Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/12/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105228733
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J.

Š., bytom T., P. XX. a 2/ M. K., bytom O. XX,. T., zast. JUDr. A. J., advokátkou so sídlom v B., W. X,. proti
odporcovi P. s.r.o., T. T., V. XX (predtým K. S., s.r.o.), zast. JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom v T., J. X,.
za účasti vedľajšieho účastníka S. P. B., pobočka T., P. XXXX,. o zaplatenie 228.802,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia po zmene návrhu žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1/
rade sumu 88.279,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 600,- Sk od 4.11.2003
do zaplatenia, zo sumy 4.571,- Sk od 6.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 13.208,- Sk od 6.11.2003 do
zaplatenia, zo sumy 72.000,- Sk od 22.4.2005 do zaplatenia ako náhradu nákladov za súdno-lekársku

platenú službu, ďalej cestovné náklady spojené s pohrebom, náhradu nákladov pohrebnej služby a
náhradu jednorázového odškodnenia pre deti, to všetkom titulom zodpovednosti zamestnávateľa za
pracovný úraz M. Š. zo dňa 21.10.2003. Rovnakým titulom žiadali sumu 113.023,- Sk ako náhradu
nákladov na výživu pozostalých po menovanej a s účinnosťou od 1.1.2006 žiadali mesačnú ušlú
výživu pre 3 deti vo výške 3.662,- Sk vždy do 15. dňa v mesiaci až do zmeny pomerov. Ďalej žiadali,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 2/ rade sumu 27.500,- Sk, s úrokom
z omeškania vo výške 12,5% p. a. od 6.11.2003 do zaplatenia ako náhradu nákladov za zriadenie

pomníka a nákladov za prepožičanie miesta na cintoríne. Všetky nároky uplatňovali navrhovatelia
podľa § 196 ods. 2 písm. a/ a § 204 a nasl. Zákonníka práce v znení platnom ku dňu 21.10.2003
titulom zodpovednosti odporcu za škodu pri pracovnom úraze. Pracovný úraz s následkom smrti utrpela
dňa 21.10.2003 M. Š., dcéra navrhovateľa v 1/ rade a družka navrhovateľa v 2/ rade, ktorá bola s
odporcom v pracovnom pomere. Táto mala pridelené služobné motorové vozidlo Škoda Fabia EVČ: TN
XXX-AT,. nakoľko predmetom jej pracovnej činnosti bolo zastrešovať dodávateľské vzťahy s reťazcami
supermarketov a hypermarketov. Navrhovatelia poukazovali na to, že tieto reťazce sa stále rozrastali,

čím dochádzalo k nárastu jej pracovnej a psychickej záťaže. Navyše musela nad rámec pracovnej
zmluvy vykladať do regálov tovar v M. B., kde sa odporca nevedel dohodnúť s manažmentom na
výkone týchto prác. V rámci pracovných povinností najazdila M. Š. cca 3.000 km mesačne, konkrétne v
septembri 2003 až 8.000 km mesačne. Domov sa k trom mal. deťom vracala často až okolo 18.00 hod.
až 19.00 hod. a večer ešte spracovávala podklady pre odporcu doma na vlastnom počítači. Toto všetko
malo za následok mimoriadnu psychickú záťaž a prepracovanosť M. Š., ktorá zvažovala ukončenie
pracovného pomeru. Táto bola dňa 21.10.2003 pri plnení pracovných povinností účastníčkou dopravnej

nehody, kde pri prejazde ľavotočivou zákrutou dostala s vozidlom šmyk, prešla do protismeru, kde
sa zrazila s iným motorovým vozidlom, pričom na následky ťažkého úrazu dňa 3.11.2003 zomrela.
Odporca podľa navrhovateľov zodpovedá za vzniknutý pracovný úraz z dôvodu jednak uvedenej
pracovnej preťaženosti, ako aj z dôvodu technickej závady na služobnom vozidle. Tá spočívala v ťažkomradení prevodových stupňov, pričom odporca po upozornení M. Š. a návrhu servisu na výmenu celej
prevodovky, túto opravu z finančných dôvodov zamietol. Ťažké radenie prevodových stupňov mohlo
spolu s ostatnými faktormi spôsobiť krátkodobé nezvládnutie motorového vozidla s následkom ťažkej

dopravnejnehody.Navrhovateliatiežpoukazovalinanesplneniesipovinnostiodporcu-zamestnávateľa,
ktorá spočívala v preškoľovaní vodičov - referentov.

