Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/10/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106204824
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľov 1) V. S., rod.

K., štátnej občianky S. R., bytom N. M. N. V., Š. XXX/X,. 2) L. K., štátnej občianky S. R., bytom N. M.
N. V., Š. XXX/X,. 3) J. L., štátneho občana S. R., bytom N. M. N. V., F. K. XX/XXX,. všetci v konaní
zastúpení JUDr. M. F., advokátom, so sídlom T., J. XXXX. proti odporcom 1) M. T., štátnemu občanovi
S. R., bytom P., M. XX,. 2) V. T., štátnej občianke S. R., bytom P., M. XXo.baja v konaní zastúpení Mgr.
X. J., advokátkou, so sídlom T., H. X o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovatelia 1), 2) a 3) s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom náhradu trov
konania v sume 9.284,- Sk, k rukám právnej zástupkyne odporcov Mgr. X. J., advokátky, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenie, že navrhovateľky 1) a 2) sú podielovými
spoluvlastníčkami pozemku parc. č. 5631/2 o výmere 2108m2 a pozemku parc.č. 5632 o výmere
3791m2, v k.ú. N. M. N. V., ktoré pozemky sú vyznačené na geometrickom pláne číslo 563/95 zo dňa
07.11.1995 Ing. V. V., a to každá z navrhovateliek 1) a 2) v podiele 1. Uviedli, že uvedené parcely sú
súčasťou pozemkov, ktoré nadobudli ich právny predchodcovia kúpnou zmluvou v roku 1969 spolu s
právnymi predchodcami odporcov do podielového vlastníctva, pričom istý spoluvlastnícky podiel neskôr
predali navrhovateľovi 3). Od samého začiatku si mali užívanie týchto nehnuteľností rozdeliť tak, že

právny predchodcovia navrhovateliek 1) a 2) užívali a nakladali ako s vlastnými s tými pozemkami,
ktoré sú vyššie uvedené a ku ktorým tak titulom vydržania nadobudli vlastnícke právo. Pokiaľ ide o
naliehavý právny záujem na požadovanom určení ten je podľa nich daný u navrhovateliek 1) a 2) tým, že
rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. U navrhovateľa 3) je naliehavý
právny záujem v tom, že bude určené, kto je vlastníkom nehnuteľností, cez ktoré on prechádza na
pozemok, ktorý užíva.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Podľa nich predmetné nehnuteľnosti boli

kúpenévroku1969dopodielovéhospoluvlastníctvaaoduvedenéhorokunedošlokžiadnejskutočnosti,
ktorá by oprávňovala dobrú vieru navrhovateľov alebo ich právnych predchodcov, že sú výlučnými
vlastníkmi niektorej časti spoločných pozemkov. Chýba tak základný predpoklad pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním a to dobrá viera držiteľa.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne E. K., oboznámením nižšie
uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice N 664/69, NZ 791/69 štátneho notára JUDr. D. H. zo dňa

18.08.1969 kúpili M. T. a jeho manželka V. T. spolu s M. K. a jeho manželkou A. K. od predávajúceho
M. K. pozemky parc. č. 2117, 2118/1, 2118/2, 2118/3, 2119/1, 2119/2, 2119/3 a spoluvlastnícky
podiel na pozemku parc.č. 2121/1, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N. M. N. V. a to
tak, že manželia T. kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel 2/3
na uvedených nehnuteľnostiach a manželia K. podiel 1/3. Predmetná kúpna zmluva bola štátnym

notárstvom registrovaná dňa 20.11.1969.

Kúpnou zmluvou zo dňa 27.09.1978 odpredali M. T. spolu s manželkou V. T. 1/3 zo svojho
spoluvlastníckeho podielu 2/3 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach kupujúcemu J. L. - navrhovateľovi
3). Manželia K. ako spoluvlastníci nehnuteľností dali v tejto zmluve s uvedeným prevodom súhlas. Táto
kúpna zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 28.12.1978.

Predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané pre k.ú. N. M. N. V. na LVč. 603.

Časť pozemkov parc. č. 2118/2, 2118/3, 2118/4, 2119/2 a 2119/3, ktoré boli zlúčené do novej KN
parc.č. 5633 vytvorenej geometrickým plánom, predali V. K., otec navrhovateliek 1) a 2), navrhovateľ
3) a odporcovia 1) a 2) ako spoluvlastníci kupujúcemu S. M. a to kúpnou zmluvou vo forme notárskej
zápisnice N 414/96 notárky JUDr. P. Š. zo dňa 18.12.1996.

