do budúcna. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozsudkom z 12.1.2009 č.k.
22P/196/2007-86 zamietol návrh otca na zníženie výživného s odôvodnením, že ukončením pracovného
pomeru, mandátnej zmluvy a zmluvy o kontrolnej činnosti sa otec podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine

vzdal výhodnejšieho zamestnania. Krajský súd v Košiciach uznesením z 21.9.2009 č.k. 7CoP/106/2009
- 142 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa musí
odstrániť rozpory v tvrdeniach svedka Ing. C. W., t.j. brata otca maloletých detí a zistiť skutočné
príčiny a prípadné subjektívne dôvody na strane otca vo vzťahu k rozviazaniu jeho pracovného pomeru
a ukončeniu zmluvných vzťahov. Ďalej súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že
naposledy bolo výživné 3 000,- Sk mesačne určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 8.3.2006

č.k. 27C/26/2005-48. V tom čase bol otec podnikateľom s príjmom 27 000,-Sk mesačne a matka
maloletého pracovala ako zdravotná sestra s príjmom 13 257,-Sk mesačne, pričom obaja rodičia mali
dve vyživovacie povinnosti. Maloletý bol žiakom druhého ročníka základnej školy. Súd prvého stupňa
zistil, že otec býva s matkou, ktorá potrebuje jeho starostlivosť. V roku 2008 býval s priateľkou
v jej byte, za ktorý platili 6 500,-Sk mesačne. V období od 1.10.2007 do 31.3.2008 požiadal otec
o pozastavenie živnosti a k 25.10.2007 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. K

31.3.2007 ukončil so spoločnosťou F. R. s.r.o. platnosť zmluvy o kontrolnej činnosti a k rovnakému
dátumu bola dohodou skončená aj platnosť mandátnej zmluvy uzavretej medzi otcom a Ing. C. W. - F..
Dôvodom ukončenia tohto vzťahu bolo ukončenie spolupráce so stávkovou spoločnosťou M. C., s.r.o..
Ďalším dôvodom ukončenia oboch zmluvných vzťahov bolo nezvládnutie rodinných problémov otca v
súvislosti s rozvodom a tiež skutočnosť, že otec nebol v tejto pracovnej pozícii šťastný a takto mohol sa
realizovať vo vyučenom odbore zámočníctvo, keďže mu bola bližšia manuálna práca ako duševná. Od

15.4.2008 bol zamestnaný v spoločnosti E. B., s.r.o. s príjmom 320 € mesačne, pričom tento pracovnýpomer bol skončený v júni 2008 v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Od 11.6.2008 bol zamestnaný v
spoločnosti V.,s.r.o. C.s príjmom 9654,-Sk mesačne. Aj tento pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej
dobe bez udania dôvodu zo strany otca. Od 4.9.2008 do 8.3.2009 bol zamestnaný v spoločnosti C.,

s.r.o. B. s príjmom 12 000,-Sk, resp. 256,08 € v roku 2009, pričom s otcom nebola predĺžená pracovná
zmluva z dôvodov na strane zamestnávateľa. V období od 1.9.2009 do 31.12.2009 bol práceneschopný
a poberal nemocenské dávky od 140 do 150 € mesačne. Od 1.1.2010 bol nezamestnaný, z toho jeden
mesiac evidovaný na úrade práce. Od 1.3.2010 je zamestnaný v spoločnosti Z. T., kde dostáva 4,40 €/
hod. bez DPH. Konajúci súd ďalej zistil, že otec iný príjem nemá a nevlastní žiadny majetok. Osobné

motorové vozidlo, ktoré si zobral na leasing prebral jeho brat a v súčasnosti je prepísané na Ing. C. W..
Matka žije so svojimi rodičmi v rodinnom dome a na úhrade nákladov spojených s bývaním sa podieľa
sumou 4 000,-Sk mesačne. Jej priemerný čistý mesačný zárobok bol v roku 2007 16 000,-Sk, v roku
2008 16 806,-Sk, v roku 2009 344,52 € a za prvé štyri mesiace roku 2010 328,80 €. Maloletý je žiakom
druhého stupňa základnej školy a matka v súvislosti so zabezpečením jeho výživy a starostlivosti má
bežné výdavky zodpovedajúce veku dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa

konštatoval, že u otca nastala zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného, ktorá mu neumožňuje
platiť doposiaľ určené výživné, a preto znížil jeho vyživovaciu povinnosť od 1.1.2009 do budúcna na
33,19 € mesačne, a to i napriek tomu, že maloletý navštevuje už druhý stupeň základnej školy a zvýšili sa
jeho odôvodnené potreby. Pretože otec si do 31.12.2008 plnil vyživovaciu povinnosť vo výške, ako bola
naposledy upravená, návrh na zníženie výživného za obdobie od 1.11.2007 do 31.12.2008 zamietol.

Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, z obsahu ktorého vyplýva
návrh,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilanávrhnazníženievýživnéhozamietolalternatívne,
aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila odvolacími

dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Vytkla súdu prvého stupňa, že v konaní
absolútne neodstránil rozpory vo výpovedi svedka Ing. W., hoci mu to v uznesení, ktorým bol rozsudok
o zamietnutí návrhu na zníženie výživného zrušený, odvolací súd výslovne uložil. Vyjadrila názor, že ak
otec ukončil zmluvné vzťahy preto, aby sa mohol venovať zámočníctvu uvedeným konaním sa podľa
§ 75 ods. 1 zákona o rodine vzdal výhodnejšieho zamestnania. Matka maloletého poukázala aj na

skutočnosť, že zmluva o kontrolnej činnosti, predmetom ktorej bola kontrola prevádzok s výhernými
automatmi spoločnosti F. R. s.r.o., nemala žiaden súvis s prevádzkovaním činností vykonaných pre
stávkovú kanceláriu, na ktorú sa vzťahovala len mandátna zmluva. Zdôraznila, že dôvodom ukončenia
zmluvnej spolupráce boli subjektívne dôvody na strane otca v podobe jeho zavinenia a na preukázanie
uvedených skutočností navrhla vypočuť svedkyňu B. F.. Ďalej uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil

skutočnosť, že navrhovateľ od 1.3.2010 do 31.12.2010 má uzavretú zmluvu na výkon zámočníckych
prác, a následne neprihliadol na otcom deklarovaný príjem z tejto činnosti 860 € mesačne, a napriek
uvedenému znížil výživné aj v tomto období. Napokon poukázala na skutočnosť, že všetky zamestnania
otca za preskúmavané obdobie boli ukončené dohodou, pričom súd nepreskúmal, aké boli skutočné
dôvody ukončenia týchto pracovných pomerov, pričom zrejme ide o dôvody na strane otca, čím sa vzdal

výhodnejšieho zamestnania a v súčasnosti opäť pracuje a podniká. Zdôraznila, že súd mal vykonať
riadne dokazovanie k príjmom otca z podnikateľskej činnosti, prípadne pri zistení tohto príjmu vychádzať
z § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnúť v prospech maloletého.

Otec sa vo vyjadrení k odvolaniu matky stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhol, aby

ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny. Reagoval na tvrdenia matky ohľadne jeho možnosti mať
vyšší príjem, pretože podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom zdôraznil, že matka
opomenula skutočnosť, že pracuje predovšetkým fyzicky na hranici svojich možností a nezohľadnila
existujúcu úroveň pracovných príležitostí. Zdôraznil, že dôvody ukončenia práce pre spoločnosť F. R.
s.r.o., ktoré uvádza matka, sú v rozpore s obsahom spisu a zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že

vzhľadom na jeho príjem a vyživovacie povinnosti k obidvom deťom, si svoje záväzky z výživného
plnil prostredníctvom pôžičiek od svojho brata a ďalej podrobne opísal okolnosti platenia dlžného
výživného, ktoré však odvolací súd považoval vzhľadom k predmetu konania za irelevantné preto sanimi nezaoberal. Napokon poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol schopný platiť výživné určené súdom
v predchádzajúcom konaní, a to ani v čase, keď pracoval pre spoločnosť F. R., s.r.o.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.
zrušilapodľaods.2citovanéhozákonnéhoustanoveniavrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

Podľa § 226 Os.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z ustanovenia § 226 O.s.p. vyplýva, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu,atotakvotázkeposudzovaniahmotnéhoprávaakoajpriaplikáciiprocesnýchpredpisov.Uvedené
znamená, že v ďalšom priebehu konania nepostupuje súd prvého stupňa podľa svojej úvahy, ale
vychádza z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v zrušujúcom uznesení. V danom prípade
odvolací súd v uznesení z 21.9.2009 č.k. 7CoP/106/2009 - poukázal na rozpory v tvrdeniach svedka
Ing. C. W. ohľadne ukončenia zmluvných vzťahov medzi spoločnosťou F. R., s.r.o. a otcom a Ing. C.

