Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/64/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206214585
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX W. proti odporcovi: Krajský súd v
Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava o vydanie dvoch retiazok zo žltého kovu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 08. 2006 domáhala, aby súd zaviazal
odporcu povinnosťou vydať navrhovateľke dve retiazky zo žltého kovu uložené v depozite odporcu a to
jednu o dĺžke 70 cm, vážiacu 146 gramov a druhú o dĺžke 65 cm, vážiacu 137 gramov, ktorých vzhľad
v petite návrhu popísala.

Svoj návrh odôvodnila tým, že v novembri roku 2000 požičala U. na jeho žiadosť dve retiazky zo žltého

kovu, ktoré sú jej vlastníctvom. Koncom roka 2000 bol U. zadržaný a následne odsúdený, pričom medzi
zaistenými predmetmi sa nachádzali aj dve retiazky zo žltého kovu patriace navrhovateľke. Retiazky
spolu s ostatnými predmetmi boli uložené do depozitu Krajského súdu v Bratislave. Nárok na vydanie
zaistených retiazok si navrhovateľka uplatnila na Najvyššom súde SR ako aj na Krajskom súde v
Bratislave, so svojim nárokom však bola odkázaná na občianskoprávne konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2006 poukázal na svoje rozhodnutie 4T 1/2003 zo dňa
31. 08. 2005, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľky o vrátenie dvoch zlatých retiazok, nachádzajúcich
sa v depozite Krajského súdu v Bratislave, s tým že navrhovateľka bola so svojim nárokom odkázaná

na občianskoprávne konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil pochybnosťami o vlastníctve predmetov,
ktorých vydania sa domáha navrhovateľka. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.
3To 120/2005 zo dňa 08. 02. 2006, ktorým tento zamietol sťažnosť navrhovateľky a U. proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave 4T 1/2003 zo dňa 31. 08. 2005 ako nedôvodnú. Odporca vo svojom
vyjadrení zotrval na právnom názore vyslovenom vo svojom rozhodnutí zo dňa 31. 08. 2005, ktorý
potvrdil aj Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím zo dňa 08. 02. 2006.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z prednesu navrhovateľky, prednesu
zástupkyne odporcu, výpovede svedkyne ako aj vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi

založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ) a
vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom Krajského súdu v Bratislave č. 4T 1/2003,čestným prehlásením N. zo dňa 04. 04. 2006, čestným prehlásením U. zo dňa 10. 03. 2010 pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

V priebehu trestného konania, ktoré sa viedlo proti U. okrem iného pre trestný čin lúpeže podľa § 234

ods. 1, 2 Tr. zák., družka obžalovaného W. na základe výzvy podľa § 78 ods. 1 Tr. por. pre účely
trestného konania, z bytu na H. kde bývala spolu s U., vydala celkom 262 rôznych vecí, prevažne zlatých
predmetov. Pri zadržaní U. dňa 04. 12. 2000 boli u neho zaistené rôzne veci, okrem iného aj dve retiazky,
jedna dĺžky 70 cm a druhá dĺžky 65 cm s veľkými očkami.

Z knihy trestných depozitov sp. zn. 2Kv 709/00 súd zistil, že pod položkou č. 23 ( č. l. 2764 spisu č.
4T 1/2003 ) sú evidované 2 ks retiazok zo žltého kovu s veľkými očkami o dĺžke cca 65 cm, masívne

o váhe 146,6 gramov a 137,6 gramov.

Z odvolania JV. zo dňa 30. 04. 2004 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 4T 1/2003 zo dňa 20.
02. 2004 ( č. l. 3006 - 3074 spisu č. 4T 1/2003 ) súd zistil, že 2 ks retiazok zo žltého kovu o dĺžke cca 65
cm, váhe 146 gramov a 137 gramov mal U. požičané od svojej priateľky, ktorá ich získala legálne kúpou.

Z listu navrhovateľky zo dňa 24. 08. 2004 ( č. l. 6 ) - žiadosti o vydanie zaistených vecí adresovanej

Najvyššiemu súdu SR ako aj z listu navrhovateľky zo dňa 18. 01. 2005 adresovaného Krajskému súd
v Bratislave ( č. l. 9 ) súd zistil, že podľa navrhovateľky, táto získala dve retiazky zo žltého kovu počas
manželstva, požičala ich U., ktorého v roku 2000 zatkli, od vtedy sú jej retiazky nedostupné.

