Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/76/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108206880
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa E. B., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom T. J. č. XXX,. zastúpeného v konaní JUDr. J. L., advokátom so
sídlom T., N.. S.. A. XX/XX. proti odporcom 1/ M. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T. J.
č. XXX,. zastúpenému v konaní JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., J. Z. XXXX/XXX. a 2/ Ľ. P., štátnej
občianke Slovenskej republiky, bytom T. J. č. XXX. o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 989,29 Eur
zaplatením advokátovi odporcu 1/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyni 2/ s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
vedených na liste vlastníctva č. 46 pre k.ú. T. J. ako parc. č. 801-zastavané plochy a nádvoria, parc.

č. 802-záhrady a dom súp. č. 148 na parc. č. 801 v podiele 1/2 v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy,
na základe ktorej boli za vlastníkov týchto nehnuteľností v podiele 1/2 zapísaní spoločne odporcovia 1/
a 2/. Uviedol, že je otcom odporkyne 1/ a bývalým svokrom odporcu 2/, pričom manželstvo odporcov
1/ a 2/ uzavreté dňa 13.11.1993 zaniklo rozvodom podľa rozsudku tunajšieho súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.05.2007. Dňa 28.11.2002 uzavrel s odporcami 1/ a 2/ kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/2 vo vyššie označených nehnuteľnostiach. Ďalším

podielovým spoluvlastníkom je L. B., ktorá je matkou odporkyne 2/. Podľa čl. III. Kúpnej zmluvy bola
za prevod dohodnutá kúpna cena vo výške 175.000,- Sk. Podľa čl. IV. bola kúpna cena vyplatená v
hotovosti do rúk predávajúceho, čo predávajúci potvrdzuje svojim podpisom. Napriek tomuto dojednaniu
navrhovateľ tvrdil, že k zaplateniu dohodnutej ceny odporcami 1/ a 2/ nedošlo, čo toleroval z dôvodu,
že účastníkom kúpnej zmluvy bola jeho dcéra. Z dôvodu správania sa odporcu 1/ k odporkyni 2/ jeho
dcére sa rozhodol požiadať odporcov 1/ a 2/, aby mu kúpnu cenu riadne vyplatili. Keďže čas plnenia

vzhľadom na potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny nebol v kúpnej zmluve dojednaný, je potrebné na tento
prípad aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a dlh je splatný prvého dňa potom, čo odporcov 1/ a 2/
o plnenie požiadal, a to listami zo dňa 14.02.2008. Odporca 1/ listom zo dňa 28.02.2008 oznámil, že
požadovaný obnos nie je ochotný uhradiť z dôvodu, že k jeho zaplateniu už došlo. Odporkyňa 2/ na list
nereagovala. Vzhľadom na to, že odporcovia 1/ a 2/ kúpnu cenu nezaplatili, odstúpil od kúpnej zmluvy
listami zo dňa 05.03.2008. Odporca 1/ odstúpenie od kúpnej zmluvy neakceptoval. Odporkyňa 2/ na

list nereagovala. Vzhľadom na to, že odstúpením od kúpnej zmluvy došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od
počiatku, domáha sa určenia vlastníckeho práva.Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na článok IV. kúpna zmluva, podľa ktorého kúpna cena
bola vyplatená v hotovosti do rúk navrhovateľa, čo tento potvrdil svojim podpisom. Článok 8 tejto zmluvy
hovorí o tom, že účastníci zmluve porozumeli a na znak súhlasu túto zmluvu podpísali. Ust. § 563 Obč.

zákonníka, o ktorý sa navrhovateľ vo svojom návrhu opiera, a ktorý hovorí o tom, že dlžník je dlh povinný
zaplatiť po tom, čo ho veriteľ požiadal, hovorí o tom, že sa upravujú vzťahy, alebo odplaty iba v prípade,
že termín odplaty nebol dohodnutý. Toto ustanovenie sa na túto zmluvu nemôže vzťahovať, nakoľko v
čase jej podpisu bola kúpna cena vyplatená. Vyhoveniu tohto návrhu by bol porušený princíp právnej
istoty, nakoľko od uzavretia kúpnej zmluvy prešlo 5 rokov, z tohto dôvodu namieta premlčanie nároku

na zaplatenie kúpnej ceny i nároku na odstúpenie od zmluvy. Poukazoval na to, že navrhovateľovi nič
nebránilo v tom, aby v kúpnej zmluve uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť kúpnu cenu v
dohodnutej lehote. Ak by sa prijal záver o tom, že možno kedykoľvek napadnúť zmluvu, resp. odstúpiť
od zmluvy, bol by tým porušený princíp právnej istoty.

