Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2010

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/68/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107227760
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky G. I., trvale bytom N. XXXX/XX,
G. nad G. proti odporcovi I. F., trvale bytom N. XXXX/XX, G. nad G., prechodne N. XXX, o zrušenie
práva spoločného nájmu k bytu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach
nad Bebravou zo dňa 01. októbra 2009, č.k. 4C/68/2008-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu

č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu s. č. XXXX na ul. N. v G. nad G. a určil, že
ďalším nájomcom bytu bude odporca. Navrhovateľke uložil povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15-tich
dní po zabezpečení náhradného bytu zo strany odporcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p tak, že žiadnemu z účastníkov vzhľadom na čiastočný úspech v konaní nepriznal
právo na náhradu trov konania. Právne vec posúdil podľa § 705 ods. 1,3 Obč. zákonníka, keď mal za
preukázané, že účastníkom vzniklo počas ich manželstva právo spoločného nájmu bytu a po rozvode
manželstva sa účastníci nevedeli dohodnúť o ďalšom nájme bytu. Pri rozhodovaní o tom, kto bude

ďalším nájomcom bytu, súd prihliadal najmä na okolnosti rozvratu manželstva a zásluhovosť odporcu
o pridelenie bytu, keďže účastníci majú plnoleté deti. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku mal súd
prvého stupňa za jednoznačne preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bola nevera navrhovateľky,
ktorá viedla k rozvráteniu vzťahov medzi manželmi a následnému rozvodu manželstva. Z listinných
dôkazov, ako aj z výpovedí účastníkov mal za preukázané, že o pridelenie bytu sa zaslúžil odporca tým,
že bol v pracovnom pomere v TATRA Bánovce, národný podnik Bánovce nad Bebravou a byt mu bol
pridelený ako podnikový byt. Preto potom všetky skutočnosti rozhodné pre určenie ďalšieho nájomcu

bytu svedčali odporcovi a súd prvého stupňa rozhodol o tom, že on sa stáva výlučným nájomcom
sporného bytu. Za podstatnú skutočnosť pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu považoval aj tú
okolnosť, že i keď navrhovateľka predmetný byt 12 rokov nerušene užívala, avšak ku dňu rozhodnutia
vo veci už v danom byte nebývala asi rok. Taktiež zohľadnil, že odporca sa z bytu síce vysťahoval a
býva takmer 13 rokov v rodinnom dome u svojej matky, avšak táto situácia vyplynula z ich vzájomných
pomerov, ktoré obaja účastníci konania, ako i svedkyne (dcéry účastníkov konania) zhodne pred súdom
potvrdili, teda že vzťahy medzi nimi boli vážne rozvrátené a dochádzalo medzi nimi k častým konfliktom

a hádkam, čo nakoniec viedlo i k tomu, že navrhovateľka vymenila zámok na dverách bytu a znemožnila
tak odporcovi prístup do neho. Preto potom súd pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu nezobral danú
skutočnosť do úvahy (že odporca v byte 12 rokov nebýva) a nemohol ju pričítať na ťarchu odporcu. V
čase rozhodovania súdu vo veci v byte účastníkov bývali ich plnoleté dcéry, pričom prenajímateľ bytuponechal rozhodnutie o určenie ďalšieho nájomcu bytu na úvahe súdu. Pri určovaní bytovej náhrady súd
prvého stupňa neprihliadol na tvrdenia odporcu, že priateľ navrhovateľky, ako aj jej matka, disponujú
dobrými bytovými podmienkami. Aj keď navrhovateľka v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so

svojím priateľom, je zrejmé, že nemá zákonom chráneným spôsobom vyriešenú svoju bytovú otázku,
pretože v byte, ktorý užíva, žije na základe súhlasu svojho priateľa. Zároveň nemá uzavretú nájomnú
zmluvu k inému bytu a nie je vlastníčkou iného bytu, či rodinného domu. Za takýchto okolností bolo
spravodlivé navrhovateľke v zmysle ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka priznať bytovú náhradu
vo forme náhradného bytu, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné

bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, navrhla ho zmeniť tak, že za
ďalšieho nájomcu bytu bude určená ona bez povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady pre odporcu.
Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Dôvodila, že súd prvého stupňa
nezohľadnil záujmy dvoch plnoletých detí, ktoré zostali bývať v predmetnom byte, pričom je nepochybne

aj záujem oboch rodičov na tom, aby deti, aj keď plnoleté, mali kde bývať. Poukázala na to, že v čase
podania návrhu na súd žila v byte s troma deťmi, takže počet rodinných príslušníkov bývajúcich naďalej
v byte bol vyšší. O byt sa starajú v súčasnosti deti, ktoré platia nájomné a úhrady spojené s jeho
užívaním, hradia opravy a údržbu bytu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezohľadnil jej zdravotný stav,
nakoľko je na čiastočnom invalidnom dôchodku. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že o

