Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/36/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106205112
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu M. B., bytom

P. XXX. proti žalovanému JUDr. P. Ž., advokátovi so sídlom v D. N. V., C.X/XXX,. právne zastúpenému
JUDr. O. P., advokátkou so sídlom v D. N. V., C. I XX/XXX. o zaplatenie 1.333.333,- Sk s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 76.467,- Sk, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. O. P..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1.333.333,- Sk s úrokom z
omeškania 13 % ročne od 21.03.2003 do zaplatenia. Uviedol, že spoločne s ďalšími dvoma osobami

podnikal na základe zmluvy o združení, pre nezhody spoločné podnikanie ukončil a bol nútený súdnou
cestou domáhať sa majetkového vyrovnania. V tejto súvislosti si zabezpečil žalovaného ako advokáta,
ktorý však svojou nečinnosťou spôsobil, že došlo k premlčaniu jeho nároku na majetkové vyrovnanie zo
združenia, a to v žalovanej výške. Žalobca mal za to, že žalovaný mal odstrániť vady žaloby, ktorú podal
samostatne, toto neurobil, a v dôsledku toho súd konanie zastavil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 04.06.2007 č.k. 21C/36/2006-32, ktorým v celom rozsahu
žalobcovi vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal
žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pripustil, že v decembri 2002 uzatvoril so žalobcom zmluvu o

poskytovaní právnej pomoci, v rámci ktorej bol zároveň poverený zastupovať žalobcu v konaní sp. zn.
12C/726/2002, vedenom na Okresnom súde Trenčín. Prvým úkonom, ktorý mal, po udelení plnej moci
vykonať, bolo odstránenie vád žaloby, ktorú predtým podal žalobca. Žalovaný pripustil, že síce príslušnú
úpravu vypracoval, ale táto nedopatrením nebola súdu zaslaná, zároveň však mal za to, že tento
nedostatok nebol príčinou vzniku škody u žalobcu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal
dostatočne výšku škody, ktorá mu vznikla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A. B., I. Š., oboznámil spis Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 12C/726/2002, zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, plnej moci, listiny označenej ako

„M. F. B. a spol.“, ďalšie listiny ohľadne majetku združenia a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že spoločne so svojimi bratmi E. a J. podnikali niekedy od roku 1995, a to na základe
ústne uzavretej zmluvy o združení. Do spoločného podnikania vložil cca 600.000,- Sk. Do roku 2000bolo spoločné podnikanie bezproblémové, v tomto roku dospel k záveru, že jeden zo spoločníkov si
necháva viac zisku ako by mu patrilo a z toho dôvodu v roku 2000 takpovediac odišiel z firmy. O skončení
spoločného podnikania nebola spísaná žiadna písomnosť, ani sa presne nezisťoval ku dňu ukončenia

spoločného podnikania stav majetku firmy, ani nedošlo k žiadnej dohode ohľadne nároku jednotlivých
zúčastnených. Až dodatočne na základe vlastných úvah dospel žalobca k záveru, že v čase skončenia
spoločného podnikania mohla mať firma majetok zhruba vo výške štyri milióny Sk, z ktorej žalovaná
suma predstavuje jednu tretinu.

Žalobca ďalej uviedol, že ohľadne výplaty podielu zo spoločného podnikania podal žalobu na súd. Potom

čohosúdvyzvalnaodstránenievádtejtožaloby,11.12.2002uzavrelsožalovanýmzmluvuoposkytovaní
právnej pomoci. Podľa jeho názoru žalovaný mal vykonať úkony smerujúce k odstráneniu vád žaloby.
Napriek tomu 03.01.2003 mu bolo doručené uznesenie o zastavení svojho konania, s ktorým zašiel
za žalovaným. Žalobca tvrdil, že v tejto súvislosti bol za žalovaným viac krát, rovnako ho pravidelne
chodila navštevovať jeho manželka, žalovaný sľuboval, že nejaké úkony urobí, napíše nejaké odvolanie
a podobne. Toto sa však nestalo a zastavením konania jeho spor na súde skončil.

Žalovaný uviedol, že 11.12.2002 uzavrel so žalobcom zmluvu o právnej pomoci, následne na to, keď
ho žalobca navštívil s výzvou súdu na odstránenie vád žaloby, ktorú podal. Ním vypracované doplnenie
žaloby však jeho pracovníčka súdu nezaslala. Žalovaný tvrdil, že o tom, že konanie bolo v dôsledku toho
zastavené sa dozvedel až začiatkom roka 2006, a to z písomného upovedomenia o výsledkoch šetrenia
sťažnosti podanej žalobcom. Uznesenie o zastavení konania bolo doručované žalobcovi, a tento ho v

čase, keď ho obdržal s týmto rozhodnutím neoboznámil. V januári 2003 ešte bolo možné domáhať sa
vyporiadania nárokov žalobcu zo združenia, v roku 2006 už boli nároky žalobcu premlčané.

