Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. marec 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/724/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899900
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu L., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr.
Vladimírom Babinom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na Hlavnej č. 29, proti
žalovanému R. bývajúcemu na B., zastúpenému JUDr. Svetlanou Gavorovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom na Lombardiniho č. 22/B v Bratislave, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom na Trnavskej ceste č. 82 v Bratislave,
zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody z
ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 10C 724/2002-247 zo dňa 30.6.2009, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok vo vyhovujúcej časti.

Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalovaného.

V ostatnej časti z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.425,51 Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu
vo výške 375,54 Eur a súdny poplatok vo výške 1.166 Eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní
odprávoplatnostirozsudku.Žalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavovýške8.939,10Eur,ktorúzaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi na účet JUDr. Vladimíra Babina do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 19.6.1999 utrpel úraz v produktívnom

veku svojho života 35 rokov a úraz zanechal závažné trvalé následky na jeho fyzickom a psychickom
zdraví, ktoré ho výrazne obmedzili v pracovnom, spoločenskom, osobnom a partnerskom živote a
vyradili ho z mnohých životných aktivít, ktoré po úraze už nemôže vykonávať, okrem iného nosiť ťažké
bremena, nakupovať. Úplne stratil možnosť venovať sa športovým aktivitám, pred úrazom bol v dobrej
fyzickej a psychickej kondícií, teraz má sťaženú chôdzu, ktorá mu spôsobuje veľké problémy najmä pri
chôdzi po schodoch, rýchlo a často sa zadýchava, nemôže dvíhať ťažké bremena, jazdiť na bicykli,
pre bolesti hrudníka a pre dušnosť nemôže pracovať v záhrade. Nedosahuje takú výkonnosť ako

zdravý človek. Nemôže sa venovať turistike, behaniu, plávaniu a zúčastňovať sa ani spoločenských
podujatí. V súvislosti so stlačením hrudníka môžu v budúcnosti u žalobcu vzniknúť ďalšie komplikácie
ako recidiva, herniácie bránice a prietrž v jazve. Tieto závery o zdravotnom stave žalobcu vyvodil zo
znaleckých posudkov R. a R.. So zreteľom na uvedené trvalé následky a rozsah žalobcových obmedzenívproduktívnomvekuprihliadnucajnapredpokladanúnepriaznivúprognózuakomplikáce,ktorésamôžu
vyskytnúť v budúcnosti, súd považoval za primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky na 25-násobok základného bodového ohodnotenia, čo pri bodovom

hodnotení 400 bodov predstavuje 585.213,- Sk ( 19.425,51 € ) mínus 14.787,- Sk, čo bolo
plnenie vyplatené vedľajším účastníkom.

Na námietku vedľajšieho účastníka, že stav z medicínskeho hľadiska u žalobcu už nevyžaduje
zintenzívnenie liečby a naviac žalobca sa nedostavil na klimatickú liečbu dňa 30.9.1999 uviedol, že v
tomto smere je potrebné rešpektovať slobodné rozhodnutie žalobcu o odmietnutí uvedenej liečby, lebo
ide o súčasť jeho rýdzo osobného práva na zdravie a právo na ochranu súkromia a zo záverov oboch

znaleckých posudkov vyplynulo, že jeho uplatnenie v živote a v spoločnosti je v dôsledku poškodenia
zdravia obmedzené.

Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol tým, že zo znaleckého posudku
R. zistil, že stanovené bolestné bolo možné vyčísliť u žalobcu po prvýkrát dňa 16.10.1999, teda po
ukončení jeho práceneschopnosti. Žalobca podal žalobu na náhradu škody z ublíženia na zdraví na

súde dňa 7.3.2002, teda už po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva, ktorá uplynula
dňa 16.10.2001. Z toho dôvodu prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným a vedľajším
účastníkom a žalobu o zvýšenie bolestného zamietol, teda o sumu
363.750,- Sk ( 12.074,29 € ).