pridelenie predmetného bytu sa pričinil iba odporca. Podobne ako odporca pracovala v TATRA Bánovce
nad Bebravou v rokoch 1980 - 1984, pričom o pridelenie prvého bytu sa zaslúžila ona; v roku 1987 však s
odporcom realizovali výmenu bytu, v dôsledku ktorej im bol pridelený sporný byt na N. ulici. Je pravdou,
že zamestnancom štátneho podniku bol v tom čase už iba odporca, preto do zmluvy bol formálne
uvedený odporca. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že príčinou rozvratu manželstva bola

jej nevera. Pravdou je, že si našla priateľa ešte počas trvania manželstva, avšak manželstvo bolo už v
tom čase rozvrátené a iba formálne. Poukázala na to, že má vo výchove mal. syna S., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý nepochádza z manželstva s odporcom, pričom z ust. § 705 ods. 3 Obč. zák. výslovne vyplýva, že
súd vezme zreteľ najmä na mal. deti. Preto mal súd podľa jej názoru na uvedenú skutočnosť prihliadať.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. d/, § 214 ods. 2 v spojení s §156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Navrhovateľka ako odvolací dôvod uplatnila nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za

danéhostavusiodvolacísúdosvojujedôvodynapadnutéhorozsudkuavpodrobnostiachnaneodkazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že účastníkom vzniklo za trvania manželstva k
spornému bytu právo spoločného nájmu, pričom po rozvode manželstva medzi nimi nedošlo k dohode o

zrušení tohto práva a preto aj dospel k správnemu záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie práva
spoločného nájmu podľa § 705 ods. 1 Obč. zák..

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o tom, ktorý z manželov bude užívať ďalej byt ako
nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, musí súd vec posúdiť komplexne, súd rozhoduje na

základe hodnotenia všetkých skutočností zistených v priebehu konania. Tým, že zákon ukladá súdu,
aby zohľadnil predovšetkým záujem mal. detí a stanovisko prenajímateľa, nezbavuje ho povinnosti zistiť
a následne vyhodnotiť celý rad ďalších okolností relevantných pre rozhodnutie o ďalšom nájme bytu.
Podkladom preň musia byť preto aj výsledky šetrenia, ako sa jednotliví manželia pričinili o nadobudnutie
bytu, aké sú ich bytové potreby, z akých dôvodov a kým, alebo čím zapríčinených, opustil niektorý z

manželov byt, aké boli okolnosti vedúce k rozvodu manželstva, aké sú predpoklady usporiadaného
užívania bytu niektorým účastníkom ako možným budúcim nájomcom.V danom prípade z manželstva účastníkov mal. deti nepochádzajú, preto súd nemohol zohľadniť toto
zákonné kritérium. Rovnako nebolo možné prihliadať na stanovisko prenajímateľa, ktorý ponechal
rozhodnutie o ďalšom nájomcovi bytu na úvahe súdu. Súd prvého stupňa preto správne prihliadal

vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, k ďalším hľadiskám, najmä k príčinám rozvratu manželstva,
k zásluhovosti manželov o pričinenie o nadobudnutie bytu, k účelnému využitiu bytu, k možnosti
usporiadania bytových pomerov manželov. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva nepochybne
vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne povahové vlastnosti účastníkov a nevera
navrhovateľky, ktorá nadviazala intímnu známosť s iným mužom, pričom z tohto vzťahu sa narodilo mal.

dieťa. Z listinných dôkazov, ako aj zo zhodných výpovedí účastníkov bolo preukázané, že o pridelenie
bytu sa zaslúžil odporca tým, že bol v pracovnom pomere s TATRA Bánovce nad Bebravou, národný
podnik Bánovce nad Bebravou a byt mu bol pridelený ako podnikový byt. V konaní neboli preukázané
tvrdenia navrhovateľky, že by sa odporca dobrovoľne z bytu pred rozvodom manželstva odsťahoval, keď
z výsluchu svedkýň - plnoletých dcér účastníkov vyplýva, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti
v dôsledku manželských nezhôd, pričom navrhovateľka po jeho odchode vymenila zámok na dverách

bytu a znemožnila tak odporcovi prístup do bytu. Pre posúdenie otázky určenia ďalšieho nájomcu
bytu, bola rozhodujúca aj tá skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu navrhovateľka v spornom byte
nebývala, keď žila v spoločnej domácnosti u svojho priateľa, v byte trvale bývajú plnoleté deti účastníkov,
pričom odporca sa prechodne zdržiava v 2-izbovom rodinnom dome u svojej matky. Odvolací súd s
prihliadnutím k vyššie uvedeným okolnostiam, považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa, že ďalším

nájomcom bytu sa stáva odporca, za správne. Pokiaľ ide o rozhodnutie o bytovej náhrade navrhovateľke
vo forme zabezpečenia náhradného bytu, aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa správne,
keď navrhovateľka nemá zákonom chráneným spôsobom vyriešenú svoju bytovú otázku, pretože v
byte, ktorý užíva, žije na základe súhlasu svojho priateľa a v konaní neboli zistené dôvody hodné
osobitného zreteľa preto, aby povinnosť navrhovateľky vypratať byt bola podmienená len zabezpečením

náhradného ubytovania.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Úspešnému odporcovi v odvolacom konaní nebola priznaná náhrada trov konania, pretože nepodal
návrh na ich priznanie (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.