Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/204/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708205765
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa L. Z., G. XX, zast. JUDr.
Helenou Pribulovou, advokátkou, AK R., proti odporcovi Ing. I. I., R. XX, N., zast. JUDr. Jitkou Tutkovou,
advokátkou A. J., o zaplatenie 1.700.000,- Sk s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce, č.k. 16C/94/2008-79 z 24.2.2010 uzneseniu z 20.4.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie z 20.4.2010.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi
56.429,66 €, spolu s 9,5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy, začínajúc od 15.10.2006 až do

zaplatenia s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj náhradu trov konania vo výške
3.940,42 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 1.700.000,-Sk
s príslušenstvom, a to titulom vrátenia splatnej pôžičky, uplatnil si voči odporcovi nárok na úroky z
omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej istiny od 15.10.2006 až do zaplatenia, za podaný návrh zaplatil
navrhovateľ súdny poplatok vo výške 102.000,-Sk.

Súd vychádzal zo zistenia, že odporca sa na pojednávanie dňa 12.12.2008 nedostavil, aj keď
predvolanie prevzal, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, ani
na pojednávanie dňa 11.2.2010 sa nedostavil, a taktiež na pojednávanie dňa 10.7.2009, pričom z

vrátených predvolaniek vyplýva, že nebol zastihnutý. Dňa 21.10.2009 bolo ďalšie pojednávanie, na
ktoré odporca predvolanie prevzal a ospravedlnil sa z dôvodu, že je pracovne zaneprázdnený. Aj na
pojednávanie dňa 23.12.2009 odporca predvolanie prevzal, svoju osobnú účasť na ňom neospravedlnil,
pričom dňa 23.12.2009 bolo súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne odporcu s tým, že dňa
21.12.2009 prevzala zastúpenie, preto sa ospravedlnila a ako dôvod uviedla, že sa nestačila pripraviť a
je práceneschopná, o čom však súdu nepredložila žiaden doklad. Na pojednávanie súdu dňa 24.2.2010
sa odporca a jeho právna zástupkyňa opäť nedostavili, odporca svoju neúčasť neospravedlnil a jeho

právna zástupkyňa písomne ospravedlnila svoju neúčasť s tým, že má bolesti zubov a musí navštíviť
stomatológa,ztohtodôvodužiadalapojednávanieodročiťauviedla,žeodporcachcebyťvypočutýlenzajej prítomnosti. Od stomatológa nepredložila právna zástupkyňa odporcu žiaden doklad. Dňa 24.2.2010
súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomností odporcu a jeho právnej zástupkyne, nakoľko
nepovažoval ospravedlnenie a žiadosť právnej zástupkyne odporcu o odročenie pojednávania z vyššie

uvedeného dôvodu, za taký dôležitý dôvod, aký predpokladá § 101 ods. 2 O.s.p. Preto súd vychádzal z
vykonaných dôkazov a prihliadal aj na obsah spisu, a vzhľadom na uvedené zároveň poukázal na nález
ÚS SR týkajúci sa prieťahov v konaní, v ktorom je uvedené, že účastníkovi nebola odňatá možnosť konať
predsúdom,pokiaľsapojednávavjehoneprítomnostivzmysle§101ods.2O.s.p.Naopak,extenzívnym
výkladom § 101 ods. 2 O.s.p., kedy sa pojednávanie odročuje napriek tomu, že nie je daný dôležitý

dôvod pre odročenie, sa neodôvodnene rozširujú práva jedného účastníka a uberá sa na právach
druhému účastníkovi, ktorému je tak odopierané právo na ukončenie sporu bez prieťahov. Vzhľadom na
chronológiu pojednávaní, na ktoré sa mal odporca možnosť dostaviť, keďže z vrátených predvolaniek
vyplýva, že alebo nebol zastihnutý, preto sa na pojednávanie nedostavil, alebo síce predvolania prevzal,
ale sa na ne nedostavil, aj keď k tomu nemal dôležitý dôvod, čo sa týka aj jeho právnej zástupkyne.
Takýmto správaním sa odporca pripravil o možnosť byť prítomný na pojednávaní a vypovedať, navrhnúť

dôkazy pred súdom, klásť otázky svedkovi a účastníkovi.

