Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/10/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110201119

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky E.
Š., bytom T., H. XX. proti odporcovi Ing. P. Š., bytom T., H. XX o určenie príspevku na výživu rozvedeného
manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela

vo výške 200,- € mesačne počnúc dňom 19.01.2010. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že je
onkologickým pacientom, z ktorého dôvodu sa nemôže zamestnať a v súčasnosti je bez akéhokoľvek
príjmu.

V zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol i v neprítomnosti odporcu, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie riadne doručené 20 dní pred termínom pojednávania, z ktorého dôvodu
jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu poskytnutia lehoty na prípravu súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako účastníčky konania, ako i oboznámením sa s
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.02.2007, č. k. 24C/51/2006-59, je nesporné, že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 26.03.2007, maloletý syn P., nar. XX.XX.XXXX . bol

na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu
čiastkou 5.000,- Sk mesačne.

Z potvrdenia Ú. T. zo dňa 05.02.2010 vyplýva, že navrhovateľka nepoberala ani nepoberá peňažný
príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ani dávku a príspevky v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia V. Ú. S. Z. o výplate dôchodkových dávok zo dňa 04.12.2010 vyplýva, že odporca je
poberateľ výsluhového dôchodku vo výške 579,07 € mesačne.Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že do konca mája 2009 bola navrhovateľka riadne zamestnaná
v obchodnej spoločnosti H., kedy svoj pracovný pomer v tejto spoločnosti ukončila dohodou. Od
uvedenej doby je nezamestnaná, riadne evidovaná na úrade práce, avšak bez nároku na dávky

v nezamestnanosti. Následne, niekedy v mesiaci december 2009 diagnostikovali navrhovateľke
onkologické ochorenie, na ktoré sa lieči doposiaľ. Invalidita, a to ani čiastočná navrhovateľke priznaná
nebola.

Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do

osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že rozvodom manželstva zanikajú všetky osobné a právne
vzťahy medzi manželmi. V materiálnej oblasti to znamená, že každý z manželov je povinný sa postarať

sám o seba. Zákon však, v záujme zmiernenia niektorých majetkových dopadov upravuje výnimky; ide
však výlučne len o prípady hodné osobitného zreteľa, kedy zlá finančná situácia rozvedeného manžela
žiadajúcehoopríspevokjevyvolanázdôvodu,ktorýzákonakceptuje.Vprejednávanejvecivšakotakýto
prípad nejde. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podmienky
pre priznanie príspevku na výživu navrhovateľke v danom prípade splnené nie sú. Ako vyplynulo priamo

z výpovede navrhovateľky, táto bola v minulosti, a to až do mája 2009 riadne zamestnaná, pričom svoj
pracovnýpomerukončiladobrovoľnedohodou.Jejnepriaznivýzdravotnýstav,naktorýsanavrhovateľka
odvoláva tak nebol a ani nie je dôvodom, pre ktorý

je navrhovateľka v súčasnej dobe nezamestnaná, a teda bez príjmu. Už len z tohto dôvodu nie sú
základné predpoklady pre priznanie príspevku na rozvedeného manžela v prejednávanej veci splnené.

Na uvedenom závere nemôže zmeniť nič ani tá skutočnosť, že prípadné platenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela by bolo v možnostiach a schopnostiach odporcu. Vychádzajúc z uvedeného je
súd potom toho názoru, že samotné dôvody na strane navrhovateľky neumožňujú, aby súd zaviazal
odporcu prispievať navrhovateľke ako svojej bývalej manželke na výživu. Z uvedeného dôvodu súd
žalobnému návrhu nevyhovel, a tento v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. proti neúspešnej navrhovateľke právo
na náhradu trov konania. Nakoľko z obsahu spisu však nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy konania
vznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.