W. - F. a otcom prezentovanými v konaní pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní, a preto v
tomto smere považoval doteraz zistený skutkový stav za nedostatočný a uložil súdu prvého stupňa v
ďalšom konaní zopakovať dokazovanie vo vzťahu k príčinám ukončenia spolupráce s otcom a dôsledne
zistiť, či k ich ukončeniu došlo skutočne jeho zavinením. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že
súd prvého stupňa síce doplnil dokazovanie výsluchom svedka Ing. W. vo vzťahu k trvaniu a ukončeniu

zmluvyokontrolnejčinnostiamandátnejzmluvy,aleskutočnostinímzistenénijakonehodnotil,neposúdil
dôveryhodnosť tohto svedka a jeho výpovedí a do odôvodnenia rozsudku len mechanicky prevzal
dôvody ukončenia platnosti spomínaných zmlúv uvedené vo svedeckej výpovedi z 20.4.2010, hoci sú
v priamom rozpore s tým, čo svedok tvrdil vo výpovedi z 24.9.2008 v konaní sp.zn. 13C/217/2007.
Súd prvého stupňa síce pri opakovanom výsluchu tohto svedka konfrontoval jeho súčasnú výpoveď

s výpoveďou v spomínanom konaní, ale nezisťoval dôvody, prečo vypovedal opačne vo vzťahu k
dokazovanýmskutočnostiamastýmitozásadneodlišnýmivýpoveďamisavodôvodnenírozsudkunijako
nevysporiadal, a ani ich samostatne, ani v spojení s inými dôkazmi nevyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p.
a zásadami tam uvedenými napriek tomu, že tieto skutočnosti sú zásadné pre posúdenie dôvodnosti
návrhu na zníženie výživného.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Ďalším pochybením súdu prvého stupňa je, že sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonným
ustanovením,pretoženedostatočnezistilpomeryotcavobdobíplatnostizmlúv(mandátnejaokontrolnej
činnosti) najmä pokiaľ išlo o príjmy z nich plynúce, ktoré síce nespadajú do preskúmavaného obdobia,
ale na druhej strane majú význam pre posúdenie skutočnosti, či sa otec nevzdal výhodnejšieho
zamestnania a príjmu v porovnaní s jeho následnými príjmami z krátkodobých pracovných pomerov (§

75 ods. 1 zákona o rodine). Rovnako sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a neposúdil okolnosti
skončenia jednotlivých pracovných pomerov otca vo vzťahu k spomínanému ustanoveniu, postoj otca
k zamestnaniu a najmä prípadné zavinenie či ľahkomyselný prístup otca k udržaniu si zamestnania a
príjmu, čím by zabezpečil riadne plnenie vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
len poukázal na výšku jeho príjmu v jednotlivých úsekoch preskúmavaného obdobia a skonštatoval

jeho zníženie o 746 € oproti predchádzajúcemu obdobiu. Ďalším pochybením súdu prvého stupňa je,
že nedostatočne zistil osobné a majetkové pomery otca od 1.3.2010 napriek tomu, že od uvedeného
obdobia otec uzavrel zmluvu o spolupráci so spoločnosťou Z., s.r.o. s odplatou 4,40 €/hod. bez DPH.
V tejto súvislosti bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť jeho reálny mesačný príjem (podľa počtu
odpracovaných hodín, prípadne z vystavenej faktúry za dodané práce) a vyhodnotiť, či uvedená

skutočnosť v spojení s celkovými pomermi otca skutočne odôvodňuje zníženie výživného aj od 1.3.2010.Súd prvého stupňa pri znížení výživného nezohľadnil ani okolnosť, že v spomínanej inej právnej veci
bola znížená otcova vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére F., čo má nesporný vplyv na rozsah
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, a teda či zníženie výživného na 33,19 mesačne skutočne

zodpovedá nielen možnostiam a schopnostiam otca, ale hlavne odôvodneným potrebám maloletého.

Pretože súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné zmätočné rozhodnutie, ktoré je na základe
nedostatočného skutkového stavu nezrozumiteľné, odňal účastníkom v tomto konaní možnosť konať
pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom (§ 226 O.s.p. a § 120 ods. 2 O.s.p.) a týmto spôsobom odňal

účastníkom konania ich procesné práva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia zavinené
súdom jeho procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii procesných práv priznaných Občianskym
súdnym poriadkom na uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Pretože súd prvého
stupňa vydal rozhodnutie vo veci samej na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím odňal
účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolací súd musel rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a

h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa znova vykonať dokazovanie v naznačenom smere
vrátane zistenia majetkových pomerov a príjmov otca v preskúmavanom období, odstrániť rozpory vo
výpovediach svedka, posúdiť jeho dôveryhodnosť, vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže
byť potrebným pre zákonné rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného, všetky vykonané dôkazy

vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p., takto zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine a rozhodnutie odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.