Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2007

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/165/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4005899112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: F. N. M. S. R. so sídlom v
B., D. XX,. IČO: XX. XXX. XXX. proti žalovaným: 1/ C., spol. s r.o. so sídlom P. XX,. N. Z., IČO: XX
XXX. XXX,. 2/ Ing. I. V., bytom Š.-K. S., Z. Š. X,. 3/ RNDr. E. V., rod. Č., bytom Š.-K. S., Z. Š. X,.
zastúpených JUDr. J. I., advokátom v N. Z., R. XX,. 4/ Ing. O. Č., bytom N., V. XX,. o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 13C
124/2001-704 z 23. 9. 2005, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1/ až 3/ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho

konaniavovýške25.200SknaúčetJUDr.J.I.,advokátavN.Z.,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom, došlým súdu 15. 6. 2001, domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v kat. úz. N. Z., zapísaných na LV č. 7042 ako parcely č. 287 - zastavaná plocha vo výmere 805 m2, parc.
č. 291/1 - zastavaná plocha vo výmere 1325 m2, parc. č. 290/5 - zastavaná plocha vo výmere 12 m2
spolu so stavbou súp. č. 4075 stojacej na parc. č. 287. Žiadal určiť výlučné vlastníctvo žalovaného v 1/
rade, a to z dôvodu, že kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v 1/ rade previedol tieto nehnuteľnosti na pôvodne
žalovanú v 4/ rade M. Č. a aj darovaciu zmluvu, ktorou táto previedla nehnuteľnosti na žalovaných v 2/
a 3/ rade, považoval za neplatné. Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe zdôvodnil tým, že

pokiaľ žalovaný v 1/ rade bude určený za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností, bude si môcť
z tohto majetku uspokojiť svoju pohľadávku voči nemu vo výške približne 6 miliónov Sk.

Žalovanísnávrhomnesúhlasiliapovažovalikúpnuidarovaciuzmluvuzaplatnústým,žepostupžalobcu
pri uplatňovaní si svojich práv mal byť iný, pretože mal záložné právo k akciám, ktoré na žalovaného v 1/
rade previedol, a okrem toho, nebol účastníkom napádaným, zmluva nemá preto ani aktívnu legitimáciu
v spore.

V priebehu konania žalobca žiadal pripustiť zmenený petit. Žiadal určiť neplatnosť kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 21. 2. 1997 medzi žalovaným v 1/ rade C., spol. s r.o. N. Z. a pôvodne žalovanou M.

Č. (žalovaná v 4/ rade), ako aj určiť neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej 7. 11. 1997 medzi touto
žalovanou (teraz už nebohou) a žalovanými v 2/ a 3/ rade. Zároveň žiadal určiť, že žalovaný v 1/ rade
je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností v celosti.

Súd uznesením zo 17. 1. 2002 zmenu žalobného petitu pripustil, ako aj rozšírenie žaloby voči M. Č..Súd prvého stupňa rozsudkom z 23. 9. 2005, č. k. 13C 124/2001-704 žalobný návrh zamietol. Zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovaným náhradu trov konania 89.964 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak podľa odôvodnenia rozhodnutia po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov,

výsluchom znalca, znaleckým dokazovaním znalcami z odboru oceňovanie nehnuteľností, ako aj
písomných dokladov. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový a právny stav.

Zo zmluvy o platnom prevode akcií kúpou č. 1547/1996 z 18. 7. 1996 súd zistil, že to ňou žalobca na
žalovaného v 1/ rade previedol akcie spoločnosti T. J. za kúpnu cenu 3.750.000 Sk, ktorá bola splatná v
dohodnutých splátkach za dohodnutých podmienok, a to časť vo výške 800.000 Sk do 30 dní od podpisu
zmluvy a zvyšok v 5-tich splátkach á 590.000 Sk ku koncu rokov 1997 - 2001.