Súd zistil, že došlo k pôžičke v čase, keď bol zamestnaný u odporcu svedok C.. Peniaze požičal
odporcovi na základe ústnej dohody o pôžičke a dohodnuté medzi nimi bolo aj to, že odporca požičané
peniaze vráti do konca r. 2005. Navrhovateľ od odporcu žiadal vrátenie peňazí ústnou formou po uplynutí
doby, na ktorú boli požičané, ale odporca ich doposiaľ nevrátil, a pred súdom svedok K. C. vypovedal,

že v r. 2005 bol v spoločnosti Y. a.s., predsedom predstavenstva a odporca bol v tejto spoločnosti
jedným z hlavných akcionárov, v máji alebo júni 2005 bol svedok prítomný, keď navrhovateľ odporcovi
na parkovisku v Humennom požičal peniaze v sume 1.700.000,-Sk, ktoré mu odovzdal v hotovosti, lebo
videl, ako navrhovateľ tieto peniaze pred odporcom prepočítal a odovzdal ich odporcovi, ten peniaze
zobral a dal si ich do svojej tašky, odporca aj navrhovateľ sa pred ním vyjadrili, že ide o pôžičku pre

odporcu, svedok potom, čo prestal pracovať vo firme Y., stal sa zamestnancom vo firme odporcu - firme
I., že bol prítomný, keď navrhovateľ žiadal od odporcu vrátenie peňazí, ale odporca peniaze nevrátil,
iba sľuboval ich vrátenie.

Citujúc §§ 563, 657 OZ dôvodil súd, že z výpovede navrhovateľa, svedka p. C. a pokladničného dokladu
zo dňa 17.5.2005 za preukázané, že navrhovateľ požičal dňa 17.5.2005 odporcovi peniaze v sume

1.700.000,-Sk = 56.429,66 €, odovzdal mu ich v hotovosti za prítomnosti p. C., a to ako pôžičku, ktorú
mu mal odporca vrátiť do konca roka 2005. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ústnou formou. Odporca
nepreukázal, že túto pôžičku navrhovateľovi, čo i len čiastočne vrátil, preto ho na zaplatenie predmetnej
sumy zaviazal súd v tomto rozsudku. Aj v tom prípade, že by medzi účastníkmi nebola splatnosť
predmetnej pôžičky dohodnutá ústne na dobu do konca r. 2005, v zmysle § 563 OZ, bol odporca povinný

vrátiť pôžičku navrhovateľovi prvý deň po tom, čo ho o to navrhovateľ požiadal, pričom preukázateľne
navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie pôžičky najneskôr v deň, kedy mu doručil výzvu na vrátenie
tejto pôžičky do 3 dní od doručenia výzvy, ktorú výzvu odporca prevzal dňa 11.10.2006 a súd priznal
navrhovateľovi aj uplatnené zákonné úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej istiny 56.429,66
€ od 15.10.2006 až do zaplatenia, vychádzajúc z § 517 OZ.

Súd citoval § 517 ods. 1 OZ a dôvodil, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky
preukázateľne dňa 14.10.2006, nakoľko dňa 11.10.2006 prevzal výzvu, v ktorej mu navrhovateľ uložil,
aby mu pôžičku vrátil do 3 dní, preto aj tak priznal úroky, a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. §
142 ods.1 O.s.p., a súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 3.385,77 € za
zaplatený súdny poplatok a 554,65 € za zastúpenie advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie

a príprava = 111,90 €, účasť na pojednávaní 9.9.2009 = 27,97 €, účasť na pojednávaní dňa 24.2.2010
= 111,90 €, paušál 2 x 6,95 + 1 x 7,21, strata času 96,16 € za cestu z Košíc do Michaloviec a späť dňa
8.9.2009 a 24.2.2010, cestovné = 61,12 €).

V podanom odvolaní žiadal odporca napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v odvolaní namietal, že podal

odpor proti platobnému rozkazu príslušného súdu, sp. zn. 16Ro/55/08 zo dňa 29.7.2008. V odpore tvrdil,
že skutočnosti uvedené v návrhu sú neúplné a nepravdivé a na pojednávaní chce predložiť dôkazy kobjasneniu veci. Uviedol, že neexistuje právny dôvod na to, aby navrhovateľovi zaplatil žiadanú sumu,
nakoľko voči navrhovateľovi nemá žiadny záväzok, a odporca sa na pojednávanie dňa 12.12.2008
nedostavil, aj keď predvolanie prevzal, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie

pojednávania. Na pojednávanie dňa 10.7.2009 a dňa 11.2.2010 sa nedostavil, pričom z vrátených
predvolaniek vyplýva, že nebol zastihnutý. Dňa 21.10.2009 bolo ďalšie pojednávanie, na ktoré odporca
predvolanie prevzal a ospravedlnil sa z dôvodu, že je pracovne zaneprázdnený. Z dôvodu uvedenej
chronológie pojednávaní, na ktoré sa mal odporca možnosť dostaviť, keďže z vrátených predvolaniek
vyplýva, že alebo nebol zastihnutý, preto sa na pojednávanie nedostavil, alebo síce predvolania prevzal,

ale sa na ne nedostavil, aj keď k tomu nemal náležitý dôvod, čo sa týka aj jeho právnej zástupkyne,
takýmto právaním sa odporca pripravil o možnosť byť prítomný na pojednávaní a vypovedať, navrhnúť
dôkazy pred súdom, klásť otázky svedkovi a účastníkovi, žalovaný mal dostatok času od 13.8.2008
(vtedy mu bol doručený návrh na platobný rozkaz) súdu na svoje tvrdenia navrhnúť dôkazy alebo mu
také dôkazy predložiť, preto sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p., preto prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči nemu v zákonom stanovenej

lehote podal toto odvolanie.