Svedkyňa A. B., manželka žalobcu, uviedla, že spoločne žalovaného navštívili bezprostredne potom ako
obdržali výzvu na odstránenie vád žaloby, čo bolo niekedy v októbri alebo novembri, rok si nepamätala.
Neskôr navštívila žalovaného či už s manželom alebo bez neho viac krát, žalovaný stále tvrdil, že vo

veci koná. Vec sa skončila tak, že sa obrátili na verejného ochrancu práv v presvedčení, že v konaní
došlo k prieťahom, a až vtedy zistili, že súd nekoná preto, že konanie bolo zastavené. Svedkyňa tvrdila,
že uznesenie o zastavení konania v ich spore prevzala ona, a hneď to telefonicky oznámila žalovanému.

Svedkyňa I. Š., dcéra žalobcu, uviedla, že otec si podal žalobu, pretože ho súrodenci z podnikania
nevyplatili tak ako mali, keď prišla zo súdu výzva na doplnenie žaloby, išli za žalovaným, ktorý prevzal

plnú moc na zastupovanie. Odkedy bola plná moc podpísaná, chodila ona spoločne s otcom alebo
matkou za žalovaným priebežne až do doby kým nedostali informáciu z kancelárie verejného ochrancu
práv, čo trvalo skoro tri roky. Pokiaľ ide o súdne uznesenie o zastavení konania, nepamätala si svedkyňa
presne ako sa s ním naložilo, tvrdila ale, že vždy keď prišlo niečo dôležité, išli za žalovaným.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/726/2002 bolo zistené, že žalobca dňa 30.10.2002 podal súdu

žalobu označenú ako návrh na vysporiadanie združenia proti žalovanému E. B.. Pretože žaloba
nemala všetky náležitosti, ktoré mala mať, súd uznesením zo dňa 04.11.2002 č.k. 12C 726/02-4 pod
hrozbou zastavenia konania žalobcu vyzval, aby žalobu v lehote 15 dní doplnil, najmä, aby uviedol
akého rozhodnutia sa vlastne domáha. Toto uznesenie žalobca prevzal 13.11.2002. Pretože doplnenie
žaloby súdu nebolo doručené, súd ďalším uznesením zo dňa 16.12.2002 č.k. 12C/726/2002-5 konanie

zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez toho, že by bola využitá možnosť opravného
prostriedku , dňa 21.01.2003. Uznesenie o zastavení konania žalobca prevzal 03.01.2003.

Dňa 11.12.2002 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej obsahom bolo
poskytovanie právnej pomoci najmä vo veci vyporiadania združenia proti E. B.. Dňa 11.12.2002 udelil
žalobca žalovanému plnú moc k zastupovaniu v spore o vyporiadanie združenia proti E. B., vedenom

na Okresnom súde Trenčín po sp. zn. 12C/726/02.Na listine označenej ako „M. F. B. a spol.“ sa bez ďalšieho nachádzajú údaje o finančnej hodnote
hmotného majetku a záväzkov firmy, ďalšie listiny označené ako inventár firmy B. a spol., možná
alternatíva vyrovnania spoločníkov a podobne, opätovne obsahujú sumáre majetku a dlhov firmy ale

bez toho, že by boli tieto údaje verifikované ďalšími členmi združenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd teda bez pochybností preukázané, že účastníci 11.12.2002 uzavreli
zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a žalovaný zároveň v tento deň prijal splnomocnenie žalobcu
na zastupovanie vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín sp. zn. 12C/726/02. Rovnako mal súd za
preukázané, že žalovaný nezaslal súdu do predmetného konania tak uvedenú plnú moc ako podanie,

ktorým by vady žaloby boli odstránené. Žalobca si zabezpečil právne zastúpenie až po uplynutí 27 dní,
odkedy prevzal výzvu na odstránenie vád žaloby, a to aj napriek tomu, že od súdu mal na odstránenie
vád žaloby lehotu 15 dní. Naopak, nebolo v konaní dostatočne preukázané, že by žalobca informoval
žalovaného o uznesení o zastavení konania, čo nedoložili ani vypočuté svedkyne, ktoré si už nepamätali
konkrétne údaje. Z ich tvrdení o tom, že všetko dôležité odniesli advokátovi a chodili za ním pravidelne,
nemožno bezpečne dovodiť, že žalovaný bol informovaný o zastavení konania včas, teda tak, aby

mohol využiť opravný prostriedok a v rámci odvolacieho konania napraviť pochybenie, ktoré spôsobil
a odstrániť vady žaloby.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, platného v rozhodnom čase advokát je povinný
chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky
zákonnéprostriedkyauplatňovať,čopodľasvojhopresvedčeniaapríkazuklientapokladázaprospešné.