OdporcaakozamestnávateľM.Š.uviedol,žetátovedeniespoločnostinikdyneupozorňovalanazvýšenú
pracovnú záťaž a ani neoznámila, že chce rozviazať pracovný pomer. Uviedol, že v deň dopravnej
nehody bola trasa pani Š. T. - N. a späť a nie M. B. ako uviedli navrhovatelia. Po prešetrení zákaziek

v autorizovanom servise A., a.s., T. zistil, že v jednej zákazke bola hlásená chyba prevodovky (ťažké
radenie prevodových stupňov). Uvedeným servisom však nebola zistená žiadna závada na prevodovke
a odporca nikdy nezamietol žiadosť na opravu prevodovky a nebol daný ani dôvod na jej výmenu.
Za nepravdivé označil konštatovanie navrhovateľov v tom smere, že odporca porušuje bezpečnostné
predpisy keď nevykonáva preškolenia vodičov - referentov a poukázal na to, že dňa 11.1.2003 boli
preškoľovaní ich vodiči a medzi nimi i M. Š.. Odporca poukázal na to, že dopravná nehoda (pracovný

úraz) bola spôsobená výlučne porušením dopravných predpisov zo strany M. Š. a to tým, že menovaná
neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré mohla predvídať a v
dôsledku nesprávnej techniky jazdy prešla do protismeru, kde sa zrazila s iným motorovým vozidlom.
Mal za to, že sa v zmysle ust. § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce účinného v čase vzniku pracovného
úrazu zbavil zodpovednosti celkom a uplatnené nároky nemá preto povinnosť platiť.

Vedľajší účastník - S. P. B. vykonáva poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu a hradí
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom podľa § 210 zák.
č.311/2001Zb.(ZP)a§44zák.274/1994Z.z.Uviedol,žedňa2.12.2005bolzostranyodporcudoručený
záznam o úraze a potvrdenie o strate na zárobku počas PN M. Š.. K návrhu sa vyjadril tak, že navrhol,
aby súd rozhodol o miere zavinenia M. Š. medzitýmnym rozsudkom a následne potom o výške nárokov

uplatnených v žalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu Okresnej prokuratúry Nitra, č. 2Pv
973/2003, s pracovnou zmluvou, s úmrtným listom M. Š., s výpisom z obchodného registra odporcu , so
znaleckým posudkom č. 100/2006 Ing. K. L. - B., so Záznamom o prevádzke vozidla osobnej prepravy
odporcu, s potvrdením A. Ľ. H., T. o účasti na školení vodičov motorových vozidiel, s dokladmi odporcu

o čerpaní pohonných hmôt a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

M. Š. bola v pracovnom pomere u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.7.2002 ako obchodný
manažér. Odporca zmenil počas konania svoje obchodné meno na P. s.r.o. .

Zo spisu Okresnej prokuratúry Nitra súd zistil, že M. Š. dňa 21.10.2003 ako vodička osobného
motorového vozidla nerešpektovala ust. § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., keď neprispôsobila

rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a v dôsledku nesprávnej
jazdy prešla v zákrute na ceste č. II/513 do protismeru, kde sa zrazila s osobným motorovým vozidlom
Škoda Felicia EVČ KN XXX-AH, ktoré viedol vodič P. R.. Trestné stíhanie bolo voči M. Š. zastavené z
dôvodu, že dňa 3.11.2003 zomrela na následky uvedenej dopravnej nehody. Obsahom uvedeného spisu
bol aj znalecký posudok Ing. K. L. - B., z ktorého vyplynulo, že sa na vozidle, ktoré viedla M. Š. pred

dopravnou nehodou a ani počas pohybu jej vozidla do protismeru, nevyskytla žiadna technická porucha,
v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť k zmene smeru vozidla a následne k vzniku dopravnej nehody.

