Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Babjaková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/321/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109220148
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková
ECLI:
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Ing. U. W., bytom v O., Y. č. X, proti žalovanej H. D. N.
F., a.s., so sídlom v O., L. č. X, o určenie neplatnosti oznámenia o zániku poistnej zmluvy a o návrhu
žalovanej na prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
13.9.2010 č.k. 10C/378/2009-257 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..
Uznesenie odôvodnil tým, že v ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je zakotvená povinnosť konajúceho
súdu prerušiť konanie, iba ak dospeje k záveru, že všeobecný právny predpis, ktorý sa týka veci nie
je v súlade s ústavou, zákonom, či medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a
postúpiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. Súd prvého stupňa mal za to, že neboli
splnenézákonomstanovenépodmienkynapostuppodľa§109ods.1písm.b/O.s.p.,leboargumentácia
žalovanej sa týkala rozporu ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve upravujúcich dohľad
NBS nad poisťovníctvom s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Uvedený právny predpis, resp. jeho ustanovenia, neústavnosť ktorých žalovaná namieta, sa
netýkajú merita veci, ktorou je určenie platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania
a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Bol toho názoru, že pre posúdenie predmetu sporu sú
totiž dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení, nie právne predpisy upravujúce
jednak výkon poisťovníctva ako podnikateľskej činnosti ako aj postavenie žalovanej ako podnikateľky.
Žalovanou uvedené argumenty sa týkajú nezákonnosti postupu NBS pri výkone dohľadu, pričom
vyslovenie nezákonnosti postupu NBS je predmetom konania vedeného žalovanou na Najvyššom súde
SR a konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Pre posúdenie predmetu sporu sa preto javí
byť významným preskúmanie, či závery akéhokoľvek imperatívu vyplývajúceho z protokolu o vykonaní
dohľadu NBS nad činnosťou žalovaného sú zákonné a majú vplyv na posudzované konanie. Súd prvého
stupňa vyslovil názor, že žalovaná v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS mal možnosť
namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre uzavretie
občiansko-právnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu.
Protitomutouzneseniupodalavčasodvolaniežalovaná.Žiadala,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
zmenil a konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil a návrh postúpil Ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska. V odvolaní uviedla, že uplatňuje odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. majúc za to, že jej ako účastníkovi konania bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a ďalej odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní poukázala na to, že navrhla konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a
návrh postúpiť Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska k otázke súladu niektorých ustanovení zákona
č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s Ústavou SR. Návrh na prerušenie konania odôvodňovala priamou
súvislosťou medzi rozhodnutím Ústavného súdu a týmto konaním. Bola toho názoru, že od rozhodnutia
Ústavného súdu môže byť závislá samotná podstata súdneho konania. Vychádzajúc z ust. § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p. má za to, že namietaný všeobecný záväzný právny predpis (zákon č. 8/2008 Z.z.)
sa týka prejednávanej veci, lebo s vecou súvisí. Napadnuté prvostupňové uznesenie je založené na
názore, že namietané predpisy sa veci netýkajú. Takýto procesný záver súdu sa však vymyká obsahu
súdneho spisu, v ktorom sú obsiahnuté verejné listiny preukazujúce, že postup súčasného orgánu
dohľadu ako aj právna úprava, z ktorej vychádza, sa dotýka poistných zmlúv, ktorých predmetom je
poistný produkt. Za skutočnú príčinu sporu, ktorý je predmetom tohto konania, považuje sériu pochybení
orgánov dohľadu ústiacu až do ústavno-právneho pochybenia výkonu kompetencie súčasným orgánom
dohľadu. V dôsledku výkonu kompetencie zo strany NBS bola nútená prijať opatrenia na nápravu tohto
stavu.NebyťrozhodnutiaNBSnemuselabypristúpiťkprepočtompoistnéhovpoistnýchzmluváchÚDP-
K.Dôvodynaprerušeniekonaniaanapostúpenienávrhuústavnémusúdunazaujatiestanoviskatakvidí
žalovaná v nesúlade niektorých ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. s Ústavou SR a Zmluvou o založení
Európskeho spoločenstva. Má za to, že zamietnutím návrhu na prerušenie konania a postúpením
návrhu Ústavnému súdu SR bola jej ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Sama
totiž nie je oprávnená predložiť návrh na začatie konania na Ústavný súd SR na konanie o súlade
právnych predpisov. Jej návrh na prerušenie konania a na postúpenie veci Ústavnému súdu SR na
zaujatie stanoviska (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je v tomto prípade jediným zákonným ustanoveným
postupom, ktorým sa môže v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy SR domáhať svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, v tomto prípade Ústavnom súde SR a to predložením návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov súdom konajúcim v tejto právnej veci. Zamietnutím návrhu na prerušenie
konania jej bola teda odňatá možnosť konať pred súdom.
Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205
ods.2písm.a/O.s.p.,aknamieta,žezamietnutímnávrhunaprerušeniekonaniajejbolaodňatámožnosť
konať pred súdom a ďalej odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak namieta nesprávnu aplikáciu
ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..
Z uvedených hľadísk odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci sa správne vyporiadal s procesnou situáciou, ak dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..
K odvolacej námietke žalovanej, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom je
potrebné uviesť, že o takúto procesnú vadu, ktorá spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom, ide
len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu občianskym
súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, a to
najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k
návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so
súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na
záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu aj k právnej stránke veci.
Za odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom preto nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorým
nebolo vyhovené návrhu žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. lebo
samotným rozhodnutím o jej návrhu nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv, priznaných
jej občianskym súdnym poriadkom. Za nedôvodný preto považuje odvolací súd odvolaciu námietku
žalovanej, že zamietnutím návrhu na prerušenie konania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.Nárok na prerušenie konania z dôvodu, z ktorého sa ho domáha žalovaná, nie je procesným právom
účastníka konania a preto jeho zamietnutím nedošlo ani k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovanej v odvolaní, spočívajúcu v nesprávnom
právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ je zrejmé, že všeobecné súdy nemajú
právomoc konať o súlade právnych predpisov, ale práve im prináleží iniciovať konanie, ak nastane
situácia, ktorú predpokladá § 109 ods. 1 písm. b. Pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom
začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil
účastník konania. Predložením návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou alebo s
medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva, a predseda senátu, ktorý návrh
predložil, musel prijať osobné (vnútorné) presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému
súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by
predseda senátu „robil poštára“ pred ústavným súdom ( III. ÚS - 99/08).
Súd teda má povinnosť konanie podľa citovaného ustanovenia prerušiť, avšak za predpokladu, že sám
dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ak k takémuto záveru nedospeje, nemá povinnosť ani konanie
prerušiť.
Keďže v prejednávanej veci súd prvého stupňa k záveru o rozpore všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou nedospel, rozhodol správne ak konanie
na návrh žalovaného neprerušil.
Možno teda konštatovať, že nie sú dané v odvolaní žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.