Podľa § 20 ods. 1, 4 zákona č. 132/1990 Zb. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho pracovníkom. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Aj napriek tomu, že žalobca v tomto prípade nepostupoval správne, keď s oneskorením zašiel za

advokátom a neoznámil advokátovi prevzatie uznesenia o zastavení konania, nemožno konštatovať, že
žalovaný ako advokát žalobcu si dôsledne plnil povinnosti z vyššie citovaného § 13 zákona o advokácii
chrániť práva a oprávnené záujmy žalobcu. Žalovaný porušil právnu povinnosť takto konať tým, že
neurobil k súdu úkon smerujúci k odstráneniu vád žaloby a tým prakticky neinformoval súd o tom, že
žalobca je právne zastúpený a spôsobil tak situáciu, že uznesenie o zastavení konania nebolo doručené

jemu ale žalobcovi. Takýmto postupom potom žalovaný zapríčinil stav, kedy konanie o nároku žalobcu
súd zastavil. Bolo pritom možné vady žaloby odstrániť v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku ešte v priebehu lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.

Aj v prípade osobitnej zodpovednosti za škodu žalovaného ako advokáta, upravenej v predpise, ktorý
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, platí, že k úspešnému uplatneniu

nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu všetkých predpokladov jej vzniku, teda porušenie
právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinením.

Žalobca mal za to, že nečinnosťou žalovaného ako jeho advokáta došlo k situácii, kedy sa premlčal
jeho nárok tak na vrátenie hodnôt poskytnutých na účet združenia a príslušnú časť majetku získanú

výkonom spoločnej činnosti združenia, ktorý mal v zmysle § 841 Občianskeho zákonníka. Žalobca
však nepreukázal, v akej výške mu škoda vznikla. Aj napriek postupu súdu, ktorý žalobcovi uložil
povinnosť predložiť listinné dôkazy preukazujúce tak vznik škody ako jej výšku, žalobca súdu predložil
listinu označenú názvom „M. F. B. a spol.“, ktorá obsahovala vyčíslenie hmotného majetku a záväzkov
firmy. Túto listinu však bez ďalších dôkazov nemožno považovať za dostačujúcu a preukazujúcu

vznik a výšku škody žalobcu. Žiadnu dôkaznú hodnotu nemali ani ďalšie listiny predložené žalobcom,
ktorých obsahom boli údaje týkajúce sa pravdepodobne majetku združenia. Nakoniec žalobca ani
sám nevedel upresniť kedy presne a akým spôsobom bolo združenie rozpustené, sám uviedol, že o
ukončení spoločného podnikania nebol urobený žiadny záznam a nebol ani zisťovaný stav majetku včase rozpustenia združenia. Týmto spôsobom teda nebol naplnený jeden zo základných predpokladov
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a súd preto, aj napriek konštatovaniu o porušení
povinnosti žalovaného, žalobu zamietol.

Pretože žalovaný bol v tomto konaní úspešným účastníkom, súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešným účastníkom nebol. Trovy konania
spočívali v trovách právneho zastúpenia, za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia,
odporprotiplatobnémurozkazu,účasťnapojednávanídňa21.08.2007a17.09.2007)vhodnote15.450,-
Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., k tomu 4 krát paušálna náhrada 178,- Sk. Súčasťou

trov právneho zastúpenia ďalej bola náhrada za stratu času za 4 polhodiny pri ceste na dve pojednávania
z D. N. V. do T. a späť v sume 1.188,- Sk a náhrada cestovného z D. N. V. do T. a späť, celkom za
60 km osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia pri priemernej spotrebe 8,1 l na 100 km, pri cene
pohonných hmôt dňa 21.08.2007 38,20 Sk/l a 17.09.2007 38,50 Sk/l, celkom bola náhrada cestovného
558,- Sk. Trovy právneho zastúpenia potom boli vrátane 19 % DPH celkom 76.467,- Sk.

Súd nepriznal žalovanému v rámci trov konania sumu 71.998,- Sk, uplatnenú ako súdny poplatok z

odporu, nakoľko povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému uložená v platobnom rozkaze zanikla
podaním odporu proti platobnému rozkazu a pretože vydanie platobného rozkazu nebolo v konaní
navrhované, nevznikla žalovanému ani povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.