Z čestného prehlásenia navrhovateľky ( č. l. 12 ) súd zistil, že podľa navrhovateľky sú dve retiazky zo
žltého kovu vlastníctvom navrhovateľky, požičala ich U. v roku 1999.

Z listu U. zo dňa 16. 03. 2005 ( č. l. 3144 spisu č. 4T 1/2003 ) súd zistil, že podľa U. sú 2 ks zlatých
retiazok evidované pod položkou 23 knihy trestných depozitov vlastníctvom navrhovateľky, ktoré mal od
navrhovateľky požičané a pri zatknutí ich mal na sebe.

Zo zápisnice o informatívnom výsluchu vo veci vrátenia zlatých predmetov napísanej dňa 23. 08. 2005
na Krajskom súde v Bratislave súd zistil, že podľa navrhovateľky, táto požičala U. dve zlaté retiazky v

mesiaci november 2000, tesne pred tým, ako bol vzatý do väzby. Nepovedala to na polícii pri výsluchu
dňa 22. 03. 2002, lebo nechcela U. škodiť. Retiazky požičala U., lebo ju o to požiadal, tieto potreboval
ukázať v rodine W. keď išiel W. požiadať o ruku. Podľa navrhovateľky si retiazky požičal, aby sa v nich
ukázal a urobil dojem.

Z čestného prehlásenia N. zo dňa 04. 04. 2006, dcéry navrhovateľky súd zistil, že dve retiazky zo žltého

kovu sú dedičstvom navrhovateľky po nebohom manželovi.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 4T 1/2003 zo dňa 31. 08. 2005, ktorým súd zamietol žiadosť
navrhovateľkyovráteniedvochzlatýchretiazoksúdzistil,ženavrhovateľkaprvýkrátpožiadalaovrátenie
dvoch zlatých retiazok 18. 01. 2005, kedy pripojila aj čestné prehlásenie, podľa ktorého je majiteľkou
dvoch kusov retiazok zo žltého kovu, ktoré požičala JV. v roku 1999. Pri výsluchu dňa 22. 03. 2002

navrhovateľka uviedla, že sa s U. od roku 1998 vôbec nestretla, nevidela ho celé štyri roky, až kým ho
nenavštívila vo väzení, zlaté predmety ani iné šperky v minulosti u O. nevidela, žiadne dary od neho
nedostala, ani od neho nič nechcela. Pri výsluchu na krajskom súde dňa 23. 08. 2005 navrhovateľka
uviedla, že O. požičala v novembri 2000 dve zlaté retiazky preto, aby mohol zapôsobiť v rodine W., lebo
išiel požiadať o ruku ich dcéru W.. Podľa výpovede navrhovateľky, táto doposiaľ nespomínala, že sú jej

vlastníctvom a že ich požičala O. preto, že nechcela O. priťažiť.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že tvrdenia O. a navrhovateľky, že dve retiazky nachádzajúce sa v
depozite krajského súdu, sú vlastníctvom navrhovateľky, sa objavili až po tom, čo O. bol uložený trestprepadnutia veci, pričom navrhovateľka predtým navštívila O. vo väznici. Súd v uznesení vyslovil aj
pochybnosti o dôvodoch požičania retiazok O. ako aj o potrebe požičania retiazok, keď O. mal pred
svojim zadržaním k dispozícii množstvo zlatých predmetov, ktoré pochádzali z trestnej činnosti a ktoré

sa nachádzali v byte, kde býval spolu s W.Z uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 3 To 120/2005 zo dňa 08.
02. 2006, ktorým tento zamietol sťažnosť navrhovateľky a U. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. 4T 1/03 zo dňa 31. 08. 2005 súd zistil, že Najvyšší súd konštatoval, že existujú vážne pochybnosti o
práve na obe predmetné retiazky, správne boli tieto uložené do depozitu súdu a osoba uplatňujúca si
nárok bola upozornená, že si môže uplatniť svoj nárok v občianskoprávnom konaní.