Súd vzhľadom na námietky navrhovateľov považoval za potrebné doplniť predmetný znalecký posudok
a ustanovil aj do tohto konania znalca Ing. K. L. - B.. Zo záverov znaleckého dokazovania súd zistil,
že pri pohybe vozidla, pred a počas nehodového deja sú skúmané hlavne skupiny a podskupiny, ktoré

majú bezprostredný vplyv na pohyb vozidla, na jeho rýchlosť a smerovú pohyblivosť. Pre posúdenie
uvedených vplyvov sú rozhodujúce skupiny a podskupiny ako pneumatiky, riadenie a brzdy. Pri zisťovaní
technického stavu vozidla pri dopravnej nehode nie je dôvod na skúmanie stavu prevodovky, nakoľko
ak sa na vozidle počas jazdy vyskytne aj náhla porucha prevodovky, má vodič možnosť prerušiť prenoskrútiaceho momentu od motora na kolesá spojkovým pedálom (jeho stlačením), čím docieli stav, kedy
je schopný vozidlo plne smerovo ovládať a tiež ovládať jeho rýchlosť s využitím brzdovej sústavy. Stav
prevodovky nebol pri ohliadke vozidla skúmaný z dôvodu, že počas vizuálnej ohliadky neboli zistené

viditeľné poruchy na prevodovke a rovnako na mieste dopravnej nehody a pred miestom kolízie neboli
stopy po vytekaní oleja a ani iné stopy, dôvodom ktorých by bola nutná kontrola aj iných skupín
vozidla. Preto boli kontrolované len už uvedené skupiny - pneumatiky, riadenie a brzdy. Ak by bola
porucha ovládania prevodovky spočívajúca vo fyzicky náročnom radení prevodových stupňov, nebolo
z technického hľadiska potrebné zo strany vodičky preradiť na nižší prevodový stupeň. Znalec vylúčil i

náhle zablokovanie prevodovky a ak by aj k takémuto došlo, neviedlo by to k takému pohybu vozidla,
aby sa dostalo do miesta kolízie bočne natočené vľavo. Z uvedených skutočností vyvodil znalec záver,
že ani prípadná porucha radenia nemala ani nepriamo vplyv na stratu smerovej stability. Z technického
hľadiska sa nedá vylúčiť, že ak vodička chcela zaradiť nižší prevodový stupeň a nedarilo sa jej to,
mohla v dôsledku toho urobiť možno aj nejaký menší mimovoľný pohyb v riadení, ktorý mohol taktiež
mať negatívny dopad na smerovú stabilitu motorového vozidla a tým aj na vzájomnú súvislosť medzi

zhoršeným radením prevodových stupňov a negatívnym dopadom na smerovú stabilitu vozidla, ale
výlučne v dôsledku aktívnej činnosti vodičky. Vodička z technického hľadiska nemala dôvod radiť nižší
prevodový stupeň, zvlášť keď vedela o zhoršenom radení. Navyše nešlo o poruchu náhlu, ktorá by sa
vyskytla tesne pred miestom predmetnej dopravnej nehody, ale išlo o poruchu, o ktorej vodička vedela
a najazdila s ňou minimálne 3.000 km od jej nahlásenia na opravu. Znalec opakovane zdôraznil, že

pred dopravnou nehodou a ani počas pohybu vozidla do protismeru sa na vozidle nevyskytla žiadna
technická porucha, v dôsledku ktorej mohlo dôjsť k zmene smeru pohybu vozidla a následne k vzniku
dopravnej nehody.