Rozhodnutieotrováchkonaniaodôvodnilust.§142ods.3O.s.p.,keďvychádzalztoho,ževýškaplnenia

záviselaodúvahysúdu,pretoajkeďmalvovecilenčiastočnýúspechpriznalsúdžalobcoviplnúnáhradu
trov konania vychádzajúc zo súdom priznanej sumy. Potom priznal advokátovi žalobcu odmenu za 19
úkonov právnej služby, režijný paušál, náhradu za stratu času a cestovné v celkovej výške 8.939,10 €
vychádzajúc z vyhl. č. 655/2004 Z. z. a zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o zaplatení súdneho poplatku odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Zb., pretože žalobca

bol oslobodený od súdnych poplatkov zo zákona.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného k náhrade trov preddavkových
štátom na znalecké posudky R.o v sume 106 € a R. v sume 269,32 €.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca, žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný zobral odvolanie späť. Preto odvolací súd podľa § 207 ods.

3 O.s.p. konanie o odvolaní žalovaného zastavil.

Žalobca žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd pochybil, keď neuznal námietku k znaleckému posudku
R. pokiaľ išlo n náhradu bolestného. Majú za to, že tento nárok nie je premlčaný, pretože žaloba bola
podaná včas najmä s poukazom na dôkazy založené v znaleckom posudku R., kde bol určený dátum

ustálenia zdravotného stavu po 30.3.2000. Ďalej namietal, že súd sa nevyporiadal s jeho nárokom na
úroky z omeškania.Vedľajší účastník na strane žalovaného podal odvolanie proti výroku ktorým bolo žalobe vyhovené. V
tejto časti žiadal zmeniť rozhodnutie a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu vzniklých trov. V
dôvodoch odvolania poukázali na to, že znaleckými posudkami bolo vyčíslené sťaženie spoločenského

uplatnenia na 400 bodov. Pre prvú z hodnotených položiek 220 a), iné následky poranenia pľúc
jednostranné nepovažoval znalec za potrebné vyhodnotiť ju najvyšším počtom bodov ( 400 ), ale
ohodnotil tieto následky len počtom 300 bodov, čím nevyužil svoje možnosti vyplývajúce mu z vyhlášky
aj sadzobníka. Čo sa týka druhej z hodnotených položiek 298 b) obmedzenie hrudníka a zrasty
pľúc následkom poranenia pľúc a hrudnej steny stredného stupňa, ide o následky stredne ťažké, to

znamená, že uvedené zranenie nesúvisí s takým poškodením zdravia, ktoré je výnimočné a nedá
sa dostatočne vyjadriť základným odškodnením. V tejto súvislosti poukázali na fakt, že žalobca nie
je invalidným dôchodcom, nebol pred úrazom aktívnym športovcom a žiadnym spôsobom nebola
preukázaná mimoriadna aktivita žalobcu v spoločenskom a pracovnom živote, takže následky poranení
mu nespôsobili vyradenie z pracovných aktivít. Nesúhlasia preto so zvýšením sťaženia spoločenského
uplatnenia na 25 násobok základného bodového ohodnotenia. Žalobca odmietol navrhnutú klimatickú

liečbu v rámci rekonvalescencie z poranenia. Podľa odvolateľa mu kúpeľná liečba mohla zdravotné
komplikácie korigovať, preto pre postoj žalobcu k liečbe považujú za neetické na jednej strane odmietnuť
lekárom odporúčanú liečbu a na druhej strane žiadať finančné zadosťučinenie za nedostatočnú kvalitu
života po nehode. Nesúhlasili so stanoviskom súdu, že ide o slobodné rozhodnutie žalobcu, ktoré je
potrebné rešpektovať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že boli dôvody čiastočne pre potvrdenie a čiastočne pre zrušenie rozhodnutia.

Predmetom tohto konania je odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
spôsobil žalovaný žalobcovi dopravnou nehodou.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd pokiaľ ide o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvého stupňa aj so správnosťou dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Aj podľa
odvolacieho súdu následky, ktoré zanechal úraz na žalobcovi pokiaľ ide o sťaženie spoločenského

uplatnenia odôvodňujú priznanie 25 násobku bodového ohodnotenia. Žalobca je skutočne vyradený z
aktivít, ktoré realizoval pred úrazom, hlavne pokiaľ ide o športové aktivity, starostlivosť o dieťa, prácu
v záhrade a okolo domácnosti zohľadniac terajšiu psychickú záťaž, stratu fyzickej kondície, únavu a
zníženú výkonnosť v porovnaní so stavom, ktorý mal pred úrazom. Tá skutočnosť, že sa odmietol
podrobiť ďalšej liečbe, nemôže mať vplyv na priznanie násobku sťaženia spoločenského uplatnenia. Je

to skutočne osobné právo občana, ktorý bol poškodený na zdraví, či využije ďalšie možnosti liečby alebo
sa zmieri s terajším zdravotným stavom a bude sa snažiť zvýšeným úsilím tieto následky prekonať.
Nebyť toho, že došlo k úrazu, nebol by povinný sa podrobovať akejkoľvek liečbe, ani predchádzajúcim
lekárskym zákrokom, pretože jeho zdravotný stav to nevyžadoval. Preto tieto následky musí znášať
žalovaný v celom rozsahu.