Navrhovateľky 1) a 2) zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že M. K. a A. K., ktorí boli kupujúcimi

spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach v roku 1969, boli ich starými rodičmi.
Po nich predmetné nehnuteľnosti zdedil ich otec, po ktorom ich zasa v roku 2001 zdedili ony. Toto
bolo preukázané aj dedičskými rozhodnutiami. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp.zn.
5D 1640/88 zo dňa 06.10.1988 spoluvlastnícky podiel 3/18 poručiteľky A. K. na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach zdedil V. K., otec navrhovateliek 1) a 2). Osvedčením o dedičstve súdnej komisárky

JUDr. Z. L. sp.zn. 18D 7830/93 zo dňa 13.06.1996 bol spoluvlastnícky podiel 3/18 poručiteľa M.
K. na vyššie uvedených nehnuteľnostiach potvrdený ako dedičstvo V. K., otcovi navrhovateliek 1) a
2). Spoluvlastnícky podiel menovaného 6/18 na týchto nehnuteľnostiach zdedili po jeho smrti dcéry,
navrhovateľky 1) a 2) každá v rovnakom podiele ako to vyplýva z uznesenia o dedičstve tunajšieho súdu
č.k. D 860/01-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2003. Navrhovateľky 1) a 2) ďalej uviedli, že

na nehnuteľnosti chodievali pravidelne, starali sa o ne kosením a klčovaním. Tieto skutočnosti potvrdila
aj svedkyňa E. K., matka navrhovateliek 1) a 2).

Navrhovateľ 3) vypovedal, že svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach kúpil od
odporcov v roku 1978 a stal sa tak spoluvlastníkom v podiele 2/9. Predávajúci manželia T. mu v
skutočnosti reálne vyčlenili jeho spoluvlastnícky podiel a to tak, že od časti pozemkov, ktorú užívali oni

vykolíkovali hranicu a z druhej strany, kde sa nachádzala časť pozemkov užívaná manželmi K. postavili
manželia K. plot. Pozemky mali takto menované rodiny rozdelené podľa skutočného užívania ale
predtým ako kúpil svoj spoluvlastnícky podiel navrhovateľ 3) nebola nijako pozemky reálne rozdelené.

Podľa odporkyne 2) po kúpe predmetných nehnuteľností si ich rodina a rodina K. pozemky nijako reálne
nedelili, svoje podiely si nevymeriavali a len si ústne povedali, ktorú časť pozemkov chce kto užívať.

Potom v roku 1978 časť zo svojho podielu predali navrhovateľovi 3), ktorý si vystaval ploty od nimi
užívanej časti pozemkov i od časti pozemkov, ktorú užívala rodina K..

Svedkyňa E. K., matka navrhovateliek 1) a 2), uviedla, že na predmetné nehnuteľnosti začala so svojím
manželom chodievať niekedy v roku 1983 a v tom čase už pozemky boli reálne rozdelené medzi rodiny
T., K. a navrhovateľa 3). Keď jej manžel dedil po svojich rodičoch spoluvlastnícky podiel na uvedených

pozemkoch bolo zrejmé, že predmetom dedenia je len spoluvlastnícky podiel, ale manžel jej vtedypovedal, že pozemky sú reálne rozdelené podľa spoluvlastníckych podielov a takto boli aj medzi nimi
vykolíkované hranice.

Listom zo dňa 06.10.2005 navrhovateľky 1) a 2), zastúpené svojou matkou oslovili odporcu 1) s ponukou

na odpredaj svojich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných pre k.ú. N. M. N. V. na
LV č. 603 a 604. Listom zo dňa 04.11.2005 odporcovia navrhovateľkám 1) a 2) oznámili, že majú záujem
o odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov. Listom zo dňa 11.11.2005 ich potom vyzvali na predloženie
kúpnopredajnej zmluvy do 30.11.2005.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

V citovanom ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka je upravený inštitút vydržania vlastníckeho
práva. Ide o jeden z originálnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého podstatou je
nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou. V zmysle tohto ustanovenia
medzi zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním patria oprávnená držba veci

spôsobilej na vydržanie a uplynutie zákonom stanoveného času, po ktorý oprávnená držba trvala. V
prípade nehnuteľností, ktoré takisto ako hnuteľné veci môžu byť predmetom vydržania, je zákonnom
stanovená vydržacia doba 10 rokov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že v predmetnej veci nebola splnená základná
podmienka pre vydržanie vlastníckeho práva a to oprávnená držba navrhovateliek 1) a 2), resp. ich

právnych predchodcov. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci spojené s vôľou držiteľa nakladať s
vecou ako s vlastnou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Starí rodičia navrhovateliek 1) a 2) nadobudli
napredmetnýchnehnuteľnostiachkúpnouzmluvouspoluvlastníckypodiel1/3.Kúpnazmluvabolapokiaľ
ide o predmet kúpy určitá a zrozumiteľná a nemohla v kupujúcich vyvolať žiadne pochybnosti o tom, že
manželské dvojice K. a T. kupujú na nehnuteľnostiach spoluvlastnícke podiely. Spoluvlastnícky podiel