Zo zmluvy o založení cenných papierov č. 1547/1996-Z z 18. 7. 1996 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným v 1/ rade zistil, že jej predmetom bolo záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
na zaplatenie kúpnej ceny za akcie podľa vyššej uvedenej kúpnej ceny.

Na LV č. 7042 pre kat. úz. N. Z. sú zapísaní ako vlastníci parciel č. 287 - zastavané plochy o výmere
805 m2, parc. č. 290/1 - zastavané plochy vo výmere 1325 m2 a parcela č. 290/5 - zastavané plochy

o výmere 12 m2, ako aj stavba súp. č. 4075 stojacej na parc. č. 287 sú žalovaní v 2/ a 3/ rade, každý
v pomere po 1-ci k celku.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade ako kupujúcim a S. R. - D. P. B., š. p. v likvidácii
zo dňa 25. 9. 1995 zistil, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný v 1/ rade nadobudol vyššie uvedenou
kúpou za kúpnu cenu 6.352.810 Sk.

Z uznesenia o schválení zmieru Krajským súdom v Nitre, č. k. 16Cb 90/01-35 z 6. 1. 2001 mal za
preukázané, že v tomto konaní žalobca a žalovaný v 1/ rade uzavreli zmier, ktorým sa žalovaný v 1/
rade, okrem iného zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.870.000 Sk ako kúpnu cenu za akcie T. J..

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade, ako predávajúcim, a bývalou žalovanou v 4/ rade
M. Č., rod. T. zo dňa 20. 2. 1997 vkladovanou V 532/97 dňa 11. 3. 1997 súd zistil, že ňou žalovaný v 1/

rade predal predmetné nehnuteľnosti žalovanej M. Č. za kúpnu cenu 4.500.000 Sk, z ktorej 500.000 Sk
malo byť uhradených do 31. 12. 1997 a zostávajúca časť v 8-ich splátkach á 500.000 Sk, vždy ku koncu
rokov 1998 - 2005. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný 24. 2. 1997, pričom bol vyhotovený
znaleckýposudokznalcaIng.Š.M.č.58/1997,ktorýmbolacenanehnuteľnostíurčenásumou6.225.325
Sk.

Darovacou zmluvou uzavretou medzi žalovanou M. Č., rod. T., ako darkyňou, a žalovanými v 2/ a 3/
rade Ing. I. V. a RNDr. E. V., rod. Č., ako obdarovanými, vkladovanej dňa 13. 2. 1998 pod č. V 3744/97,
súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti touto zmluvou darkyňa darovala obdarovaným. Návrh na vklad
vlastníckeho práva bol podaný 18. 11. 1997, pričom k nemu bol vyhotovený znalecký posudok znalca
Ing. Š. M. č. 404/1997, ktorým bola cena nehnuteľností určená na sumu 4.661.947 Sk.

Vychádzal i z výpovede žalovaného v 2/ rade, podľa ktorého s prevodmi nehnuteľností bolo všetko
v poriadku a z účtovných dokladov je možné zistiť, že zmluvy boli uzavreté z vôle zmluvných strán
a boli aj naplnené. Žalovaný v 1/ rade nadobudol nehnuteľnosť od D. P., š.p. v likvidácii v r. 1997.
Z dôvodu udržania zamestnanosti sa však žalovaný rozhodol ich predať a získať prostriedky, o čom
rozhodol on ako štatutár, a on ako štatutár rozhodol aj o kúpe a predaji, pričom hľadal vhodných kupcov,

avšak bezvýsledne. Obrátil sa na bývalú svokru - žalovanú M. Č., ktorá podnikala a mala finančné
prostriedky a dohodli sa na kúpe nehnuteľností. Bola uhradená i prvá splátka, pričom táto žalovaná sa
ujala nehnuteľnosti. Zistila, že s nehnuteľnosťami je viac starostí ako úžitku a po zvážení celej situácie
viac splátok neuhradila; rozhodla sa nehnuteľnosti darovať jemu a žalovanej v 3/ rade s tým, že zostatok
kúpnejcenyzaplatiaoni.Spísalasazmluvaioprevzatídlhu,pričomžalobcoviničneoznamovali,pretože