Z toho dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku sťaženia
spoločenského uplatnenia za vecne správne. Preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v tomto
výroku.

Pokiaľ však ide o výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá, v tejto časti podľa odvolacieho súdu súd prvého
stupňa rozhodol bez toho, aby dostatočne zistil skutočný stav a vec nedostatočne zdôvodnil, preto je v

zamietavej časti rozsudok nepreskúmateľný.Vprvomradeodvolacísúdpoukazujenato,žežalobcaupravilžalobupodanímzč.l.99zodňa5.6.2006.
Dňa6.6.2006súdprvéhostupňapripustilzmenutejtožaloby.Napojednávanídňa30.6.2009predsúdom
prvého stupňa však žalobca znovu zmenil žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

31.499,80 € titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 3.9.2005 do zaplatenia. O
tomtoprocesnomnávrhužalobcuvšaksúdprvéhostupňanerozhodol.Vrozhodnutívovecisamejpotom
priznal žalobcovi nárok len do výšky 19.425,51 €, ale z rozhodnutia ktorým zamietol žalobu nie je možné
zistiť, či zamietol len žalobu o bolestné, alebo aj o priznanie 6 % úroku z omeškania od 3.9.2005.

Pokiaľ ide o rozhodnutie ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o náhradu bolestného z dôvodu

premlčania, odvolací súd udáva, že aj v tejto časti rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, pretože
sa súd prvého stupňa nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia s tým, prečo pri určení počiatku behu
premlčacej lehoty vychádzal zo znaleckého posudku R. a nie zo znaleckého posudku R., keď títo znalci
rozdielne určili možnosť objektívne zistiť výšku bolestného v rozdielnych obdobiach, ktoré mali vplyv
na včasnosť podania žaloby. R. vo svojom posudku, aj na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa

2.12.2008 uviedol, že bolesti u žalobcu sa ukončili jednoznačne v apríli r. 2000. Následne po tomto
dátume sa uskutočňovali rôzne chirurgické kontroly, ktoré však už nepovažoval za základné. Preto
vychádzal z toho, že ustálený zdravotný stav u žalobcu bol v apríli 2000. Podľa znalca R. dňa 27.9.1999
žalobca absolvoval posledné chirurgické vyšetrenie, kde už možno charakter poranenia považovať za
stacionárny a bola navrhnutá iba klimatická ( kúpeľná liečba ). V závere znaleckého posudku potom

uviedol, že jednoznačne bolo možné vyčísliť bolestné u žalobcu po prvýkrát dňa 16.10.1999 po ukončení
práceneschopnosti. Vzhľadom na závažnosť tvrdení oboch znalcov, ktoré sú rozdielne, bolo potrebné
zistiť ich konfrontáciou, prípadne ďalším dokazovaním, kedy v skutočnosti došlo k definitívnemu zisteniu
nemennosti zdravotného stavu žalobcu rozhodujúceho pre posúdenie bolestného. Súd prvého stupňa
však takýto dôkaz nevykonal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa v zamietavej časti a s ním súvisiace výroky o trovách účastníkov a trovách štátu a v rozsahu
zrušenia vec vracia na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nedostatok alebo pre nezrozumiteľnosť dôvodov a účastníkovi konania bola týmto rozhodnutím uložená
nejaká povinnosť, znamená to odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak

rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu
prvéhostupňaodvolaním.Objektívnenemámožnosťposúdiťsprávnosť,resp.nesprávnosťrozhodnutia,
prípadne postupu súdu, preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, lebo neobsahuje
dostatočné dôvody alebo nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne zamerať dokazovanie na zistenie kedy mohol
žalobca prvýkrát zistiť výšku bodového ohodnotenia za bolestné a to nepochybným spôsobom, potom
rozhodnúť o celom predmete konania a rozhodnutie odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo
presvedčivé.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa § ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.