Citoval § 3 O.s.p. a dôvodil, že pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je dôvodom,
zakladajúcim prístupnosť odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (s použitím metódy analógie

na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/156/2003), v zmysle ktorého z hľadiska splnenia podmienok postupu
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. považoval čas prvotného prevzatia žiadosti o odročenie pojednávania súdom,
a nie čas jej následného prevzatia niektorou zo súdnych kancelárií.

Citoval § 24 O.s.p. a uviedol, že prvostupňový súd so zreteľom na okolnosti daného prípadu mohol v
čase, keď realizoval pojednávanie dňa 23.12.2009, ako aj v čase vyhlasovania napadnutého rozsudku

dňa 24.2.2010 vedieť, že nie sú splnené podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p., takže mu
možno vytýkať, že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Podľa súdu zástupkyňa odporcu
svoju neprítomnosť na pojednávaniach vytýčených na deň 23.12.2009 a na deň 24.2.2010 včas
ospravedlnila a svoje ospravedlnenia riadne odôvodnila. Odporca predvolanie na pojednávanie na deň
23.12.2009 prevzal, svoju osobnú účasť na ňom neospravedlnil, nakoľko neúčasť odporcu na dotknutom

pojednávaní ospravedlnila včas jeho právna zástupkyňa. Citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/35/01
a uviedol, že došlo k odňatiu možnosti konať, ďalej citujúc §§ 122 ods. 1, 123, 132 O.s.p. uviedol, že
až z napadnutého rozsudku sa dozvedel, že na pojednávaníe uskutočnenom dňa 23.12.2009 súd v
neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne, vypočul jediného svedka v predmetnom sporovom
konaní, navrhnutého zo strany navrhovateľa, K. C. a súd odníme možnosť konať účastníkovi aj vtedy,

keď nie je prítomný jeho advokát a id o vadu (§ 237 písm. f) O.s.p., ktorá zakladá dovolanie (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/16/01), preto mal za to, že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. prvostupňový
súd procesne postupoval tak, že tým účastníkovi znemožnil zúčastniť sa na konaní a poukázal na ďalšie
nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/1999 z 2.9.1999 a sp. zn. I. ÚS 57/97 z 19.2.1998, keď súd
mal využiť procesný prostriedok (pojednávanie). A až v prípade vylúčenia možnosti rozhodnúť vo veci

(myslí ďalšie pojednávanie bez pojednávania) je vadou konania.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vo výroku vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, v podstate ju aj správne právne posúdil,

odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne.

Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t. j., že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal výskyt vady v konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušnéhoprávneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani odvolanie.

Podľa ustálenej súdnej praxe, súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Zákonná úprava je obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p., ktorá zakotvuje zásadné rozdiely medzi sporovým
a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto
konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní

nesporovom, lebo sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou.

Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a dôkaznú povinnosť.

Táto zásada je súčasťou civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p., pretože sa nemožno
zriecť zásady materiálnej pravdy. Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie
je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa

možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy.

Zuvedenéhomožnozhrnúť,žeakdôkazpotrebnýanevyhnutnýprerozhodnutievovecivyjdevpriebehu
konania najavo a súd má o ňom vedomosť, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj
musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, lebo je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

V riešenej veci súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a v
každom štádiu konania zvažoval, ktoré dôkazy so zreteľom k uplatňovanému petitu je treba výnimočne
a nevyhnutne vykonať pre rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné predpisy musia
byť vykladané v súlade s touto ústavou.

