Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2008

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 20C/214/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1402894708
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2008:1402894708.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Romanom Bolebruchom v právnej veci navrhovateľa v

1. rade: F. L., bytom K. V. X,. v 2. rade: M. S., bytom ul. S. XX,. S. B. proti odporcovi v 1. rade: Ing. M.
K., bytom P. XX,. B., v 2. rade: Ing. E. K., bytom P. XX,. B., obaja zastúpení advokátom JUDr. D. K., G.
XX,. B. o vydanie bankového dokumentu - vkladnej knižky takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu
trovkonania7.362,-Skkrukámprávnehozástupcuodporcovv1.a2.radedotrochdníodprávoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 4.9.2002, doplneným podaniami zo dňa 4.11.2002, 7.3.2003 a
9.6.2003, domáhali vydania bankového dokumentu - vkladnej knižky č. 4434 znejúcej na meno: K.,
L. V., S. B., S. vedenej v D. B., F. M.. V odôvodnení návrhu uviedli, že na uvedenú knižku bola v
roku 1924 v tom čase v banke Z. vložená suma 250.000,- DM. Predmetná suma v roku 1944 bola
vyvezená do Nemecka, do peňažného ústavu D. B.. V roku 1982 odporca prostredníctvom nebohej
tety navrhovateľov M. J. v B. na K. prevzal originál výpisu z účtu banky Z. S. B. znejúci na meno V.
L. so stavom 250.000,- DM s tým, že ako pracovník Č. B. v B. vybaví výber tejto sumy v prospech

potenciálnych dedičov po nebohom V. L., zomrelom 5.6.1942. Od roku 1995, kedy dňa 5.10.1995 S. T. v
hlavnom spravodajstve odvysielala šot, v ktorom bol detailný záber ich bankového dokumentu a ktorým
odporca preukazoval pôvod zaplatenia kaucie za syna M. v kauze T., sa bezvýsledne domáhajú toho,
čo im patrí, teda bankového dokumentu. Vyjadrenie odporcu k získaniu dokumentu bolo všeobecné, že
ho má po vzdialenom príbuznom, „po ujovi“. Odporca doposiaľ dobrovoľne nevydal dokument, odmieta
akýkoľvek dialóg, naďalej neoprávnene disponuje a má vo vlastnej držbe bankový dokument. Ďalej
uviedli, že vlastnícke právo sporného bankového dokumentu môžu preukázať len v súčinnosti a po

vyjadrení odporcov.

Odporca v 1. rade v prednese vyjadrenia k návrhu na pojednávaní uviedol, že navrhovatelia si asi mýlia
udalosť s niečím iným. Nikdy nebol v takej spoločnosti, kde by mu mal byť odovzdaný nejaký bankový
dokument. Navrhovatelia si to buď mýlia alebo si to vykonštruovali. Odporučil navrhovateľom vyžiadať si
výpis z vkladnej knižky od banky a v prípade, že niekto vybral peniaze, budú mať jasný dôkaz o vybratej
sume a aj o osobe, ktorá uvedenú sumu vybrala. Ďalej uviedol, že navrhovateľa v 1. rade nepozná.

Nikdy nikomu nesľuboval vybaviť niečo ohľadom vkladnej knižky. Špecifikovaná vkladná knižka mu nič
nehovorí.Odporkyňa v 2. rade v prednese vyjadrenia k návrhu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľov nepozná
a o danej veci nevie nič.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 15.11.2005 č.k. 20C/214/2002-54 návrh zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 9.10.2007 č.k. 5Co/64/06-88 uvedený rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že ostalo sporné (pri zrejmej nedeliteľnosti navrhovaného
plnenia), či sa navrhuje uloženie povinnosti len niektorému z odporcov či obom odporcom spoločne a

nerozdielne; rovnako je sporné, ktorému z navrhovateľov sa má podľa rozsudku plniť, resp. či sú títo na
plnenie oprávnení tiež spoločne a nerozdielne. Rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
súd vec prejedná už s upraveným petitom návrhu doplneného navrhovateľmi na výzvu v zmysle § 43
ods. 1 O.s.p. Ďalej uviedol, že navrhovatelia označili viacero dôkazov na preukázanie svojich tvrdení,
vykonaním ktorých (napr. zabezpečenie záznamu spravodajskej relácie STV z 5.10.1995) by sa mohlo
jednoznačne dospieť k pozitívnemu či negatívnemu záveru ohľadne jednak vierohodnosti či pravdivosti

tvrdenínavrhovateľov,akoajdospieťkjednoznačnémuzáveruohľadnesamotnejexistencieaoznačenia
(druhu) bankového dokumentu, ktorý sa má vydať. Rovnako nemožno vopred vylúčiť možnosť zistenia
rozhodujúcich skutočností z výpovede označených svedkov, hoci pri samotnom odovzdaní a prevzatí
dokumentu neprítomných, keď títo podľa tvrdenia navrhovateľov sa často zdržiavali v domácnosti, kde
mal byť aj predmetný bankový dokument, neskôr údajne odovzdaný odporcovi či odporcom, uložený.

Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 20C/214/2002-92 zo dňa 4.2.2008 vyzval navrhovateľov o.i.
na doplnenie návrhu v súlade s pokynom odvolacieho súdu.

Podaním zo dňa 25.2.2008 navrhovatelia doplnili návrh, podľa ktorého sa domáhali uložiť odporcom

povinnosť spoločne a nerozdielne s tým, že navrhovatelia sú na plnenie oprávnení spoločne a
nerozdielne.

Navrhovateľ v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2005 uviedol, že odporcov videl prvýkrát,
keď jednali u jeho tety. Teta bývala v dome, kde bývala svokra odporcu v 1. rade. Teta celej rodine

porozprávala, že odporca má vybaviť, aby im došli peniaze z výpisu z účtu. Tento navrhovateľ pozná,
nakoľko v r. 1968 mal tento výpis k dispozícii. Bol to jeden list papiera veľkosti asi A5, pričom na tomto
výpise bola uvedená aj suma 250.000 mariek. Videl, že teta tento výpis odovzdala odporcovi v 1. rade.
Vo výpovedi na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 9.10.2007 uviedol, že k stretnutiu u tety došlo 29.
alebo 30.8. v roku 1975 alebo 1976, kedy pracoval v P. S. P. s miestom výkonu práce v B.. N. K. X v

B. bývala buď svokra odporcu v 1. rade alebo jej sestra.

Navrhovateľka v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2005 uviedla, že predmetný doklad
videla u svojho otca, kde bol od r. 1967. Predmetný výpis z účtu bol u nich do roku 1978 - 1979, až
potom ho p. J. odniesla, že má známeho odporcu v 1. rade, ktorý sľúbil vybavenie peňazí. Po smrti tety

až v čase, keď sa odporca stal prezidentom spoznali, že je to pán, ktorý bol s tetou v kontakte.

Odporca v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2005 uviedol, že neprebral ani od
navrhovateľov, ani od ich príbuzných žiaden bankový dokument a nikdy nesľúbil, že niečo ohľadom
neho vybaví. Je samozrejmé, že ho navrhovatelia poznajú, čo však nepreukazuje, že nejaký dokument

prevzal. Jeho svokra zomrela v r. 1959, bývala v rodinnom dome na T. X v B., t.j. nemohla byť susedou
menovanej p. J.. S nijakým dokumentom pri vysvetľovaní kaucie nemával.

Odporkyňa v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2005 uviedla, že jej mamička zomrela v
roku 1959. Bývala na adrese T. X,. B., kde odporkyňa bývala od svojich 5 rokov. Nikdy na K. ulici neboli,

mama nebývala v žiadnom obytnom dome. Navrhovateľov nepozná, o veci nič nevie.

Svedkyňa E. P. (sesternica odporcov) vo výpovedi na pojednávaní dňa 27.5.2008 uviedla, že to, čo
vie, je z počutia od navrhovateľov a z toho čo hovorili po pojednávaniach. V televízii videla ten papier,
čo odporca v 1. rade ukazoval. Pamätá si, že tetka M. J. sa kamarátila s pani K. a keď tetka umrela,

ujali sa veci navrhovatelia. Na šot v televízii, kde odporca v 1. rade ukazoval papier si pamätá, lebo
navrhovateľka v 2. rade jej hneď volala, že či to videla. Redaktori sa pýtali odporcu v 1. rade, že skadiaľ
mal 500.000,- Sk pre syna a on ukázal papier, že to má od vzdialených príbuzných. Nevidela, čo bolo na
tom papieri, neukázali, čo tam bolo napísané. Uvedený papier nikdy predtým nevidela. Vie, že ten papierpatril príbuzným, nakoľko navrhovateľka v 2. rade jej hneď volala, že či to videla a ona - navrhovateľka v
2. rade - vie o čo ide. Iné šoty z predmetných televíznych novín si nepamätá, nevie uviesť dátum, kedy
to bolo odvysielané, ale bolo to vtedy, keď odporca v 1. rade zaplatil kauciu za syna.

