Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/281/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229720
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : J. A. V., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom v P.,
C. námestie XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom, so sídlom v P., A. XX, proti
žalovanému : O. R., narodený XX.X.XXXX, bytom v P., P. X, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom,
advokátom, so sídlom v P., R. X, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 19C/265/2007-98 zo dňa 3.9.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 344,49 €, a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Rozhodol tak o žalobe zo dňa 27.11.2007 po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 30.9.2008),

ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
žalobcu k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na Správe katastra P. I v obci P.-J.
mesto, katastrálneho územia J. mesto, na LV XXX, a to pozemku parcelné číslo 528, o výmere 316
m2 ako zastavané plochy a nádvoria a stavby s.č. XXX na parcele č. 528, ktoré vznikli montážou
vzduchotechnického zariadenia umiestneného mimo nehnuteľnosti s.č. 585, parcela č. 531, v obci P.-
J. mesto, v katastrálnom území J. mesto, ktoré zasahuje nad nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu

parcela č. XXX, t.j. zdržať sa emisií pachov a hluku nad mieru obvyklú a primeranú pomerom,
ktoré vznikajú prevádzkovaním vzduchotechnických zariadení a obnoviť pôvodný stav demontážou
vzduchotechnického zariadenia presahujúceho nad nehnuteľnosť žalobcu na svoje náklady, do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Potom ako žalobca vzal žalobu na pojednávaní dňa 3.9.2010 späť v
celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný po začatí konania vykonal opatrenia, ktoré žalobca považuje
za dostatočné, prvostupňový súd vychádzajúc z ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., nakoľko žalovaný

prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil so späťvzatím žaloby, konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd vychádzajúc z ust. § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca vzal späť žalobu
dôvodne podanú na súd pre správanie žalovaného, ktorý vykonal potrebné opatrenia až po podaní
žaloby na súd. Žalovaný teda zavinil zastavenie konania. Rozhodol preto, že žalovaný nemá právo
na náhradu trov konania. Zároveň mu však vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, ktoré
pozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuznávrhunazačatiekonaniavovýške3.000,-Sk(99,58€)

a z trov právneho zastúpenia vychádzajúc z § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby vo výške 1/13 výpočtového základu), takto priznal za 7 úkonov právnej služby, vrátane režijného
paušálu, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 244,91 €.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný a navrhol zmeniť výrok tak, že žiadnemu z účastníkov súd neprizná ich náhradu. V
dôvodoch odvolania uviedol, že súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. a nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, alebo rozhodnúť podľa § 150
ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ žalobca žiadal žalovaného o odstránenie podľa jeho názoru neprimeraného
hluku spôsobeného klimatizačnou jednotkou a vzduchotechnickým zariadením, nachádzajúcim sa na

nehnuteľnosti žalovaného, žalobca neurčil hodnoty, o ktoré táto hlučnosť presahuje hodnoty určené
technickými normami. Žalovaný na vlastné náklady odizoloval vzduchotechnické zariadenie v sume
cca 1.000 €, ale nie z dôvodu, žeby sa cítil byť zodpovedný za prekročenie noriem hlučnosti, ale z
dôvodu, aby boli zachované dobré susedské vzťahy. Zároveň žalovaný preukázal súdu, že hodnoty
hlučnosti jeho technických zariadení i pred ním vykonanými opatreniami, neprekračovali hodnoty

hlučnosti určené vyhláškou. Na druhej strane žalobca nevedel určiť výšku prekročenia hodnôt hlučnosti
a toto prekročenie podľa názoru žalovaného bolo iba jeho subjektívnym názorom, nepodložené žiadnym
odborným stanoviskom. Aj napriek tomu, že žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, nesúhlasil s
náhradou trov konania v prospech žalobcu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť.

Neuplatnil si trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že prvostupňový súd správne rozhodol o
trovách konania vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalovaný po začatí konania vykonal opatrenia, ktoré
žalobca považoval za dostatočné pre ukončenie súdneho sporu. Návrh na začatie konania zo dňa
28.11.2007, doplnený písomným podaním zo dňa 20.12.2007, vychádzal z existencie skutočností,
že nad pozemkom žalobcu (parcela č. 528 k.ú. J. E.) namontoval žalovaný svoje vzduchotechnické

zariadenie, ktoré zasahuje nad jeho pozemok. Táto skutočnosť je nepopierateľná, nebola popieraná
ani samotným žalovaným, bola riadne preukázaná v konaní. Emisia hluku a pachov bola čiastočne
eliminovaná demontážou predchádzajúceho riešenia vzduchotechniky žalovaného a montážou nového
riešenia vzduchotechniky osobou žalovaného, v dobe po začatí súdneho konania. Preto správne
rozhodol prvostupňový súd vychádzajúc z ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., pokiaľ k náhrade

trov konania zaviazal žalovaného. Návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, čo uznal aj sám
žalovaný tým, že vykonal nápravu stavu svojho vzduchotechnického zariadenia, jestvujúceho pred
začatím konania. Čiastočná náprava nastala až zmenou riešenia vzduchotechnického zariadenia,
ktoré spôsobovalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcu. Oproti tvrdeniu
žalovaného v odvolaní, je žalobca toho názoru, že práve žalobca preukázal toleranciu voči žalovanému

