Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Glončáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/33/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204128033
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu X., s.r.o., so sídlom P. C. XX,. XXX. XX Ž., IČO: XX. XXX.

XXX,. zast. J.. G. H., advokátkou, M. T., X. proti žalovanému S. a.s., so sídlom V. H. X,. XXX. XX. B.,
IČO: XX. XXX. XXX,. zast. J.. E. C., advokátkou, advokátska kancelária C. s.r.o. so sídlom S. XX,. XXX.
XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 762.317,- Sk s prísl. o odvolaní žalovaného voči rozsudku
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14.3.2007, č.k. 42Cb 165/2004-457, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14.3.2007, č. k.
42Cb 165/2004-457 mení tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcajepovinnýzaplatiť6.192,82Eurnanáhradutrovkonaniažalobcovi,krukámprávnehozástupcu,
J.. E. C., advokátka, S. XX,. XXX. XX. B., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkomsp.zn.42Cb165/2004-457zodňa14.3.2007prvostupňovýsúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
žalobcovi sumu 762.317,- Sk s titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania za obdobie od
1.1.1998 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd pri
rozhodovaní pochybil v tom, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že prvostupňový súd priznal žalobcovi právo na náhradu
škody z dôvodu, že konanie žalovaného posúdil ako nekalosúťažné konanie v hospodárskej súťaži a
účastníkov označil ako súťažiteľov podľa § 41 Obch. zák., a diskrimináciu podľa zákona o ochrane

hospodárskej súťaže posúdil podľa § 41 až § 44 Obch. zák. Žalobcovi súd priznal náhradu škody podľa
§ 757 v spojení s § 373 a § 53 Obch. zák., z dôvodu porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže
v zmysle zák. č. 188/1994 Z.z..

Žalovaný ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na to, že podľa § 41 ods. 1 Obch. zák., fyzické a
právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (súťažitelia),
majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu.
Pod pojmom hospodárska súťaž sa v Obchodnom zákonníku rozumie súperenie podnikateľských
subjektov v hospodárskej súťaži, s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky

prospech. Poukázal na tú skutočnosť, že pojem súťažiteľ pri nekalej súťaži určite nepredstavuje v
danom prípade obchodných partnerov žalovaného, ktorým žalovaným odpredával motorovú naftu.Má za to, že v zmysle ustanovení Obch. zák. ust. § 41 až § 55 o nekalej súťaži, vzhľadom na ich
povahu a účel nemožno účinne aplikovať na súdne spory, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody od žalovaného z dôvodu zmeny odberného miesta pre odber motorovej nafty. Nakoľko žalobca a

žalovaný nikdy neboli v súťažnom vzťahu, žalovaný voči žalobcovi neporušil žiaden záväzok vyplývajúci
z predmetného právneho vzťahu. V odvolaní ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový súd neodôvodnil
v čom spočíva ,,diskriminácia“ žalovaného voči žalobcovi, obmedzil sa len na konštatovanie tohto
právneho názoru.

Žalobca so žalovaným nikdy nebol ani nemohol byť v súťažnom vzťahu, a preto konanie žalovaného

vo vzťahu k žalobcovi nemôže byť kvalifikované podľa ustanovení § 41 až 44 Obch. zák. najmä z toho
dôvodu, že konanie v rámci hospodárskej súťaže, predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich
subjektov, a teda existenciu súťažného vzťahu. Žalobca si mal byť vedomý toho, že zmluvy uzatvorené
so žalovaným na dodávku motorovej nafty uplynutím ich doby platnosti (3 mesiace) skončia, a aký
dôsledok to môže mať pre jeho podnikanie. Žalobca nemal žiaden právny nárok na to, aby sa mohol
oprávnene domáhať, aby žalovaný predĺžil s ním platnosť zmlúv, resp. uzavrel s ním nové zmluvy za

rovnakýchpodmienok.Žalovanýmázato,žeprvostupňovýsúdvnapadnutomrozsudkupochybiltým,že
konanie žalovaného, ktoré spočívalo v tom, že žalobcu odkázal z jedného svojho odberného závodu vo
V. H. na svoj iný odberný závod v H. H., z dôvodov, ktoré jednak spočívali v jeho odberných kapacitách,
ale tiež v konaní žalobcu, ktorý nemal dostatočné skladové kapacity, a preto cisterny, v ktorých žalovaný
dodával motorovú naftu zo závodu vo V. H. mu žalobca nevracal riadne a včas, a taktiež nedostatočne

dlhodobú platobnú disciplínu žalobcu posúdil ako diskrimináciu.

