Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2011

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6C/103/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506205395
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.

Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: P.. X. M., nar.XX.X.XXXX, bývajúceho vo
N., D. č. XXX, zast. Bc. Drahoslavom Drotárom, nar.9.1.1980, bývajúcim vo Valalikoch, Hlavná č. 187,
proti žalovaným: 1. Q. P. - M., nar.XX.X.XXXX, bývajúcej vo N., D. č. XXX a 2. F. M., nar.XX.X.XXXX,
bývajúcemu vo N., D. č. XXX, zast. JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., advokátom v Košiciach, Jantárova
č. 30, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.
septembra 2009 č.k. 6C/103/2006-98 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba

zamietnutá.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ žalobu z a m i e t o l a

2/ u l o ž i l žalobcovi povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. a 2. rade trovy
konania vo výške 656,61 eura na účet právneho zástupcu žalovaných v 1.,2. rade a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Svojerozhodnutiezaložilnazistení,žeúčastnícikonania(súrodenci)nazákladededičskéhorozhodnutia
po ich otcovi F. M., zomrelom dňa 9.4.1999 (sp. zn. D 676/1999, Dnot 98/99, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.6.2000) sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX kat. úz. N., parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1357 m2, parc. č. XXX/
X - záhrada o výmere 2395 m2 a parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1429 m2, každý z
účastníkov v podiele 1/3, ďalej, že dňa 14.11.2001 uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením tak, že podľa geometrického plánu,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody sa žalobca stal výlučným vlastníkom novo vzniknutého
pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1211 m2, žalovaný v 2. rade výlučným vlastníkom novo

vzniknutých pozemkov parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1051 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada
o výmere 959 m2 a žalovaná v 1. rade výlučnou vlastníčkou novo vzniknutého pozemku parc. č. XXX/X
- záhrada o výmere 1960 m2 s tým, že podľa bodu 3 dohody vzhľadom na to, že žalobca nenadobudol
rozdelením pozemok s výmerou zodpovedajúcou veľkosti jeho spoluvlastníckych podielov, hľadí sa natakto vzniknutý rozdiel vo výmere, ktorého veľkosť je 516 m2 ako na dar ostatným účastníkom tejto
dohody v pomere 283 m2 pre žalovaného v 2. rade a 233 m2 v prospech žalovanej v 1. rade. Vklad
vlastníckehoprávazpredmetnejdohodybolpovolenýSprávoukatastranehnuteľnostídňa31.3.2003.Po

uzavretí dohody, resp. povolení vkladu začali medzi účastníkmi konania nezhody, ktoré sa vyostrili dňom
1.7.2005, kedy žalovaní odpojili žalobcu od čerpania vody zo studne a došlo aj k fyzickému napadnutiu
žalovaného v 2. rade zo strany syna žalobcu (jeho zástupcu v tomto konaní). Dôvodom vzniku nezhôd
malo byť zistenie žalovaného v 2. rade, že žalobca na základe údajného vydržania získal časť majetku
patriaceho otcovi účastníkov do svojho vlastníctva.

Na základe vykonaného dokazovania, keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, s poukazom na
ust. § 100 ods. 1,2 a § 101 Občianskeho zákonníka žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uzavrel, že
právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo, premlčacia doba je trojročná
a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo dňa, keď obdarovaný
svojím správaním naplnil skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka. Žaloba na vrátenie daru
bola súdu doručená dňa 3.5.2006 a obdarovaní by svojím správaním naplnili skutkovú podstatu § 630

Obč.zákonníkaužpouzavretídohodyozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,prípadne
po povolení vkladu (dňa 31.3.2003).

Odhliadnuc od uvedeného s poukazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka uzavrel, že predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci
sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o

porušenie značnej intenzity, alebo o porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu
a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie
potrebnej pomoci. Správanie žalovaných s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale
nemalo podobu hrubého porušenia dobrých mravov podľa § 630 Obč. zákonníka, keďže od roku 2001

medzi účastníkmi konania z titulu majetkovo-právnych sporov dochádza k vzájomným nezhodám a
vzájomnému osočovaniu.