Svedok Ľ. L. (syn navrhovateľa v 1. rade a synovec navrhovateľky v 2. rade) vo výpovedi na pojednávaní
dňa 27.5.2008 uviedol, že v rokoch 1982 - 1987 pracoval v B.. Mal byť pri odovzdaní finančného šeku ale
bolo to niekedy k večeru a išiel možno do kina. Vtedy býval na S. XX a pracoval v P. S. P.. Na jeseň 1982
sa vrátil z vojny, následne začal pracovať v Pozemných stavbách až do roku 1987, kedy sa oženil. O

odovzdaní finančného šeku odporcom sa dozvedel od otca, šek osobne nikdy nevidel a to ani v televízii.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Obč. zák. obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci v zmysle § 126 Obč. zák. je preukázanie
vlastníckeho alebo iného práva navrhovateľa k veci a skutočnosti, že vec sa neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby ako vlastníka či inej oprávnenej osoby. Bez preukázania svojho vlastníckeho
či iného práva navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá by mu ako vlastníkovi

či inej oprávnenej osobe prislúchala.

V predmetnej veci sa navrhovatelia podľa petitu návrhu domáhali vydania bankového dokumentu -
vkladnej knižky č. 4434 znejúcej na meno: K., L. V., S. B., S. vedenej v D. B., F. M.. V konaní v rámci
splnenia si povinnosti tvrdenia však tvrdili jednak skutočnosť, že odporca v 1. rade prevzal od ich tety

originál výpisu z účtu banky Z. S. B. (odôvodnenie písomného návrhu na začatie konania), jednak že
odporca v 1. rade prevzal od ich tety v petite návrhu špecifikovanú vkladnú knižku (prednes návrhu
na pojednávaní). Už z uvedeného je zrejmá rozpornosť tvrdení samotných navrhovateľov, keď raz mal
byť prevzatý výpis z účtu banky Z. a raz vkladná knižka D. B., ktorej vydania sa domáhali. Uvedenú
rozpornosť tvrdení pri domáhaní sa vydania vkladnej knižky navrhovatelia v konaní neodstránili, pričom

vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia ani výpisu z účtu Z. banky ani vkladnej knižky
D. B. v minulosti a ani v súčasnosti.

Samotní navrhovatelia uviedli, že vlastnícke právo požadovaného dokumentu môžu preukázať len
v súčinnosti a po vyjadrení odporcov. Žiadne iné dôkazy ani návrhy na dokazovanie ohľadom tejto

skutočnosti nepredložili a neoznačili. Taktiež nepreukázali odovzdanie nejakého dokumentu odporcom,
ktorí takúto tvrdenú skutočnosť popreli. Jediným dôkazom preukazujúcim odovzdanie výpisu z účtu malo
byť tvrdenie navrhovateľa v 1. rade vo výpovedi, že za jeho prítomnosti a prítomnosti odporkyne v 2.
rade ho mala jeho nebohá teta odovzdať odporcovi v 1. rade. Pri rozpornosti tvrdení účastníkov ohľadom
nejakejskutočnosti(t.j.keďnavrhovateľv1.radetvrdil,žedokumentbolodovzdanýaodporcoviazhodne

tvrdili, že dokument odovzdaný nebol) je na navrhovateľoch, aby inými dôkazmi preukázali tvrdenú
skutočnosť, čo však v predmetnej veci navrhovatelia neurobili.

Navrhovatelia v písomnom návrhu uviedli, že k odovzdaniu dokumentu malo dôjsť v roku 1982. Súd
vyzval navrhovateľa v 1. rade na vysvetlenie rozporu z tvrdenia na pojednávaní dňa 15.11.2005 ohľadom

skutočnosti, že nevedel uviesť rok, kedy k prevzatiu vkladnej knižky malo dôjsť, s tým, že to bolo pred
rokom 1982 a jeho tvrdením na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 9.10.2007, že to bolo v roku 1975
alebo 1976. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že v tom čase pracoval v Bratislave; na predmetnom stretnutí
by sa zúčastnil aj syn Ľ. L., tento ho však zastupoval na stavbe, robil murára; ďalej uviedol, že to
bolo presne na jeho päťdesiatku, ktorú oslavoval v roku 1987. Na výzvu na vysvetlenie rozporu medzi

tvrdením na pojednávaní 15.11.2005 ohľadom skutočnosti, že teta bývala v dome, kde bývala svokra
odporcu v 1. rade a tvrdením na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 9.10.2007, že v tom dome bývala
buď svokra alebo sestra svokry odporcu v 1. rade, navrhovatelia uviedli, že išlo o príbuznú odporcov.