manželov M. a A. K. potom postupne zdedil ich syn V. K., otec navrhovateliek 1) a 2). Aj tomuto muselo
byť z dedičských rozhodnutí zjavné, že predmetom dedenia po jeho rodičoch je len spoluvlastnícky
podiel na uvedených nehnuteľnostiach. To, že si bol menovaný toho vedomý potvrdila aj svedkyňa
E. K., jeho manželka. Nepriamo to vyplýva aj z kúpnej zmluvy, ktorou V. K. a ostatní spoluvlastníci
previedli na S. M. časť týchto nehnuteľností. V tejto zmluve V. K. vystupuje ako jeden z predávajúcich

spoluvlastníkov, teda ako osoba vedomá si existencie podielového spoluvlastníctva na predmetných
nehnuteľnostiach. Rovnako aj samotné navrhovateľky 1) a 2) zdedili po svojom otcovi podľa dedičského
rozhodnutia len jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Aj im musela byť táto
skutočnosť z dedičského rozhodnutia zrejmá. To, že si boli vedomé len svojho spoluvlastníckeho práva
na nehnuteľnostiach dosvedčuje aj ich list, ktorým odporcov oslovili s ponukou na odpredaj svojich

spoluvlastníckych podielov. Počas celej doby, čo navrhovateľky 1) a 2) a ich právny predchodcovia
boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by
kohokoľvek zo spoluvlastníkov oprávňovala dôvodne sa domnievať, že sa stal výlučným vlastníkom
niektorej časti spoločných pozemkov. Ak si aj spoluvlastníci v priebehu rokov vyčlenili na pozemkoch
určité časti, ktoré potom nerušene sami užívali nezakladá toto ešte dobrú vieru spoluvlastníka, že

ním užívaná časť pozemkov mu aj skutočne patrí ako výlučnému vlastníkovi, pretože tieto úkony /
rozdelenie a následné užívanie pozemkov/ robili spoluvlastníci pri plnom vedomí si existencie svojho
spoluvlastníckeho práva, ktoré vyplývalo z právnych titulov nadobudnutia nehnuteľností. Ak sa chceli
skutočne stať výlučnými vlastníkmi niektorých pozemkov alebo ich častí mohli sa spoluvlastníci medzi
sebou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo o toto požiadať súd.

Hoci uvedené skutočnosti bez ďalšieho postačujú na zamietnutie návrhu navrhovateľov súd ešte
dodáva, že u navrhovateľa 3) nebol daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
navrhovateľ 3) videl v tom, že požadovaným rozhodnutím, bude určené, kto je vlastníkom nehnuteľností,
cez ktoré on prechádza na pozemok, ktorý užíva. Súd však v uvedenom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení u navrhovateľa 3) nenachádza. Súčasný zápis v katastri nehnuteľností je záväzný

pre každého, kým nie je preukázaný opak a navrhovateľovi 3) tak musí byť zrejmé, kto je vlastníkom,resp. spoluvlastníkom susediacich pozemkov, cez ktoré on prechádza na pozemok, ktorý užíva. Podľa
súdu tak právne postavenie navrhovateľa 3) nie je v ničom neisté a len neistota právneho postavenie
zakladá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Na základe uvedených záverov súd návrh zamietol zamietol, keď nemal za preukázané splnenie
zákonných podmienok vydržania nehnuteľností navrhovateľkami 1) a 2) a ani danosť naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení u navrhovateľa 3).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd v konaní úspešným odporcom priznal

náhradu trov konania proti navrhovateľom 1) až 3) v sume 9.284,- Sk, ktorá suma predstavuje trovy
právneho zastúpenia odporcov v tomto konaní /tarifná odmena v sume 2.150,- Sk za prevzatie veci a
prípravu zastúpenia, tarifná odmena 2.150,- Sk za každú účasť na pojednávaniach v dňoch 28.11.2006,
25.1.2007 a 12.4.2007, paušálna náhrada 164,- Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia a účasť na
prvom pojednávaní a paušálna náhrada 178,- Sk za účasť na ostatných dvoch pojednávaniach/. Tarifná

odmena za úkony právnej pomoci bola určená v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v
zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri hodnote predmetu
sporu nad 20.000,- Sk do 200.000,- Sk je 1.250,- Sk + 300,- Sk za každých aj začatých 10.000,- Sk
prevyšujúcich sumu 20.000,- Sk. V danom prípade bol predmet sporu ocenený sumou 47.192,- Sk, takže
tarifná odmena za úkony právnej pomoci advokáta v tejto veci je 1.250,- Sk + 3 x 300,- Sk, teda 1.250,-

Sk + 900,- Sk, t.j. 2.150,- Sk. Suma paušálnej náhrady bola určená v súlade s § 16 ods. 3 uvedenej
vyhlášky ako 1/100 výpočtového základu v roku 2006 pri prvých dvoch úkonoch právnej pomoci a 1/100
výpočtového základu pri ostatných dvoch úkonoch právnej pomoci.

Poučenie:

Protitomutorozsudkuje možné podaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdTrenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ

domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník

nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si navrhovatelia nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môžu sa odporcovia domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.