ten s tým nič nemal. Dlh splácali oni, aj keď nepravidelne, ale nakoniec bola celá kúpna cena zaplatená
v apríli 2000. Dlh žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi predstavoval asi 3,5 milióna Sk, z čoho bolo
uhradených 880.000 Sk, zvyšok kvôli finančným problémom uhradený nebol, lebo prostriedky z predaja
žalovaný 1/ použil na mzdy a činnosť spoločnosti. Prebehli aj konania so žalobcom o tom, že by žalovaný
od zmluvy o predaj akcií odstúpil. Žalovaný v 1/ rade kupoval nehnuteľnosť za cenu určenú znaleckýmposudkom na 6 miliónov Sk, o dva roky neskôr bola ocenená sumou 4.500.000 Sk zrejme preto, že boli
zistené určité vady a nedostatky.

Skutočnosti o uzatvorení kúpnej a darovacej zmluvy potvrdila žalovaná v 3/ rade, bývalá manželka

žalovaného 2/.

Súd vychádzal aj z výpovede teraz už nebohej žalovanej M. Č., ktorá potvrdila úhradu prvej splátky
500.000 Sk na zaplatenie kúpnej ceny. Potom už podnikať nemohla a rozhodla sa nehnuteľnosť darovať.
Nevedela vôbec o dlhu žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, ani nevedela odhadnúť trhovú cenu
predmetnej nehnuteľnosti.

Znalkyňa Ing. H. B. v posudku z 19. 10. 2003 určila cenu predmetnej nehnuteľnosti k 21. 2. 1997 na

sumu 4.592.140 Sk, podľa § 19 vyhl. č. 465/1991 Zb. na sumu 6.233.540 Sk a trhovú cenu podľa vyhl.
č. 86/2002 Z. z. na sumu 10.300.400 Sk.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. G. T. z 24. 5. 2004 znalec určil cenu k 21. 2. 1997 podľa vyhl. č.
465/1991 Zb. na sumu 6.101.630 Sk a podľa vyhl. č. 86/2002 Z. z. v znení vyhl. č. 576/03 Z. z. na sumu
12.429.510 Sk. V r. 1997 sa trhová cena nehnuteľností ešte nezisťovala, čo potvrdil i znalec Ing. T..

Bolo preukázané, že navrhovateľ nebol účastníkom žiadnej zo zmlúv, a to či už kúpnej zmluvy z 25. 9.
1995, ktorou žalovaný v 1/ rade kúpil nehnuteľnosti od D. P., š. p. v likvidácii B. alebo kúpnej zmluvy
z 20. 2. 1997, ktorou žalovaný v 1/ rade odpredal nehnuteľnosti žalovanej M. Č., rod. T., ani darovacej
zmluvy z 13. 2. 1998, ktorou M. Č. darovala nehnuteľnosti žalovaným v 2/ a 3/ rade Ing. I. V. a RNDr.
E. V., rod. Č.. Predmet k týmto nehnuteľnostiam nemal žalobca žiadne právo, ani žiaden právny vzťah.

Znaleckým dokazovaním boli zistené všeobecné ceny.

Bolo zistené, že žalovaný v 1/ rade svoj dlh voči žalobcovi vyplývajúci z neuhradenej kúpnej ceny za
kúpu akcií neuhradil, napriek tomu, že táto pohľadávka bola žalobcovi právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím, a napriek tomu, že k predávajúcim akciám bola uzatvorená záložná zmluva, pričom
záložné právo využité nebolo.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, každého osobitne a všetkých v ich vzájomných súvislostiach, mal súd
prvého stupňa za preukázané, že účastníci predmetných zmlúv neporušili zákon, ani nekonali v rozpore
s dobrými mravmi. Všetky zmluvy mali všetky zákonné náležitosti a boli schválené a riadne evidované
príslušným katastrom nehnuteľností, pričom došlo k plneniu v ich zmysle a k naplneniu ich obsahu.