Z ust. § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vec, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

S poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd,
len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z obsahu spisu nezistil odvolací súd, že by mohla byť podľa § 101 ods. 2 O.s.p. odňatá možnosť konať
pred súdom odporcovi, lebo jeho právna zástupkyňa sa mala ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní
a zároveň aj dodať súdu práceneschopenku. Odvolací súd tu poukazuje na ustálenú súdnu prax
(napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/3443/2010 zo dňa 13.1.2011), keď príčina, pre ktorú odporca

zmeškal pojednávanie vo veci, musí byť s ohľadom na jej povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah
alebo z iných dôvodov aspektu ospravedlnosti (i toho, čo možno v danej situácii ospravedlniť), lebo
ospravedlniteľným dôvodom sú udalosti objektívneho charakteru, avšak môžu byť i okolnosti odporcom
spôsobené, či inak zavinené, ktoré však v danom mieste a čase možno považovať za ospravedlnené
alebo za ospravedlniteľné v súvislosti so zmeškaním pojednávania. V tomto konaní však podrobne súd

prvého stupňa vysvetlil, že na pojednávanie dňa 24.2.2010 sa tak viac raz už predtým odporca a jeho
advokátka opäť nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnil odporca, avšak jeho právna zástupkyňa ju
ospravedlnila tým, že má bolesti zubov a musí navštíviť stomatológa a do ospravedlnenia a požiadania
o odročenie pojednávania uviedla, že odporca chce byť vypočutý len za jej prítomnosti, pritom od
stomatológa nepredložila žiaden doklad, preto dňa 24.2.2010 súd prvého stupňa s poukazom na §

101 ods. 2 O.s.p. správne vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právnej zástupkyne. Správne
sú aj závery súdu prvého stupňa o extenzívnom výklade § 101 ods. 2 O.s.p., kedy sa pojednávanie
odročuje napriek tomu, že nie je daný dôvod dôležitý pre jeho odročenie, pričom sa neodôvodnene môžu
rozširovať práva jedného účastníka voči druhému a uberá sa na právach druhému účastníkovi, ktorému
je tak odopreté právo na ukončenie sporu bez prieťahov, čo je v rozpore s ústavou. Napokon len súd má

legitimitu pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu na odročenie pojednávania vo veci (napr. rozsudky
4Cdo/96/03, 2Cdo/6/03).

Správne je preto zistenie súdu, že došlo k pôžičke, lebo z obsahu spisu nesporne vyplýva, že svedok
C. potvrdil pôžičku na parkovisku v J. a súd prvého stupňa nemal dôvod neveriť tomuto svedkovi
(vyhodnoteniedôkazovvykonanépodľa§132O.s.p.).Pritomspôsobvráteniapôžičkyvyplývazformyjej

poskytnutia vyjadrený v ústnej dohode navrhovateľa a odporcu, ktorá bola síce uzavretá v ústnej forme,
ale bez pochybností (svedok videl ako navrhovateľ sumu 1.700.000,- Sk pred odporcom prepočítal).

Odporca bol tak povinný splatiť dlh navrhovateľovi a to v prvý deň potom, čo bol odporca o vrátenie
dlhu požiadaný.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne

správny a v ostatných námietkach odvolateľa odkazuje na výstižné dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa.

Uznesením sp. zn. 16C/94/2008 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil súdny
poplatok za odvolanie, ktorý predstavuje sumu 3.385,50 €, podľa položky č. 1a) sadzobníka súdnych
poplatkov.

Uznesením č. k. 16C/94/2008-126 zo 6.7.2010 súd prvého stupňa právoplatne nepriznal odporcovi
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 20.4.2010 podal včas odvolanie odporca a žiadal oslobodiť
od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov. V odvolaní namietal,že význam súdnych poplatkov je široký z fiškálneho hľadiska, lebo sú súdne poplatky významným
príjmom štátneho rozpočtu. Obmedzenie práva obrátiť sa na súd súdnymi poplatkami štátom je
prípustné. Podľa stanoviska súdnej praxe by nedostatok finančných prostriedkov nemal odňať jeho

právo domáhať sa ochrany práva. Pomery odporcu odôvodňujú, lebo nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva na toto oslobodenie. V ďalej časti odvolania poukazuje
na stručne opísané odvolanie proti rozsudku vo veci samej, lebo rozsudok podľa neho trpí vadami, pre
ktoré bol nútený on podať odvolanie a preto uplatňuje svoje právo na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľaobsahuodvolanianavrholzmeniťuznesenietak,žeodporcaniejepovinnýzaplatiťsúdnypoplatok

za odvolanie.

Odvolací súd so zreteľom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
20.4.2010 potvrdil ako zákonné a správne, súhlasí s dôvodmi uvedenými v uznesení, lebo doteraz nebol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov odporca a nepochybne on je povinný zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie, pretože je odvolateľom v riešenej veci (podľa § 5 ods. 1 písm. a) poplatková povinnosť
vzniká podaním odvolania, zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov). Správne aj podľa položky č. 1a) sadzobníka súdnych poplatkov súd prvého stupňa vyrubil
odporcovi za odvolanie 3.385,50 €, keď vychádzal zo zákonnej výšky poplatku, vo výške 6 % z ceny
predmetu konania.

Odvolací súd výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodňuje § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.,
lebo úspešnému navrhovateľovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a neúspešný odporca nemá

na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.