Odporkyňa 2/ žiadala návrhu vyhovieť. Potvrdzovala skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1/ a 2/, výpisom z LV č. 46, výzvou na splnenie dlhu,

odpoveďou, oznámením o odstúpení od kúpnej zmluvy, odpoveďou, kúpnou zmluvou, spisom S. K. T. č.
V 4159/02, a to rozhodnutím o prerušení konania, návrhom na vklad vlastníckeho práva, kúpnej zmluvy,
Znaleckým posudkom č. 206/2002 znalca Ing. A. G. zo dňa 24.10.2002, výpisom z LV č. 46 k. ú. T. J.
zo dňa 02.08.2002, rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.1994 a kópiou z katastrálnej
mapy, zmluvou o medziúvere, ďalej spismi tunajšieho súdu sp. zn. 26C/75/2008 a 14C/1/2007 a zistil

tento skutkový stav:

Navrhovateľ je otcom odporkyne 2/. Odporkyňa 2/ uzavrela dňa 13.11.1993 manželstvo s odporcom1/.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/1/2007 vyplynulo, že v manželstve odporcov 1/ a 2/ boli nezhody od
jeho počiatku v dôsledku nevhodného správania sa odporcu 1/ k odporkyni 2/, o ktorých mal vedomosť
aj navrhovateľ, nakoľko s odporcami žil v spoločnej domácnosti do roku 1994 a od augusta roka 2005.

Túto skutočnosť uviedol navrhovateľ aj v návrhu. Manželstvo odporcov 1/ a 2/ bolo zrušené rozvodom
na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.04.2007 č.k. 14C/1/2007-26. Dňa 05.05.2008
došiel súdu návrh odporcu 1/ proti odporkyni 2/ na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vedený v spise pod sp.zn. 26C/75/2008, do ktorého podľa jeho tvrdenia patrí
i spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. 46 pre

k.ú. T. J. ako parc. č. 801-zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 802-záhrady a dom súp. č. 148 na
parc. č. 801. Z výpisu z LV č.46 vedeného S. K. T. pre k.ú. T. J. vyplynulo, že odporcovia 1/ a 2/ sú
zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na vyššie citovaných
nehnuteľnostiach, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva- vklad 4159/02. Zo spisu S.
K. T. V 4159/02 vyplynulo, že spoluvlastnícke právo odporcovia 1/ a 2/ k podielu na nehnuteľnostiach

nadobudli vkladom do katastra nehnuteľností dňa 21.05.2003 na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli
ako kupujúci s navrhovateľom ako predávajúcim dňa 28.11.2002. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy bola
kúpna cena za spoluvlastnícky podiel na základe dohody účastníkov stanovená vo výške 175.000,-
Sk. Podľa čl. IV. zmluvy na základe dohody účastníkov bola kúpna cena vyplatená v hotovosti do rúk
navrhovateľa, čo navrhovateľ potvrdil svojim podpisom. V článku VIII. tejto zmluvy účastníci prehlásili, že

zmluva bola podpísaná na základe slobodnej vôle všetkých účastníkov, zmluve porozumeli a na znak
súhlasu túto zmluvu podpísali. Listami zo dňa 14.02.2008 adresovanými odporcom 1/ a 2/ navrhovateľ
vyzval odporcov 1/ a 2/ , aby mu najneskôr v lehote do 29.02.2008 spoločne a nerozdielne zaplatili
dlžnú sumu 175.000,- Sk ako kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy. V liste uviedol, že čl. IV kúpnej zmluvy
obsahuje nesprávny údaj o zaplatení kúpnej ceny, čas splnenia nebol v skutočnosti žiadnym spôsobom