Z listu JV. zo dňa 06. 08. 2009 ( č. l. 3261 spisu č. 4T 1/2003 ) súd zistil, že U. žiadal odporcu o vrátenie
vecí zadržaných v súvislosti s trestným konaním, evidovaných pod položkou 1 až 30 knihy trestných
depozitov, teda aj 2 ks retiazok zo žltého kovu evidovaných pod položkou 23.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 4T 1/2003 zo dňa 11. 08. 2009 ( č. l. 3262 - 3268 spisu č. 4T
1/2003 ) súd zistil, že žiadosť U. o vrátenie vecí evidovaných pod položkou 23 knihy trestných depozitov
bola zamietnutá z dôvodu, že tieto veci boli vydané inou osobou ako osobou U. a keďže si na tieto veci

uplatňovala právo iná osoba, bol krajský súd povinný skúmať vlastnícke právo týchto vecí resp. právo
oprávnenej držby k týmto veciam. U. nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce bez akýchkoľvek
pochybnostízáverovlastníckomprávekveciamevidovanýmpodpoložkou23knihytrestnýchdepozitov.

Proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 11. 08. 2009 podal JV. sťažnosť ( č. l. 3272 - 3274 spisu č. 4T
1/2003 ), ktorá bola uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 10. 2009 zamietnutá ( č. l. 3276

- 3278 ), pokiaľ ide o 2 ks zlatých retiazok s odôvodnením, že si na ne v občianskoprávnom konaní
uplatnila nárok navrhovateľka.

Z čestného prehlásenia U. zo dňa 10. 03. 2010 súd zistil, že dve retiazky zo žltého kovu, ktoré mal na
sebe U. pri jeho zadržaní sú vlastníctvom navrhovateľky, ktorá ich požičala U. v novembri 2000. Tieto
retiazky mu požičala viackrát, keďže sú priatelia, v minulosti U. u navrhovateľky aj býval. Ich vzťah je

ako vzťah syna a matky.

Z prednesu navrhovateľky na pojednávaní dňa 29. 03. 2010 súd zistil, že navrhovateľka dostala dve
retiazky, o vydanie ktorých žiada, ako svadobný dar od manžela ešte pred uzatvorením manželstva,
niekedy v roku 1994, teda asi rok pred sobášom. Manžel dal retiazky zhotoviť zlatníkovi, navrhovateľka
nevedela kde. U. navrhovateľka retiazky požičala, keď išiel W. požiadať o ruku, požičala mu ich na

týždeň. O. si retiazky od nej požičal až aj predtým, vždy ich vrátil. Naposledy požičala navrhovateľka
retiazky O. okolo 20. 12. 2000, teda pred jeho zatknutím. Keď v čestnom prehlásení navrhovateľka
uviedla, že O. požičala retiazky v roku 1999, mala tým na mysli, že mu ich požičala aj v roku 1999. V
zápisnici o informatívnom výsluchu zo dňa 23. 08. 2005 navrhovateľka uviedla, že O. požičala retiazky
niekedy v novembri 2000, lebo mu ich asi v novembri 2000 opäť požičala, naposledy mal retiazky O.

na sebe dňa 20. 12. 2000, keď bol v Poluse zatknutý. Retiazky mal vrátiť v utorok pred Vianocami,
navrhovateľka mu telefonovala, O. však nebol v dosahu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, táto pri prvom
výsluchu na polícii retiazky nespomínala, keďže počítala s tým, že bude predvolaná na súd, kde požiada
o vrátenie retiazok. Navrhovateľka si nepamätala, koľkokrát požičala O. retiazky, keď sa odsťahoval k
W. niekedy jej zavolal, že si chce retiazky požičať, navrhovateľka sa s ním stretla a retiazky mu požičala.

Dôvodom požičania boli rôzne oslavy, výročia. Navrhovateľka sa nepamätala, kedy požičala O. retiazky
prvýkrát, požičala mu ich v novembri 2000, keď išli ku babke a v decembri 2000.

Z prednesu poverenej zástupkyne odporcu súd zistil, že táto zotrvala na písomne podanom vyjadrení
zo dňa 24. 11. 2006 a vec ponechala na rozhodnutí súdu.