Znalec sa zaoberal aj otázkou najazdených kilometrov, keď z ďalších, v spise založených dôkazov zistil,
že M. Š. najazdila v mesiaci august 2003 6.496 km a v mesiaci september 2003 6.459 km. Pri 22-

dňovom pracovnom mesiaci to v priemere predstavuje cca 294 km denne, čo pri priemernej rýchlosti 75
km/h predstavuje riadenie vozidla denne zaokrúhlene 4 hodiny.

Podľa § 195 ods. 1, 2 a 6 Zákonníka práce, platného do 31.12.2003, ak u zamestnanca došlo pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec

v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zamestnávateľ zodpovedá za
škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť

a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa § 204 ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, v rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa sa poskytne

a) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením,

b) náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c) náhrada nákladov na výživu pozostalých,

d) jednorazové odškodnenie pozostalých,

e) náhrada vecnej škody; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.

Nároky vyplývajúce z odseku 1 nezávisia od toho, či postihnutý zamestnanec uplatnil v ustanovenej
lehote svoje nároky na náhradu škody.

O uvedených nárokoch v zmysle zák.č.461/2003 Z.z. rozhoduje s účinnosťou od 1.1.2004 S. P.. Podľa

§ 259 ods.1 v konaniach o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom, ktoré vznikli
pred 1.1.2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31.12.2003 ( Zákonník práce ).

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Všetky nároky
navrhovateľov možno odvodzovať len z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze, pričom súd mal za preukázané, že zamestnávateľ sa tejto zodpovednosti zbavil
celkom. Tento záver vyvodil jednak zo znaleckého dokazovania, ako aj z ďalších nasledujúcich
skutočností. Navrhovatelia namietali, že sa odporca nezbavil svojej zodpovednosti celkom, keď
nepreukázal,žeM.Š.bolapreškolenáakovodič-referentuzamestnávateľa,pričomdokladypredložené
odporcom - faktúra č. 2/2003, ktorým bolo preškolenie autoškolou vyúčtované a potvrdenie o preškolení

vodičov motorových vozidiel podľa vyhlášky SUBP a SBU č. 208/1991 Zb. zo dňa 11.1.2003, považoval
za nepostačujúce, nakoľko tu nebola doložená prezenčná listina účastníkov preškolenia. Súd neskúmal,
či bolo toto preškolenie skutočne vykonané aj vo vzťahu k M. Š. z dôvodu, že bola držiteľkou vodičského
oprávnenia, pričom kontrola znalostí a dodržiavania pravidiel cestnej premávky je zverené orgánom
polície a nie je potrebné skúmať kontrolu znalostí a dodržiavanie týchto pravidiel zamestnávateľom. Z

pohľadu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz vodiča spôsobený pri dopravnej nehode je
preukázanie preškolenia vodiča zamestnávateľom irelevantné.

Navrhovatelia tiež poukazovali na pracovnú preťaženosť M. Š. a ukladanie povinností zamestnávateľom
nad rámec jej pracovnej zmluvy, ktoré skutočnosti mohli mať vplyv na vznik predmetnej dopravnej
nehody.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z. z., vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť
vozidlo je znížená najmä užitím liekov, úrazom, chorobou, nevoľnosť alebo únavou.

Podľa použiteľnej judikatúry, ak zamestnanec - vodič pred začatím jazdy spolieha na to, že túto jazdu
môže bezpečne vykonávať napriek tomu, že vie o okolnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na
jeho schopnosť ovládať motorové vozidlo, týmto okolnostiam neprispôsobí ani režim svojej jazdy, ide

v prípade pracovného úrazu - dopravnej nehody spôsobenej stratou kontroly nad vozidlom v dôsledku
náhlej indispozície vyvolanej uvedenými okolnosťami, o zavinené porušenie právnych predpisov k
zabezpečeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (dopravných predpisov). Takáto situácia mohla
nastať aj v prípade M. Š..Súd dospel k jednoznačnému záveru, že odporca sa zbavil zodpovednosti celkom, keď preukázal, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec
svojim zavinením porušil právne predpisy. Uplatňované nároky navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi boli

preto neopodstatnené a súd musel návrh v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca,

" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.