Navrhovatelia teda v konaní uvádzali rozporné tvrdenia aj ohľadom dátumu prevzatia bankového

dokumentu a príbuznej odporcov, ktorá mala žiť v dome na K. ul. X v B.. Uvádzali značne rozdielne
údaje o roku, kedy malo k odovzdaniu a prevzatiu dokumentu dôjsť - najprv veľmi všeobecne, že pred
rokom 1982, na pojednávaní odvolacieho súdu už presnejšie rok 1975 alebo 1976, na pojednávaní
dňa 27.5.2008 to malo byť presne na päťdesiatku navrhovateľka v 1. rade (t.j. 30.8.1987). Mal byťprítomný aj syn navrhovateľa v 1. rade, ktorý mal v tom čase robiť murára. V roku 1975 však syn
navrhovateľa v 1. rade mal 14 rokov, nemohol byť preto zamestnaný ako murár (sám svedok uviedol,
že do Bratislavy prišiel v roku 1982). Predmetná tvrdená udalosť by sa nemohla udiať ani 30.8.1987,

nakoľko teta navrhovateľov zomrela 12.7.1983 (zistené z jej úmrtného listu).

V konaní neboli označené ani ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdenia, že k odovzdaniu dokumentu malo
dôjsť v byte tety navrhovateľov, ktorá mala byť v bytovom dome susedou svokry odporcu v 1. rade, teda
matky odporkyne v 2. rade (pôvodne tvrdené navrhovateľmi). Odporcovia popreli aj túto skutočnosť s

tým, že matka odporkyne v 2. rade od tridsiatych rokov minulého storočia až do roku 1959, kedy zomrela,
bývala v rodinnom dome, takže nemohla mať v bytovom dome žiadneho suseda. Aj pri tejto tvrdenej
skutočnosti bolo povinnosťou navrhovateľov označiť dôkazné prostriedky na jej preukázanie.

Súd poukazuje aj na prednes návrhu navrhovateľom v 1. rade, ktorý mal byť svedkom odovzdania
dokumentu, a hoci mal vtedy vypité a nevedel uviesť ani rok, kedy k tomu došlo, vedel presne, že išlo o

dokument špecifikovaný v petite písomného návrhu a že práve tento dokument bol odovzdaný odporcovi
v 1. rade za prítomnosti odporkyne v 2. rade, keď v deň odovzdania dokumentu mal vidieť uvedené
osoby prvý krát a tieto mali byť opätovne spoznané až po tom, čo sa odporca v 1. rade stal prezidentom.

Navrhovatelia ešte pred vyhlásením rozsudku zo dňa 15.11.2005 navrhli výsluch svedkov - A. U. a Ľ. R.,

ktoré u tety bývali a o všetkom vedeli a F. B. a A. V., ktorí k tete chodili. Nakoľko výpovede uvedených
osôb, ktoré mali mať len z počutia nejaké vedomosti, by pri rozpornosti tvrdení navrhovateľov ohľadom
špecifikácie odovzdanej veci a nepreukázaní jej samotnej existencie a pri vyhodnotení výpovede
navrhovateľa v 1. rade nepreukázali bez ďalšieho skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci, súd
tieto návrhy na doplnenie dokazovania ako nadbytočné pred vyhlásením rozsudku dňa 15.11.2005

zamietol. Po zrušení uvedeného rozsudku navrhovatelia už na výsluchu uvedených osôb netrvali, keď
na preukázanie svojich tvrdení na výzvu súdu uznesením č.k. 20C/214/2002-92 zo dňa 4.2.2008 (boli
vyzvaní aj na uvedenie skutočností, ktoré mali byť preukázané výpoveďami svedkov - u každého
jednotlivo) navrhli výsluch svedkov E. P., M. L. a Ľ. L. (bez uvedenia skutočností, ktoré mali byť ich
výpoveďami preukázané). Až na pojednávaní dňa 27.5.2008 navrhovatelia zhodne uviedli, že navrhnutí

traja svedkovia majú potvrdiť skutočnosť, že videli televízne noviny STV, kde odporca v 1. rade ukazoval
predmetný bankový dokument. Svedok L. pritom poprel, že by „finančný šek“ niekedy videl, a to ani
v televízii. Svedkyňa P. síce uviedla, že videla v televízii nejaký list, ale nebolo ukázané, čo je na
ňom napísané (čím poprela tvrdenie navrhovateľov z návrhu na začatie konania o „detailnom zábere“
dokumentu). Nakoľko aj navrhovaná svedkyňa M. L. mala byť vypočutá na obsah T. N. S. zo dňa

5.10.1995, ktorých záznam bol prehraný na pojednávaní, súd upustil od výsluchu uvedenej svedkyne,
keď na ňom netrvali po vykonanom dokazovaní ani navrhovatelia.

Súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu zabezpečil záznam spravodajskej relácie - T. N. S., pričom
na pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím tejto relácie zo dňa 5.10.1995. Navrhovateľom bol daný

pokyn, aby v priebehu prehrávania v momente záberu označeného bankového dokumentu uvedené
miesto označili. V priebehu prehrávania záznamu navrhovateľka v 2. rade oznámila, že už to môže byť
vypnuté, predmetný šot bol niekde na začiatku relácie a že to bolo vymazané; že uvedenú skutočnosť
zistili, keď to hľadali v archíve S.; predmetný šot chceli zabezpečiť aj z Rakúska, ale tam ho tiež nemajú.
Vzhľadom k pokynu Krajského súdu v Bratislave v uznesení z 9.10.2007 a vzhľadom ku skutočnosti,

že až na pojednávaní dňa 27.5.2008 navrhovateľka uviedla, že predmetný šot mal byť na začiatku
relácie, bolo dokončené prehratie celého záznamu T. N.. V relácii T. N. S. zo dňa X.XX.XXXX nebol
odvysielaný šot, kde by odporca v 1. rade ukazoval akýkoľvek bankový dokument. Uvedenú skutočnosť
potvrdili navrhovatelia i právna zástupkyňa odporcov. Navrhovatelia tak nepreukázali ani tvrdenie o tom,
že odporca v 1. rade ukázal bankový dokument v relácii T. N. S. dňa X.XX.XXXX.

Tvrdenie navrhovateľky v 2. rade ohľadom výmazu časti relácie T. N. S. zo dňa X.XX.XXXX súd
vyhodnotil ako účelové, keď navrhovateľka až do dňa, kedy súd vykonal dokazovanie prehratím
zabezpečeného záznamu relácie T. N. (zabezpečeného priamo zo S. T.), nikdy nespomenula
skutočnosť, že by mala vedomosť o uvedenom výmaze. Ak by bolo pravdivé jej tvrdenie o výmaze,

otázny by bol účel domáhania sa vykonania dokazovania prehratím záznamu relácie T. N. S. zo dňa
5.10.1995 (čoho sa navrhovatelia domáhali v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa, v odvolacom
konaní a aj následne opätovne v konaní na súde prvého stupňa).Nakoľko navrhovatelia nepreukázali existenciu požadovaného bankového dokumentu - v petite návrhu
špecifikovanej vkladnej knižky, nepreukázali skutočnosť, že by odporcovia alebo jeden z nich takýto
dokument prevzal a nepreukázali ani skutočnosť, že by odporca v 1. rade takýto dokument ukazoval v T.

N. S. dňa 5.10.1995 (uvedené bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené), t.j. neuniesli dôkazné bremeno
v predmetnej veci, súd návrh podaný v zmysle citovaných ustanovení zákona zamietol. Poukazuje
opätovne aj na skutočnosť, že zo strany navrhovateľov nebola ani len tvrdená pasívna legitimácia
odporkynev2.rade,ktorálenmalabyťprítomnápritvrdenomodovzdanídokumentuodporcoviv1.rade.

O náhrade trov konania odporcov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcom, ktorí mali v
konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 7.362,- Sk, ktorá predstavuje trovy právneho
zastúpenia. Tieto súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci v roku
2007 priznal 1.371,- Sk (§ 11 ods. 1 vyhl. ), v roku 2008 1.465,- Sk (§ 11 ods. 1 vyhl.), za nasledovné
úkony právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.10.2007 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl.),
2. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.10.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.),
3. účasť na pojednávaní dňa 9.10.2007 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhl.),
4. účasť na pojednávaní dňa 27.5.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhl.),

spolu 3 x 1.371,- Sk a 1 x 1.465,- Sk = 5.578,- Sk, s 19 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 1.060,- Sk a paušálnu
sumu (§ 16 ods. 3 vyhl.) 3 x 178,- Sk (za úkony v roku 2007) + 1 x 190,- Sk (za úkony v roku 2008) =
724,- Sk; spolu trovy právneho zastúpenia 7.362,- Sk.

Náhradu trov konania sú navrhovatelia povinní zaplatiť advokátovi odporcov (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd
Bratislava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporcovia dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie,
navrhovatelia môžu podať návrh na vykonanie exekúcie.