Podľa názoru súdu s poukazom na tieto skutočnosti, najmä na súlad výšky zistených cien pri prevodoch

nehnuteľností s právnymi predpismi, navyše nie je naliehavý právny záujem na takejto určovacej
žalobe, keď žalobca nebol účastníkom týchto zmlúv, nikdy nemal žiadny právny nárok k predmetným
nehnuteľnostiam a mal iba nárok na zaplatenie zostatku kúpnej ceny za predané akcie. Zmluvná voľnosť
o prevode nehnuteľností obmedzená nebola, rovnako tiež nie dohoda o výške kúpnej ceny. Žalobca nie
je vlastníkompredmetných nehnuteľností, ani jej oprávneným užívateľom, ktorý by mal nárok na ochranu

vlastníckeho práva, ani takéto nároky si nerobil. Ako takému Občiansky zákonník v § 124 nepriznáva
žiadnu ochranu, nemôže sa preto úspešne domáhať práva takouto žalobou.

Podľa jeho názoru, účinným spôsobom ochrany práv žalobcu by bolo včasné podanie žaloby o
odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42 a nasl. OZ, ku ktorému však nedošlo, pretože v takom
konaní by sa dokazoval prípadný úmysel žalovaného v 1/ rade ukrátiť veriteľa, pričom v konaní o

určení vlastníckeho práva a pri riešení otázky platnosti napádanej kúpnej a darovacej zmluvy ako otázky
predbežnej, podľa názoru súdu, nie je táto otázka relevantná.

Onáhradetrovkonaniaúčastníkovrozhodolpodľa§142ods.1OSP,keďvkonaníúspešnýmžalovaným
priznal náhradu trov konania vo výške 89.964 Sk. Náhrada pozostáva z trov právneho zastúpenia za 3
úkony právnej pomoci á 25.050 Sk, ako aj režijný paušál 3 x 150 Sk, vrátane DPH.

Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca. Domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd
žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných v 1/ - 4/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi tiež náhradu trov konania.Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a zároveň, že v ňom súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru, žalobca mal bez
akýchkoľvek pochybností podľa § 80 písm. c/ OSP naliehavý právny záujem na tom, aby bolo súdnym

rozhodnutím určené, že kúpna a darovacia zmluva sú neplatné a že žalovaný v 1/ rade je výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností. Naliehavosť právneho záujmu spočíva v tom, že v prípade úspechu
žaloby bude žalovaný v 1/ rade opätovne zapísaný ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti a žalobca si bude môcť v rámci prebiehajúcej exekúcie alebo konkurzu uspokojiť svoju
pohľadávku voči nemu, ktorá v súčasnej výške predstavuje vyše 12 miliónov Sk. Táto pohľadávka

žalobcu voči žalovanému v 1/ rade vyplýva zo zmluvy o platnom prevode akcií kúpou č. 1547/1996 z
18. 7. 1996 a bola priznaná právoplatným a vykonateľným uznesením Krajského súdu v Nitre zo 6. 11.
2001, č. k. 16Cb 90/01-35, právoplatným dňa 14. 11. 2001. Žalovaný nemá okrem tých predmetných
nehnuteľností žiaden iný majetok a je v úpadku, pričom je vedené konkurzné konanie na Krajskom súde
v Bratislave pod č. 6K 78/01. Rovnako sa tiež vedie exekučné konanie voči žalovanému v 1/ rade.

Poukazoval i na podporné rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. Cdon 1690/97, ako aj na rozsudok NS

SR č. ObdoV53/2003 (v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2005), keď súd uznal neplatnosť kúpnej zmluvy
pre rozpor s dobrými mravmi a v spore vystupoval ako žalobca F. N. M. SR, ktorý nebol účastníkom
tejto zmluvy.