Z výsluchu svedkyne N. dcéry navrhovateľky súd zistil, že táto má vedomosť o tom, že dve retiazky si

kúpila matka spolu so svojim druhým manželom niekedy koncom roka 1989, povedali jej, že to bude
pamiatka na ich vzťah. Mama s druhým manželom sa brali v novembri roku 1989, retiazky boli dve, jednabola manželova, druhá patrila matke. Svedkyňa retiazky videla raz v živote, boli zo žltého kovu, mali
očká, ktoré boli nejako pospájané, svedkyňa si nepamätala. Retiazky boli väčšie, preto mama tú svoju
nenosila. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že mama požičiavala retiazky O., povedala jej to matka, keď

O. zadržali a retiazky jej nevrátil. Svedkyňa nikdy nebola pri tom, keď navrhovateľka retiazky požičiavala
O.. Od roku 1988 svedkyňa nežije s matkou, nevie koľkokrát matka požičala retiazky O. ani nevie kedy
to bolo naposledy, asi vtedy, keď ho zadržali. V čestnom prehlásení zo dňa 04. 04. 2006 uviedla, že
retiazkysúdedičstvompomanželovi,myslelatotak,žeretiazkymamadostalaodmanžela,ktorýzomrel.
Prečo mama požičiavala retiazky O. nevie, nebavili sa o tom. Vzťah matky a O. bol spočiatku partnerský,

neskôr išlo o vzťah priateľský.

Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 07. 11. 2006 ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná,
podľa § 79 odňatá alebo podľa § 79a prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do
úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho
bola prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné.
Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní,

aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo,
ju napriek výzve neprevezme, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na
predaj sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v
konaní o občianskoprávnych veciach.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Podľa
názoru súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
nepreukázala, že je vlastníčkou dvoch retiazok zo žltého kovu, o vydanie ktorých žiadala. V listoch

navrhovateľky zo dňa 24. 08. 2004 a zo dňa 18. 01. 2005 založených v spise táto uviedla, že retiazky
získala počas manželstva. Na pojednávaní dňa 29. 03. 2010 navrhovateľka uviedla, že retiazky získala
ako svadobný dar asi rok pred uzatvorením manželstva niekedy v roku 1994. Svedkyňa vypočutá
v konaní na návrh navrhovateľky, dcéra navrhovateľky uviedla, že retiazky si kúpila matka spolu s
druhým manželom niekedy v novembri roku 1989, keď uzatvárali manželstvo, ako pamiatku. V priebehu

trestného konania navrhovateľka tvrdila, že retiazky požičala O. v roku 1999, neskôr tvrdila, že retiazky
mu požičala v novembri 2000. V tomto konaní navrhovateľka tvrdila, že retiazky O. požičala viackrát, v
roku 1999, v novembri aj v decembri roku 2000. V trestnom konaní navrhovateľka uviedla, že pri prvom
výsluchu na polícii retiazky nespomínala, pretože nechcela O. priťažiť. V tomto konaní navrhovateľka
uviedla, že pri výsluchu na polícii retiazky nespomenula, keďže počítala s tým, že bude predvolaná na

súd, kde požiada o vrátenie retiazok. Uvedené rozpory vo výpovediach samotnej navrhovateľky, ktoré
navrhovateľka počas konania hodnoverným spôsobom nevysvetlila, ako aj rozpory vo výpovediach
navrhovateľky a dcéry vypočutej v konaní ako svedkyne ( predovšetkým týkajúce sa roku uzatvorenia
manželstva navrhovateľky ) súd viedol ku konštatovaniu, že existujú dôvodné pochybnosti o vlastníckompráve navrhovateľky ku dvom retiazkam zo žltého kovu, ktorých vydania sa navrhovateľka domáha
v tomto konaní. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľku, navrhovateľka však nenavrhla vykonanie
žiadnych ďalších dôkazov, ktorými by preukázala hodnoverným spôsobom vlastníctvo dvoch kusov

retiazok, ktorých vydania sa na odporcovi domáha. Preto súd návrh navrhovateľky na vydanie dvoch
retiazok zo žltého kovu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný
odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.