dohodnutý, preto treba na daný prípad aplikovať ustanovenie § 563 Obč. zákonníka. Odporca 1/
listom zo dňa 28.02.2008 navrhovateľovi oznámil, že požadovanú pohľadávku nie je ochotný uhradiť
z dôvodu, že k zaplateniu kúpnej ceny už došlo a uviedol, že si voči spoluvlastníkom domu súp. č.
148 bude uplatňovať pohľadávku cca 250.000,- Sk z dôvodu vynaložených investícií. Odporkyňa 2/
na list nereagovala. Listom zo dňa 05.03.2008 oznámil navrhovateľ odporcom 1/ a 2/, že v dôsledku

skutočnosti, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny zo strany odporcu 1/ ani odporcu 2/ do uplynutia
dodatočne poskytnutej primeranej lehoty, odstupuje od kúpnej zmluvy. Odporca 1/ navrhovateľovi
oznámil, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje, pretože neexistuje žiaden zákonný dôvod odstúpenia.
Ďalej v liste uviedol, že 5 rokov nikto nenamietal vyplatenie kúpnej ceny a toto navrhovateľ "vytiahol" ažteraz, keď sa jeho dcéra - odporkyňa 2/ s odporcom 1/ rozviedla. Vo svojich výpovediach odporca 1/
tvrdil, že kúpnu cenu vyplatil navrhovateľovi v deň podpisu kúpnej zmluvy, odporkyňa 2/ popierala, že
by k zaplateniu kúpnej ceny doposiaľ došlo. Uviedla, že prehlásenie v čl. IV bolo uvedené len z toho

dôvodu, že navrhovateľ by jej podiel daroval, s čím však odporca 1/ nesúhlasil, lebo chcel, aby to bolo
písané aj na neho. S návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy prišiel navrhovateľ.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka")
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať.

Podľa §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Po právnom posúdení v zmysle citovaných zákonných ustanovení tvrdených a preukázaných
skutočností súd uznal námietku premlčania vznesenú odporcom 1/ za dôvodnú.

V danej veci vytvoril navrhovateľ právnu konštrukciu, podľa ktorej danú situáciu, keď navrhovateľ priamo
pri vzniku právneho dôvodu dlhu (vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi) potvrdil, že došlo k jeho

zániku splnením, posúdil ako prípad, keď nebol určený čas splnenia dlhu, pre ktorý prípad platí
citovanéust.§563Občianskehozákonníka.Priposudzovaníotázkypremlčaniasúdvychádzalzjudikátu
publikovaného pod číslom R 28/1984 civ. (rozsudek Nejvyššího soudu ČSR z 30. 11. 1981, 3 Cz 99/81),
podľa ktorého možnosť vyvolania splatnosti záväzku, daná veriteľovi všeobecným ustanovením § 78
o. z. (teraz § 563 O.z.), prípadne špeciálnym ustanovením upravujúcim určitý právny vzťah nesie so

sebou súčasne i právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku; potom (objektívne posudzované) môže svoje
právo tiež vykonať. Prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná okamžikom, kedy veriteľ najskôr
mohol o splnenie požiadať. V týchto prípadoch je treba považovať za deň rozhodný pre počiatok behu
premlčacej doby ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dojednaného na neurčitú dobu.
Preto, ak ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre počiatok premlčacej doby

rozhodný deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, a nie deň, kedy došlo
k splatnosti dlhu. Právny názor, podľa ktorého je plynutie premlčacej doby viazané na splatnosť dlhu,
ktorá nastáva prvého dňa po tom, kedy bol o splnenie veriteľom požiadaný, by znamenala neprípustné
posunutie počiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania) prakticky
na neobmedzenú dobu.