Podľa žalobcu sú kúpna i darovacia zmluva bez akýchkoľvek pochybností absolútne neplatné, a to podľa
§ 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Kúpna zmluva je absolútne neplatná zároveň tiež pre rozpor so

zákonom, pretože pri uzavretí spáchal žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného 1/ trestný čin.

Darovacia zmluva je tiež absolútne neplatná aj pre počiatočnú nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2
OZ. Žalovaná v 4/ rade M. Č., ako darkyňa, nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností, pretože ich ako
kupujúca nenadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola z vyššie uvedených dôvodov
neplatná, nemohla preto ani uzatvoriť platnú darovaciu zmluvu.

Žalovaný v 2/ rade je stíhaný pre trestný čin v trestnom konaní vedenom Úradom justičnej a kriminálnej
polície v N. Z. pod č. ČVS:OÚV-815/20-21.

Podľa žalobcu pri kúpnej, ako aj darovacej zmluve, došlo ku kumulácii až troch dôvodov rozporu
s dobrými mravmi, ktoré spolu vytvárajú tak závažné porušenie dobrých mravov, že to spôsobuje
absolútnu neplatnosť oboch zmlúv podľa § 39 OZ. Týmito dôvodmi rozporu s dobrými mravmi sú

poškodzovanieprávnehopostaveniatretejosoby,t.j.žalobcu,neprimeranáporuchapomeruvzájomných
plnení z kúpnej zmluvy (kúpna cena nižšia o 2 milióny Sk ako vyhlášková cena a o 8 miliónov Sk nižšia
ako trhová cena a jej splatnosť bola neprimerane odložená) a obzvlášť zavrhnutiahodný účel obidvoch
zmlúv.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. ObdoV 53/2003 zaujal jednoznačné stanovisko, že neplatnosť

je daná tým, že predávajúci si neplnil svoje záväzky voči F. N. M. SR a zároveň napadnutou kúpnou
zmluvousazbavovalsvojhomajetkuscieľomúčelovoznížiťsvojmajetoktak,abysavyholsplateniudlhu
a aby vznikol majetkový prospech kupujúcemu. Pričom predávajúci a kupujúci boli personálne prepojené
obchodné spoločnosti.

Kúpna zmluva sa svojím účelom prieči dobrým mravom, pretože jej účelom bolo poškodenie jediného

väčšieho veriteľa žalovaného v 1/ rade, teda žalobcu, a zároveň vlastné obohatenie konateľa a
spoločníka žalovaného v 1/ rade a jeho vtedajšej manželky - žalovaní v 2/ a 3/ rade. To sa prejavilo v
spojitostisuzavretímnáslednejdarovacejzmluvy.Poškodenieprávnehopostaveniažalobcuakoveriteľa
spočívalo v tom, že žalovaný v 1/ rade ako dlžník tým, že nehospodárne a so zlým úmyslom sa zbavil
svojho hodnotného majetku, prakticky znemožnil uspokojenie pohľadávky žalobcu, pretože žalovanému

v 1/ rade nezostal žiaden cenný majetok, z ktorého by mohol splatiť dlh voči žalobcovi. Žalovaný v 1/ rade
nielen predal sporné nehnuteľnosti za značne podhodnotenú kúpnu cenu, ale veľkú väčšinu z
utŕženej kúpnej ceny vyplatil späť žalovaným v 2/ a 3/ rade, teda konateľovi a spoločníkovi žalovaného
v 1/ rade a jeho manželke.

Žalovaný v 1/ rade finančné prostriedky v celkovej výške 4 milióny Sk, ktoré prijal od žalovaného v 2/ a

3/ rade z titulu úhrady zvyšku kúpnej ceny, nepoužil na splatenie záväzku voči žalobcovi, hoci tak učiniť
mohol, ale použil ich na rôzne iné účely. Takýmto konaním žalovaný v 1/ rade výrazne poškodil právnepostavenie žalobcu ako veriteľa, ktorý od neho neobdržal ani čiastočnú splátku svojej pohľadávky.
Toto konanie malo zvlášť zavrhnutiahodný účel, lebo smerovalo k vlastnému obohateniu konateľa -
žalovaného v 1/ rade a jeho vtedajšej manželky.