Na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný sa nedopustil nekalosúťažného konania, a
preto nie je možné aplikovať na základe vykonaného dokazovania ust. § 757 v nadväznosti na ust. §
373 a § 53 Obch. zák. a priznať žalobcovi právo z titulu náhrady škody voči žalovanému.

Rozsudok prvostupňového súdu žiadal podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že odvolací súd žalobuzamietne,

príp. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu žiadal zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že škoda žalobcovi vznikla v období január až december 1997
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, spočívajúceho v zneužívaní dominantného postavenia
podľa § 7 ods. 5 písm. c) zák. č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Žalobcovi škoda vznikla

tým, že bol donútený nakupovať motorovú naftu od iných dodávateľov za vyššie ceny v porovnaní s
cenami, za ktoré žalovaný predával motorovú naftu vo svojom výrobnom závode (V. H.). Diskriminácie
sa žalovaný dopustil tým, že nepretržite v období od júla 1996 do apríla 1999 odmietal uzatvoriť so
žalobcom kúpne zmluvy na dodávku motorovej nafty v železničných cisternách z výrobného závodu
žalovaného vo ,,V. H.“ a tým, znemožnil žalobcovi odoberať motorovú naftu za výhodnejších podmienok,

pričom iným odberateľom tento nákup umožnil.

Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že v období júl 1996 až apríl 1999 mal žalovaný dominantné
postavenie na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty, a preto s poukazom na ust. § 7 ods. 4, 5 písm.
c) zák. o hospodárskej súťaži, žalovanému vyplývala povinnosť uplatňovať voči všetkým podnikateľom
- odberateľom motorovej nafty rovnaké podmienky. Cena motorovej nafty, za ktorú žalovaný motorovú

naftu vo výrobnom závode V. H., pri dodávkach v železničných cisternách predával, bola v tom čase
najvýhodnejšia, a taktiež platobné podmienky boli najoptimálnejšie a najvýhodnejšie.

Čiastkovéškody,ktorévznikližalobcovivobdobímesiacovjanuáraždecember1997žalobcadefinovala
vyčíslil, ako rozdiel medzi cenou motorovej nafty s prepravným, ktorú musel žalobca zaplatiť za nákup od
iného odberateľa a s cenou motorovej nafty s prepravným, za ktorú v rovnakom čase predával žalovaný

zazmluvneným odberateľom zo závodu vo V. H..

Žalobca má za to, že podľa ust. § 42 ods. 1, 2 Obch. zák., žalovaný zneužitím účasti na hospodárskej
súťaži sa dopustil nekalosúťažného konania, nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže,
diskriminoval žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti, čím žalovaný porušil mimozmluvnú právnupovinnosť ,,dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže“, a preto nakoľko žalobcovi škoda
vznikla, považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Rozsudok sp. zn. 42Cb 165/2004-457 zo dňa
14.3.2007 žiadal potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané že, žalobca odoberal
od žalovaného motorovú naftu v železničných cisternách z výrobného závodu V. H., na základe
uzatvorených kúpnych zmlúv až ku dňu 30.6.1996, kedy v dôsledku prehodnotenia obchodnej politiky
žalovaného, tento oznámil žalobcovi, že od 1.7.1996 nebude uzatvárať kúpne zmluvy so žalobcom na

dodávku motorových palív (doposiaľ zo závodu V. H.) a odporučil žalobcu na obchodný závod v H. H..

