Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 11. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/29/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110203071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M.

S., bytom D. N. V., P. XX/XX. proti odporcovi S. S., bytom D. N. V., P. XX/XX. o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vo výške 60,- € mesačne, vždy do 15. dňa
každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 10.03.2010.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 10.03.2010 do 31.03.2010 vo výške 42,58 € je
odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 5,- €, vždy spolu s bežným
výživným,podstratouvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporcu k nej vo výške
150,- € mesačne počnúc dňom 10.03.2010 s odôvodnením, že je študentkou 2. ročníka T. U. A. D. v T..

Odporcasavovecivyjadrilvtomsmere,žesijevedomýsvojejvyživovacejpovinnostivočinavrhovateľke

ako svojej dcére, jeho finančné možnosti sú však obmedzené, nakoľko má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, a to na syna P., ktorý je taktiež študentom na vysokej škole.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a
zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je
študentkou 2. ročníka T. U. A. D. v T.. Navrhovateľka trpí epilepsiou, čím má čiastočne zvýšené výdavky
na svoju výživu. Z mimoškolských aktivít sa nevenuje ničomu.

Z výpovede odporcu súd zistil, že majetkom väčšej hodnoty nedisponuje, keď je podielovým
spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2, v ktorom býva spoločne so svojou manželkou - matkou

navrhovateľky. Okrem toho spolu s manželkou vlastnia osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, r.
v. 2009.Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26C/30/2010 súd zistil, že syn odporcu a matky
navrhovateľky P. S. sa domáha určenia výživného voči svojmu otcovi, s odôvodnením, že je študentom
1. ročníka S. Ž. U. v Ž..

Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12
mesiacov predstavoval čiastku 574,47 €.

Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný zárobok za
posledných 12 mesiacov predstavoval čiastku 289,13 €.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné

samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Právo na výživné sa
nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté

dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
vhodné osobitného zreteľa.

Subsumujúc zistený skutkový stav pod vyššie cit. ust. zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že návrh bol podaný dôvodne. Pokiaľ sa totiž dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie,
ako je to i v danom prípade, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu stále trvá. Pri určení výšky

výživného pre navrhovateľku súd vychádzal zo zistenia, že odporca rovnako ako matka navrhovateľky
majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k ich synovi P., ktorý je rovnako ako navrhovateľka
študentomvysokejškoly.Ďalejsúdvychádzalzpotriebnavrhovateľky,ktorésúvprevažnejmieretvorené
nákladmi na vysokoškolské štúdium, pričom súd prihliadol i k zdravotným problémom navrhovateľky.
Súd taktiež zohľadnil i majetkové pomery oboch rodičov, a to odporcov priemerný čistý mesačný príjem

vo výške 574,47 € a matkin vo výške 289,13 €. Za daných okolností súd nadobudol presvedčenie, že
výživné vo výške 60,- € mesačne je v súlade ako s potrebami navrhovateľky tak i s možnosťami a
schopnosťami odporcu, a teda v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Preto, pokiaľ sa
navrhovateľka domáhala výživného vo väčšom rozsahu, nezostávalo súdu iné, ako žalobný návrh v tejto
časti zamietnuť.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné určené sumou 60,- € mesačne, za
obdobie od 10.03.2010 do 31.03.2010 vznikol nedoplatok vo výške 42,58 € (22/31 x 60). Súd umožnil
odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 5,- €, pretože táto výška splátok
sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej situácii odporcu. Možnosť splatiť
nedoplatok v splátkach pod stratou výhody splátok znamená, že ak nebudú stanovené splátky dodržané,

môže navrhovateľka žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, toto právo však môže využiť len
do splatnosti najbližšej budúcej splátky.Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal v konaní len
čiastočný úspech. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebopredložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.