Uzavretie kúpnej zmluvy, a následne aj darovacej zmluvy, bolo súčasťou minimálne konkludentne
dohodnutého postupu všetkých žalovaných, pričom obidve zmluvy boli uzavreté tým istým
zavrhnutiahodným účelom, a tým bolo vlastné obohatenie sa žalovaných v 2/ a 3/ rade a poškodenie
žalobcu ako veriteľa. Záver súdu prvého stupňa bol nesprávny, lebo kúpna cena 4,5 milióna Sk,
dohodnutá v kúpnej zmluve, nebola ani len vo výške vyhláškovej (znaleckej ceny podľa vyhl. č. 465/1991

Zb.), podľa ktorej boli prevádzané nehnuteľnosti ocenené na sumu asi 6,2 milióny Sk.

Žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného musel konať aj v r. 1997 s odbornou starostlivosťou.
Skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje záložné právo k akciám spoločnosti T. J., a.s. podľa zmluvy
o založení cenných papierov z 18. 7. 1996 nemôže byť právne relevantné pre posúdenie neplatnosti
kúpnej a darovacej zmluvy. Okrem toho, spoločnosť T. J., a.s. je v konkurze uznesením z 11. 7. 2000
a jej akcie stratili akúkoľvek cenu. Pre žalobcu bolo zbytočné realizovať záložné právo k týmto akciám,

ktoré nemali žiadnu reálnu hodnotu.

Súd prvého stupňa rozhodol tiež nesprávne o náhrade trov konania, pretože uznal nesprávne aj za úkon
právnej pomoci vyjadrenie z 8. 8. 2005.

Žalobca podaním došlým súdu prvého stupňa 14. 6. 2006 oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávok
zo 17. 2. 2006 postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti C., s.r.o. N. Z. obchodnej spoločnosti T. I. L.

z C. a navrhol, aby namiesto doterajšieho žalobcu do konania vstúpil postupník.

Písomným podaním z 15. 5. 2007 postupník navrhoval, aby súd v súlade s § 92 ods. 2, 3 OSP pripustil
zmenu účastníka tak, že táto obchodná spoločnosť vstupuje do konania namiesto doterajšieho žalobcu.

Odvolací súd uznesením z 21. 6. 2007, č. k. 25Co 165/2005-777 nepripustil zmenu, resp. zámenu
žalobcu. Žalovaný v 1/, 2/, 3/, ako aj žalovaná M. Č. navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňovali, že už v čase zmluvy s F. N. M. z 18. 7. 1996 boli
akcie T. J., a.s. fiktívne. Majetok firmy bol bývalým manažmentom rozpredaný a zabezpečený záložným
právom v prospech rôznych veriteľov. Žalovaný 1/ uhradil za fiktívne akcie 880.000 Sk, avšak z majetku
T. J., a.s. nemal ani korunu. Je otázne, či postup žalobcu bol v súlade s dobrými mravmi. Žalobca vedel, v
akom stave je T. J., a.s., t j. že všetko je zaťažené exekúciou. Majetok ostatných žalovaných nemá súvis

s týmito akciami. Ako samozrejmosť platí princíp prezumpcie neviny. Žalobca, ak chcel, mal odporovať
právnemu úkonu, a nie podávať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Písomným podaním, došlým odvolaciemu súdu 28. 8.2007, žalobca F. N. M. SR vyslovil nesúhlas
so skutočnosťami uvádzanými žalovanými v ich vyjadrení, oprávnenosť pohľadávky žalobcu, výšku a
súhlas so zákonom i dobrými mravmi.