tým, že netrval ďalej na celkovej demontáži vzduchotechnického zariadenia ponad svoj pozemok, a
uspokojil sa s realizovaným technickým riešením. Poukázal aj na tú skutočnosť, že súdne konanie
nemuselo byť vôbec započaté, pokiaľ by žalovaný mal v dobe pred podaním súdnej žaloby ochotu vec
prejednať, k čomu bol viacnásobne osobne i písomne vyzývaný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., teda preskúmal uznesenie
v napadnutom výroku o trovách konania účastníkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne
správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prípade zastavenia konania súd rozhoduje o trovách konania v zmysle ust. § 146 O.s.p..Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ust. § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov a
keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za
výsledok. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov
podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému

účastníkovi trovy zastaveného konania.

Citované ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka
zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného
hľadiska, nie podľa hmotného práva. Dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje procesne. Nerozhoduje,
aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby, ale to, že žalovaný splní to, čoho sa

žalobca domáha, a len preto žalobca vezme žalobu späť. Ak vzal žalobca návrh späť, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania
žalovanému. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného,
je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

V danom prípade prvostupňový súd rozhodol vecne správne, pokiaľ v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta

druhá O.s.p., zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Žalobca v prejednávanej veci
sa súdnou cestou domáhal uloženia povinnosti žalovanému ako vlastníkovi susediacej nehnuteľnosti,
ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva. Žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré vznikli montážou
vzduchotechnického zariadenia umiestneného mimo nehnuteľnosti, a ktoré zasahuje nad nehnuteľnosť

vo vlastníctve žalobcu, a aby sa zdržal emisií pachov a hluku nad mieru primeranú pomerom,
ktoré vznikajú prevádzkovaním vzduchotechnických zariadení a obnovil pôvodný stav demontážou
vzduchotechnického zariadenia presahujúceho nad nehnuteľnosť žalobcu na svoje náklady do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Už v návrhu na začatie konania žalobca uvádza, že snaha o mimosúdne
riešenie sporu ostala bezvýsledná, nakoľko žalovaný nereagoval ani na osobné, ani písomné výzvy

žalobcu k jednaniu o veci, pričom poukázal na korešpondenciu zo dňa 5.2.2007. Žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobnému návrhu uvádzal, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, že
vzduchotechnické zariadenie je montované v oddelenej reštauračnej časti slúžiacej na sedenie a nemá
žiadny súvis s kuchyňou, z toho dôvodu sú tvrdenia žalobcu o obťažovaní pachmi alebo vypúšťanými
emisiaminepravdivé.Predmetnúžalobupovažovalzazmätočnúanedôvodnú.Vpriebehukonaniaobaja

účastníci prejavili snahu o mimosúdne riešenie sporu.

Je nepochybné, že počas konania zo strany žalovaného boli vykonané opatrenia na zníženie hlučnosti,
čo potvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 3.9.2010, a taktiež žalovaný v odvolaní voči
napadnutému uzneseniu, keď uviedol, že na vlastné náklady odizoloval vzduchotechnické zariadenie
v sume cca 1.000,- Eur, aj keď ako tvrdí nie z dôvodu, že by sa cítil byť zodpovedný za prekročenie

noriem hlučnosti, ale z dôvodu, aby boli zachované dobré susedské vzťahy. Po procesnej stránke však
žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len kvôli tomu žalobca vzal žalobu späť. Z procesného
hľadiska teda žalovaný zavinil zastavenie konania a tak ako je uvedené vyššie, súd neposudzoval nárok
žalobcu po hmotnej stránke.Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možné použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dodáva:

Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkovo alebo sčasti priznať; prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva

náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patri; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu
trov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť

aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod.

Okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. sú najmä osobné,
majetkové a sociálne pomery účastníkov konania, na ktoré ani samotný žalovaný v odvolaní

nepoukazuje a takéto pomery odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, nevyplývajú
ani z obsahu spisu. Ani okolnosti danej veci a postoj účastníkov v konaní nezakladajú dôvod pre
iné rozhodnutie o trovách konania. K prijatiu určitých opatrení za účelom zníženia hlučnosti na
vzduchotechnickom zariadení zo strany žalovaného došlo až po podaní žalobného návrhu, pričom
žalobca mal snahu túto situáciu riešiť mimosúdnou cestou aj pred podaním žaloby, avšak zo strany

žalovaného takáto snaha akceptovaná nebola. Žalobca bol teda nútený domáhať sa svojich práv súdnou
cestou. Žalovaný spočiatku nárok žalobcu v konaní pred súdom spochybňoval a považoval ho za
nedôvodný (vyjadrenie k žalobnému návrhu), až v priebehu konania svoj postoj zmenil, keď prejavil
ochotu riešiť vec mimosúdnou cestou, a až v priebehu konania došlo z jeho strany k prijatiu opatrení,
čo viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. Preto aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v tomto prípade

neprichádza do úvahy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, avšak žalobca si náhradu trov konania neuplatnil.

Preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.