Vychádzajúc z tohto judikovaného odborného záveru v danej veci súd ustálil, že v danej veci premlčacia
doba počala plynúť dňom 29.11.2002 (deň po podpise - uzatvorení kúpnej zmluvy), kedy nastala
u navrhovateľa prvá objektívna možnosť výkonu práva domáhať sa zaplatenia dlhu, pretože vtedy
mohol najskôr navrhovateľ o zaplatenie kúpnej ceny odporcov 1/ a 2/ požiadať. Navrhovateľ potom
mohol úspešne uplatniť nárok na zaplatenie dlhu do troch rokov, t.j. do 29.11.2005. V rovnakej lehote

mohol uplatniť aj majetkové nároky, ktoré zákon stanovuje pre prípad omeškania dlžníka (§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka), a to právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré sa v zmysle platnej judikatúry
ako majetkové právo taktiež premlčuje v zákonnej trojročnej lehote. Opačný záver, teda že by sa nárok
na odstúpenie od kúpnej zmluvy nepremlčal alebo, že by sa premlčal v inej lehote, záver by viedol

k absurdnej a nespravodlivej situácii, kedy by sa veriteľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania
nemohol už úspešne domáhať splnenia povinnosti, ale mohol by po uplynutí premlčacej doby realizovať
iný zákonný následok omeškania dlžníka, a to odstúpiť od kúpnej zmluvy. Takýto záver by však bolo v
zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania. Keďže v danej veci navrhovateľ nevyzval odporcov 1/ a
2/ na plnenie do 29.11.2005, ani v tejto lehote neodstúpil od kúpnej zmluvy, ale svojho práva sa domáhal

návrhom, ktorý došiel súdu až dňa 17.03.2008, má to podľa názoru súdu ten praktický dôsledok, že v
dôsledku vznesenej námietky premlčania právne následky odstúpenia od zmluvy (zrušenie zmluvy od
počiatku) voči odporcovi 1/ nenastanú.

Odporkyňa 2/ nenamietala premlčanie. Súd však poukazuje na to, že kúpnu zmluvu uzavreli obaja
odporcovia ako manželia, odporcovia 1/ a 2/ sú doposiaľ bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu,
ktorý je predmetom sporu (od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k jeho vyporiadaniu ani

dohodou, ani rozhodnutím súdu, ani zo zákona; na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie
BSM odporcov 1/ a 2/), a v konaní preto odporcovia 1/ a 2/ vystupujú ako nerozluční spoločníci. Súd
vychádza z ustálených záverov judikatúry, že každý z bezpodielových spoluvlastníkov je samostatne
oprávnenýkpodaniužalobyovydanieneoprávnenezadržovanejvecizbezpodielovéhospoluvlastníctva
a tiež žaloby o vyprataní nehnuteľnosti, ktorej je bezpodielovým spoluvlastníkom (rozsudek Nejvyššího

soudu ČSR ze dne 30. 9. 1988, 3 Cz 61/88, R 10/1990). Ochrany vlastníctva k veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve voči neoprávneným zásahom tretích osôb sa na súde môže domáhať aj len jeden
z manželov, aj keď s tým druhý manžel nesúhlasí. Uvedený záver je odrazom argumentácie, podľa
ktorej právo domáhať sa ochrany predmetu spoluvlastníctva voči neoprávneným zásahom zo strany
tretích osôb patrí spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň i každému z nich samostatne, bez toho, aby

k tomu bol potrebný súhlas druhého spoluvlastníka. U bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
tomu tak preto, že každému zo spoluvlastníkov náleží právo k celej veci, obmedzené rovnakým právom
druhého spoluvlastníka; potom ak sa bezpodielový spoluvlastník domáha ochrany vlastníckeho práva
k veci v BSM, nijako tým druhého spoluvlastníka neobmedzuje, ale naopak bráni spoločný majetok
proti zásahom tretích osôb. Nie je teda dôvodné odňať odporcovi 1/ možnosť domáhať sa ochrany

vlastníckeho práva vznesením námietky premlčania samostatne (bez súhlasu odporkyne 2/), pretože i
odporcovi 1/ patrí vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti. Okrem toho na účinné odstúpenie od zmluvy,
ktorú uzavreli manželia, sa vyžaduje adresovať odstúpenie obom manželom. Nie je preto právne a
logicky možné, aby súd v prípade, že vo vzťahu k jednému z bezpodielových spoluvlastníkov došlo k
účinnému odstúpeniu od zmluvy a vo vzťahu k druhému k účinnému odstúpeniu od právneho úkonu

nedošlo, dospel k záveru, že sa zmluva od začiatku zrušila.

Súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú obranu navrhovateľa prednesenú na pojednávaní spočívajúcu v
tom, že pohnútkou pre nevymáhanie kúpnej ceny už v čase krátko po podpise zmluvy bola skutočnosť,
že chcel zabezpečiť bývanie pre vnúčatá. Navrhovateľ totiž netvrdil, že by k uplatneniu predmetného
nároku pristúpil z dôvodu správania sa vnúčat vo vzťahu k nemu. Urobil tak (čo aj výslovne uviedol

v návrhu na začatie konania) z dôvodu správania sa odporcu 1/ k odporkyni 2/ - jeho dcére počas
ich manželstva. O nevhodnom správaní sa odporcu 1/ mal navrhovateľ vedomosť už od počiatku ich
manželstva (ako vyplynulo z rozvodového spisu i z návrhu na začatie konania) napriek tomu k uplatneniu
nároku na zaplatenie ceny pristúpil až po viac ako piatich rokoch po uzavretí kúpnej zmluvy,

a to až po zániku manželstva odporcov 1/ a 2/ v čase prebiehajúceho vyporiadavania bezpodielového

spoluvlastníctva odporcov 1/ a 2/, ktorého súčasťou je podľa zápisu v katastri nehnuteľností i sporný
spoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiach. Zatakýchtookolnostímalsúdzato,ženámietkapremlčania
vznesená odporcom 1/ neodporuje dobrým mravom a preto obranu navrhovateľa vyhodnotil ako
nedôvodnú.

V predmetnej veci sa odporca 1/ dovolal dôvodne premlčania nároku na zaplatenie kúpnej ceny a tým

aj nároku na odstúpenie od kúpnej zmluvy, preto nemôže obstať požiadavka na určenie vlastníctva,
opierajúca sa práve o tento právny úkon, o uplatnenie práva už premlčaného. Súd preto návrh vzhľadom
na vyššieuvedené právne posúdenie veci zamietol.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov

konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Plne úspešnému odporcovi 1/ priznal súd náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva
proti neúspešnému navrhovateľovi.

Trovami odporcu 1/ potrebnými na účelné bránenie práva sú odmena za zastupovanie advokátom
a hotové výdavky advokáta (§ 137 O.s.p) za štyri úkony právnej služby, a to: prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 10.03.2009, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 16.03.2009, účasť
na súdnom pojednávaní dňa 11.05.2009 a účasť na súdnom pojednávaní dňa 0704.2010 (§ 14 ods. 1
písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Základnásadzbatarifnejodmenyadvokátasastanovípodľatarifnejhodnotyvecialebodruhuveci,alebo
právaapodľapočtuúkonovprávnejslužby(§9ods.1citovanejvyhlášky).Tarifnouhodnotoupredmetnej
veci je 175.000,- Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v
Slovenskej republike 5.808.94 Eura (§ 10 ods. 2 citovanej vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny
potom predstavuje 200,82 Eura. Potom za štyri úkony patrí odmena v plnej výške, t.j. 4 x 200,82 Eura.

Náhrada hotových výdavkov advokáta odporcu na miestne telekomunikačné výdavky (§ 16 ods. 3 cit.
vyhlášky) za tri úkony právnej služby v roku 2009 je 3 x 6,95 Eura [stotina priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roka 2008] x3) t.j. a za jeden úkon v roku
2010 je 7,21 Eura. Keďže podľa pripojeného osvedčenia o registrácii je advokát odporcu 1/ platiteľom
DPH, bola tarifná odmena a náhrada hotových výdavkov v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky zvýšená

o daň z pridanej hodnoty 19%.

Trovy odporcu 1/ spolu činia 989,29 Eur. Ich náhradu je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný
zaplatiť advokátovi odporcu 1/.

Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od
právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa 2/ náhradu trov konania nežiadala. Preto jej súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát

rozhodoval namiesto samosudcu,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si navrhovateľ dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, odporca 1/ môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.