Krajský súd v Nitre potvrdil v rozhodnutí 16Cb 90/01-35 zo 6. 11. 2001 pohľadávku žalobcu. Tento
exekučný titul zakladá prekážku v rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby odvolací súd znova
posudzoval, čo i len ako prejudiciálnu otázku oprávnenosť pohľadávky žalobcu a jej súhlas so zákonom
alebo dobrými mravmi. Aplikáciou judikatúry Českej republiky poukazoval, že ide o vyjadrenie právneho
názoru, ktorý vychádza z rovnakých skutkových i právnych základov Českej aj Slovenskej republiky

a právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cdom 1990/97 je aplikovateľný
i v podmienkach slovenského práva a aj v konkrétnom vzťahu. Rovnako tak na daný prípad možno
použiť závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ObdoV 53/2003. Odmietol tvrdenia žalovaných
akoúčelovéanesprávneazanovýprávnynázor,resp.závermožnopovažovaťibato,žepostupžalobcu
je účelový, keď premeškal doslova lehotu, ktorá mu umožňovala zaujať zákonný postup voči jednotlivým

úkonom žalovaného 1/ (inštitút odporovateľnosti právnych úkonov).

Žalobcazhrnulopätovnestanoviskokmeritusporuakrozsudkusúduprvéhostupňa.Úkonyžalovaných,
najmä však kúpnu a darovaciu zmluvu nepovažoval žalobca, vzhľadom na zavrhnutiahodný účel a
faktický výsledok za úkony, ktoré sú v súlade s dobrými mravmi, a preto kúpna a darovacia zmluva súv zmysle § 39 OZ absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Dôsledkom neplatnosti zmlúv je to,
že žalovaný 1/ je naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Považoval žalobný návrh za dôvodný
a navrhol, aby odvolací súd po pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, t.j. určí, že kúpna a darovacia zmluva sú neplatné
a že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný v 1/ rade.

Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa v priebehu odvolacieho konania žalovaná M. Č. dňa 11. 2.
2006 zomrela a dedičmi po nej sa stali deti, a to žalovaná v 3/ rade RNDr. E. V. a jej brat Ing. O. Č..

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods.
1 OSP); dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správy, a preto ho podľa

§ 219 OSP potvrdil.

Nebolo sporu o tom, že dňa 18. 7. 1996 bola uzatvorená zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou č.
1547/1996, a to 26600 ks akcií - 51%-ný podiel na základnom imaní akciovej spoločnosti T. J., a.s. za
dojednanú kúpnu cenu 3.750.000 Sk. Túto zmluvu uzatvoril F. N. M. SR so žalovaným 1/. Zároveň toho
istého dňa bola uzatvorená i zmluva o založení cenných papierov č. 1547/96-Z, z ktorého sa zriadilo

záložné právo na 20950 ks akcií T. J., a.s.

V súdnom konaní pred Krajským súdom v Nitre bolo uznesením č. k. 16Cb 90/01-35 zo 6. 11.
2001 schválený zmier medzi účastníkmi konania - F. N. M. SR a C., s.r.o. N. Z., ktorým sa povinný
zaviazal zaplatiť F. N. M. SR 1.217.231,30 Sk s 8,8% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.870.000 Sk,
v sume 1.888.496,80 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 2.870.000 Sk a zo sumy

1.217.231,30 Sk od 27. 4. 2001 do zaplatenia spolu s trovami konania 143.500 Sk, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Obchodná spoločnosť C., s.r.o. N. Z. kúpnou zmluvou z 25. 9. 1995 odkúpila od S. R. - D. P., š. p. v
likvidácii nehnuteľnosti v kat. úz. N. Z., zapísané na LV č. 1063 ako parc. č. 287 - budova predajne č.
4075 vo výmere 806 m2, parc. č. 290/1 o výmere 1337 m2 za kúpnu cenu 6.352.810 Sk.