Zaoberal sa aj otázkou absolútnej neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 14.11.2001 namietanej žalobcom a s poukazom na ust. § 37 ods.1, § 38 ods.
1,2, § 39 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavrel, že neboli splnené zákonom dané podmienky pre

vyslovenie absolútnej neplatnosti namietaného právneho úkonu.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal
nahradiť žalovaným trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 656,61 eura.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, resp. tento rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Uviedol, že napadnutý rozsudok

pokladá v celom rozsahu za nesprávny, nezákonný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že sa nevysporiadal s podstatou žaloby, jeho rozhodovací postup nie je v odôvodnení
napadnutého rozsudku dostatočne a riadne vysvetlený a jeho právne posúdenia (závery), podobne ako
aj skutkové zistenia, sú nesprávne. Zdôraznil nesprávnu a svojvoľnú interpretáciu ustanovení právnych
predpisov súvisiacich s danou vecou, najmä pri inštitúte vrátenia daru a inštitúcie premlčania súdom

prvého stupňa a nepochopenie inštitútu zástupcu účastníka na základe plnomocenstva, v dôsledku čoho
vykonal nezákonné dokazovanie vo veci, keďže výsluch tohto zástupcu vykonal ako výsluch žalobcu.
Namietal jeho nepravdivé obvinenie z podvodu, ktoré súd prvého stupňa zavádzajúco prezentoval ako
zistenie súdu z výsluchu žalovaných, aj keď u žalovaných takéto obvinenie nebolo v konaní vyslovené.
Postup sudcu vo veci dokazuje jeho zaujatosť, resp. neschopnosť objektívne zhodnotiť neslušné

správanie žalovaných voči nemu a jeho rodine. Namietal aj posúdenie jeho prejavu vôle na vrátenie
daru ako nejakého následku nejakých pretrvávajúcich nezhôd medzi účastníkmi konania, ktoré je však
neprípustné a pre neho nezrozumiteľné. Podobne nezrozumiteľné pre neho je aj nejaké premlčanie
dvoch nešpecifikovaných nárokov bez určenia presného začiatku a presného konca premlčacej lehoty.
V uvedenom smere namietal aj nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vytýkal

súdu prvého stupňa aj nesprávne posúdenie platnosti zmluvy, keďže nedodržanie formy vyžadovanejzákonomjevždyneplatnosťouabsolútnou,apretojunemožnoposudzovaťpodľaustanoveníorelatívnej
neplatnosti. Za tohto stavu napadnutý rozsudok spočíva nielen v nesprávnom právnom posúdení veci a
nesprávnych skutkových záveroch, ale má aj obsahové nedostatky odôvodnenia vo vyššie uvedených

podstatných otázkach, ktoré ho robia nepreskúmateľným.

Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny za ich
právne zastúpenie za 1 úkon 98,26 eura + režijný paušál 6,95 eura.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania,preskúmalrozsudoksúduprvéhostupňaajskonaním,ktorémupredchádzalo(§212ods.

1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, aj keď s ním možno v niektorých smeroch súhlasiť,
je nedôvodné.

V posudzovanej veci išlo o žalobcom proti žalovaným uplatňovaný nárok na vrátenie daru podľa ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka. Svojou zmenenou žalobou sa z tohto titulu domáhal proti žalovaným
vypratania časti pozemku, a to proti žalovanej v 1. rade označenej v pripojenom geometrickom pláne

ako diel 1 o výmere 233 m2 odčlenený od pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. N. a zapísanom na
LV č.XXXX ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1960 m2 a proti žalovanému v 2. rade označenej v
tomto geometrickom pláne ako diel 2 o výmere 135 m2 odčleňovaný od pozemku nachádzajúcom sa v
kat. úz. N. a zapísanom na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 959 m2 a označenej ako
diel 3 o výmere 148 m2 odčleňovaný od pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. N. a zapísanom na LV

č. XXXX ako parc. č. 178 - zastavané plochy o výmere 1051 m2.

Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na
základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach, a to hrubého porušenia dobrých mravov

správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu
darcu adresovaného obdarovanému.