Na základe týchto skutočností žalobca mohol nakupovať motorovú naftu od žalovaného, avšak nie zo
závodu V. H., kde podmienky predaja boli výhodnejšie, či už do výšky ceny alebo platobných podmienok,
ale zo závodu H. H., prípadne od iných dodávateľov D. a.s. a O. S. s.r.o. za cenu vyššiu. Rozdiel ceny za
označené obdobie od 1.1.1997 do 31.12.1997 si žalobca uplatnil vo výške 762.317,- Sk ako škodu, ktorá

malaspočívaťvtom,žežalovanýsvojimpostupomzneužilsvojedominantnépostavenienarelevantnom
trhu, nakoľko so žalobcom kúpnopredajné zmluvy v tomto období neuzatvoril, a to konkrétne dodávky
motorovej nafty zo závodu V. H., čím sa dopustil nekalosúťažného konania, ktoré prvostupňový súd
posúdil podľa ust. § 575 v spojení s ust. § 373 a § 53 Obch. zák. v spojení s ust. § 7 ods. 5 zák.
o ochrane hospodárskej súťaže. Z predložených listinných dôkazov, z rozhodnutia Protimonopolného

úradu SR č. 2001/DZ/P2/3 zo dňa 11.1.2001 bolo preukázané, že konanie žalovaného malo povahu
zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty od výrobcu k
veľkoobchodníkom, podľa § 7 ods. 5 písm. c) zák. o ochrane hospodárskej súťaže.

Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní o priznaní práva na náhradu škody z titulu nekalosúťažného
konania žalovaného vychádzal okrem iného i z príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom, ktorý

vznikol dominantným postavením žalovaného na relevantnom trhu a škodou, ktorá mala vzniknúť
uzatvorením menej výhodných zmlúv vznikla žalobcovi v danom období.

V konaní bolo zistené, že žalovaný nedovoleným spôsobom odmedzil hospodársku súťaž, čo však bolo
konštatované v rámci správneho konania príslušnými orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj
skutkové znaky nekalosúťažného konania, umožňujúce priznať náhradu škody z titulu nekalosúťažného

konania. Pre naplnenie podmienok, podľa ust. § 44 Obch. zák. je nevyhnuté, aby medzi rôznymi
súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď
súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky.
Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou. V danom prípade o
takúto situáciu nejde. Účastníci tohto sporu nie sú vo vzájomnom vzťahu. Žalobca má v predmete svojej

činnosti okrem iného predaj pohonných hmôt, pričom žalovaný okrem iného v rámci predmetu svojej
činnostivyrábavýrobkyzropyaichchemickéhospracovania-pohonnélátky,maziváapod.Žalovanýna
rozdiel od žalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto
výrobkov.Postavenieúčastníkov tohtokonaniajenarelevantnomtrhurozdielneakeďžeztohtopohľadu
niejemedzinimivzájomnýsúťažnývzťah,chýbajedenzpredpokladovnavymedzenienekalosúťažného

konania. Keďže práva žalobcu neboli porušené, neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany
proti nekalej súťaži, teda v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobilej z tohto titulu.

Ostatnými námietkami sa odvolací súd nezaoberal pretože pre posúdenie rozhodnutia, nemajú
vzhľadom na právny zaver odvolacieho súdu význam.

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavuodvolací súdnapadnutýrozsudoksúduprvého

stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Súčasne rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods.1 O.s.p. o trovách konania.Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto sa mu priznáva náhrada trov konania. Tieto náklady
predstavujú, v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení
13 úkonov právnej pomoci a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (25.1.2005),

- účasť na pojednávaní dňa 26.9.2005, účasť na pojednávaní dňa 26.4.2006, podanie zo dňa
24.5.2006, podanie zo dňa 7.8.2006, podanie zo dňa 23.8.2006, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2006,
účasť na pojednávaní dňa 6.12.2006, podanie doručené dňa 6.12.2006, účasť na pojednávaní dňa
14.2.2007, účasť na pojednávaní dňa 14.3.2007, odvolanie zo dňa 23.5.2007, účasť na pojednávaní
dňa 30.11.2007.

Vyčíslený úkon za podané vyjadrenie zo dňa 11.5.2010 súd nepriznal, nakoľko tento úkon bol vzhľadom
na procesné úkony v konaní nadbytočný. Žalovanému sa nepriznáva.

suma 5.204,02 Eur + 19% DPH

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.