Kúpnouzmluvouz20.2.1997odpredalC.,s.r.o.nehnuteľnostikupujúcejM.Č.zakúpnucenu4.500.000
Sk. Zmluva bola zavkladovaná dňa 11. 3. 1997 pod č. V 532/97. Ako podklad slúžil znalecký posudok
znalca Ing. Š. M. č. 58/97, ktorým bola celá nehnuteľnosť určená na sumu 6.925.325 Sk. Darovacou
zmluvou z 7. 11. 1997, ktorej vklad bol povolený dňa 13. 2. 1998 pod č. V 3744/97, predmetné
nehnuteľnosti darovala M. Č. žalovaným v 2/ a 3/ rade Ing. I. V. a RNDr. E. V., rod. Č., pričom podľa

znaleckého posudku znalca Ing. Š. M. č. 404/1997 bola cena nehnuteľností určená sumou 4.661.947
Sk. Zároveň bola dohodnutá zmluva o prevzatí dlhu zo 4. 2. 1998, ktorým nadobúdatelia nehnuteľností
prevzali dlh zvyšku nezaplatenej kúpnej ceny žalovanému 1/.

Z výsledku dokazovania vyplýva, že kúpna cena, ako o tom svedčia účtovné doklady, bola vo výške
4.500.000 Sk žalovanému 1/ v plnom rozsahu uhradená.

Obe zmluvy, ako zmluva kúpna, tak i zmluva darovacia sú v súlade so zákonom a boli splnené všetky
formálneajmateriálnepodmienkyichsplatnosti.Pokiaľideocenunehnuteľností,dohodnutúvzmluvách,
tá nebola dohodnutá v rozpore s právnym predpisom, lebo platila už zásada zmluvnej voľnosti.

Aniprípadnétrestnéstíhaniekonateľažalovanéhonemávplyvnaplatnosťzmlúv.Zmluvyboliuzatvorené
platne.

Tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi preukázaná nebola. Treba uviesť,
že žalobca nebol účastníkom žiadnej zo zmlúv, či už kúpnej, alebo darovacej. Žalobca sa domáhal
neplatnosti týchto zmlúv z dôvodu, aby mal zabezpečené vymoženie nesplatenej kúpnej ceny za prevod
akciíT.J.,a.s.odžalovaného1/.NemôžežalobcavšaknaprávaťnevyužitieinýchinštitútovObčianskeho
zákonníka s poukazom na dobré mravy inými inštitútmi s tým, že žalobca prípadne nevyužil inštitút

odporovateľnosti právnych úkonov, kde by sa úmysly a tvrdené skutočnosti dokazovali.Bolo preukázané, že kúpna cena z predaja nehnuteľností žalovaným 1/ teraz už nebohej kupujúcej M.
Č. bola riadne zaplatená. Tvrdenia žalobcu o inej reálnej alebo trhovej hodnote nehnuteľností podľa
súčasných predpisov s poukazom na stav v r. 1997 je iba zavádzajúci a pre posudzovanie sporu

irelevantné.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že kúpna i darovacia zmluva nie sú v rozpore s dobrými mravmi
a nebol právny dôvod na určenie ich neplatnosti, pretože obe zmluvy sú právne perfektné a platné.
Nebol následne právny dôvod určovať vlastnícke právo žalovaného 1/ k týmto nehnuteľnostiam, keď
súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie, dokonca aj nadbytočným - z hľadiska

zisťovania ceny nehnuteľností predávaných, resp. darovaných nehnuteľností niekoľkými znalcami bolo
zbytočné.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil správne skutkové a právne závery a odvolací súd
preto rozsudok podľa § 219 OSP v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne
aj vo výroku o náhrade trov konania.

V odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1/ až 3/ rade podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP priznal

náhradu trov odvolacieho konania, a to za vyjadrenie k odvolaniu, t. j. za 1 právny úkon á 25.050 Sk
(§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), ako aj režijný paušál za 1 úkon 150 Sk. Náhrada trov odvolacieho
konania činí teda 25.200 Sk, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalobca žalovaným v 1/ až 3/ rade spoločne
a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.