Aj toto právo darcu podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne vychádzal z uvedených zásad, v konečnom dôsledku

však premlčanie uplatňovaného nároku žalobcu posúdil nesprávne. Je pravdou, že podľa žalobných
tvrdení (v žalobe o vrátenie daru pod bodom III - č.l. 3) už od zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam dochádzalo k sústavnému verbálnemu i fyzickému
napádaniu žalobcu i členov jeho rodiny zo strany žalovaných a na tom základe ich žalobca listom zo dňa
15.4.2004 vyzval na vrátenie daru (rozdielu vo výmere zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho

podielu, ktorý pri vyporiadaní daroval jednotlivým žalovaným). Zároveň z týchto žalobných tvrdení, ale
aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcom uvádzaný rušivý stav trval naďalej a k podaniu
žaloby ho viedol skutok zo dňa 1.7.2005, kedy ho žalovaní odpojili z čerpania vody zo spoločnej
studne nachádzajúcej sa na „obdarovanom pozemku“, z ktorej čerpal vodu nepretržite vyše 20 rokov,
znemožňovali a bránili mu v prístupe na pozemok, aby odstránil poruchu v čerpacom systéme a fyzicky

napadli členov jeho rodiny. Za tohto stavu, pokiaľ žalobca svoje právo uplatnil na súde dňa 3.5.2006,
vykonal svoje právo vo všeobecnej trojročnej zákonom ustanovenej lehote. Práve v tomto smere možno
súhlasiť s dôvodmi odvolania žalobcu, že k premlčaniu ním uplatňovaného práva nedošlo.

Stotožniť sa však nemožno s odvolaním žalobcu vo zvyšujúcej časti.Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, prípadne len
samotná jeho nevďačnosť, ale len také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho
správania sa obdarovaného je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. Do úvahy je teda potrebné
brať a hodnotiť aj správanie sa darcu z hľadiska, či aj tento sám sa nespráva voči obdarovanému v
rozporesdobrýmimravmi.Pokiaľbytomutotižtakbolo,nemoholbysadarcaúspešnedomáhaťvrátenia
daru a reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynula existencia dlhodobých
vzájomných nezhôd medzi účastníkmi konania vyplývajúcich z majetkových sporov (ktoré boli
predmetom súdnych konaní) a vzájomných slovných a fyzických napádaní účastníkov (členov ich
rodiny), pre ktoré boli vedené aj priestupkové konania pre priestupky voči občianskemu spolunažívaniu,
a to aj voči synovi, resp. manželke žalobcu.

Za tohto stavu, keďže nebolo preukázané také správanie sa žalovaných, ktoré by bolo v zrejmom
nepomere k správaniu sa darcu, súd prvého stupňa vychádzajúc z princípu vzájomnosti správne uzavrel,
že správanie žalovaných nemožno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a v konečnom
dôsledku správne na tom základe žalobu zamietol.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ako vecne správny.

Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa však neboli vo výroku o náhrade trov konania.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania aj v prípade, že podľa zásady zodpovednosti za výsledok
sporového konania (zásady úspechu) sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania
úspešnému účastníkovi, má sa zaoberať aj podmienkami pre uplatnenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na

rozhodnutie o trovách konania. V tomto smere musí hodnotiť, či nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie (sčasti alebo celkom) náhrady trov v konaní úspešnému účastníkovi. Dôvody
hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach na strane účastníka alebo v okolnostiach
veci. V posudzovanom prípade z uvedeného hľadiska sa javilo potrebným hodnotiť najmä okolnosti
veci (preukázané vzájomné napádania účastníkov, ale aj ich blízky príbuzenský vzťah, keďže ide o

súrodencov a pod.) a vyhodnotiť z tohto hľadiska podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods.1 O.s.p. na
rozhodnutie o trovách konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa sa zaoberal možnosťou
aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v zmysle vyššie uvedených zásad, preto odvolací súd podľa ust. §
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia vec

vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude po posúdení podmienok pre aplikáciu aj ust. § 150
ods. 1 O.s.p. znovu o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.