Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/124/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107220586
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci

navrhovateľky M. J., bytom N., J. P. XX/XX,. zastúpenej JUDr. M. B., advokátom so sídlom T., L. XX.
proti odporcovi S. J., bytom N., J. P. XX/XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX,. na X.. poschodí
bytového domu č. p. XX/XX,. ulica J. P. v N. s a z r u š u j e a u r č u j e sa, že byt bude
ďalej užívať ako výlučná nájomníčka a členka družstva navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý byt vypratať a vyprataný navrhovateľke odovzdať do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 8.309,50 Sk, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu k bytu označenému
vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci, ktorí sa za trvania manželstva stali spoločnými nájomcami
bytu, sa rozviedli a o ďalšom užívaní bytu po rozvode sa nedohodli. Požadovala, aby výlučným
nájomcom a členom bytového družstva bola určená ona s odôvodnením, že o pridelenie a získanie
uvedeného družstevného bytu sa zásadným spôsobom pričinila ona a o tento sa naďalej i v súčasnosti
stará výlučne len ona,

keď odporca sa žiadnym spôsobom už dlhšiu dobu nepodieľa na úhradách za byt ani na
nákladoch domácnosti, hoci tento byt užíva i on. Určenie navrhovateľky za výlučnú nájomníčku a členku

bytového družstva bude i v záujme ich dnes už plnoletých synov J. a S., ktorí sú na bývanie v tomto
byte stále odkázaní, a ktorí prejavili vôľu bývať v uvedenom byte s navrhovateľkou. Navrhovateľka
zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu byt vypratať bez povinnosti zabezpečiť mu bytovú náhradu,
z dôvodu, že za trvania manželstva ako i po rozvode sa odporca voči nej ako i voči ich deťom dopúšťal
a stále dopúšťa psychického násilia.

Odporca hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal

a rozhodol v jeho neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako účastníka konania, výsluchom detí
navrhovateľky a odporcu J. a S. J. ako svedkov, ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 04.10.1986 z pripojeného spisu
tunajšieho súdu, že toto bolo rozsudkom zo dňa 02.05.2007, č. k. 12C/2/2007-20, rozvedené a z
manželstvapochádzajúcimladší,t.č.užplnoletýsynJ.bolnačasporozvodezverenýdovýchovymatke.

Z oznámenia O. T. zo dňa 05.12.1984 vyplýva, že navrhovateľka bola na základe uznesenia
predstavenstva O. T. č. XI/557/1984 zo dňa 23.11.1984 prijatá za členku menovaného bytové družstva.
Zo žiadosti navrhovateľky adresovanej O. T. zo dňa 08.10.1986 je zrejmé, že navrhovateľka požiadala

o pridelenie bytu. Z oznámenia O. T. zo dňa 08.12.1986 súd ďalej zistil, že navrhovateľke bol pridelený
3-izbový byt v bloku XX. - N.. Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 23.02.1987 ďalej súd
zistil, že predstavenstvo O. T. uznesením číslo 105/II/1987 zo dňa 23.02.1987 pridelilo navrhovateľke
ako svojmu členovi 3-izbový družstevný byt bližšie popísaný vo výroku tohto rozsudku. Zo zápisnice
o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 06.03.1997 súd nakoniec zistil, že účastníkom bol

uvedeného dňa odovzdaný do užívania byt označený vo výroku tohto rozsudku, pričom zo stanoviska
S. T. súd ďalej zistil, že bytové družstvo navrhuje za ďalšieho nájomcu predmetného bytu a člena S.
T. ponechať toho z bývalých manželov, s ktorým zostali bývať v domácnosti deti pochádzajúce z tohto
manželstva a ktorý riadne platí mesačné poplatky nájomného spojené s užívaním bytu.

Zo zhodných výpovedí navrhovateľky ako i vypočutých svedkov J. a S. J. vyplýva, že sporný byt stále

užívajú spoločne účastníci konania ako aj ich dvaja dnes už plnoletí synovia, ktorí sú ešte stále na
bývanie v tomto byte odkázaní. Zo zhodných výpovedí navrhovateľky a vypočutých svedkov mal súd
taktiež preukázané, že odporca sa na úhradách za byt ani na nákladoch na domácnosť už dlhšiu dobu
žiadnym spôsobom nepodieľa, o domácnosť sa nestará, práve naopak, svojím správaním členov rodiny
psychicky ubíja a zaťažuje, keď pravidelne už niekoľko mesiacov, minimálne však od novembra 2007

každý týždeň sa pod vplyvom alkoholu odporca v hociktorej miestnosti v byte vyvracia, vymočí,
ba dokonca vykoná veľkú potrebu, ktoré zvratky a výkaly si odporca odmieta po sebe upratať a tieto
musí po ňom upratovať navrhovateľka, prípadne ich deti. Zo zhodných výpovedí navrhovateľky a
vypočutých svedkov súd nakoniec zistil, že deti účastníkov J. a S. J. si nevedia predstaviť, že by zostali
bývať spolu s odporcom, hoci na bývanie v uvedenom byte sú odkázaní; jednoznačne prejavili vôľu

bývať s navrhovateľkou.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže

súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Na základe vyššie uvedených zistení, s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení, podľa
ktorých je rozhodujúcou skutočnosťou nie okamih ( dátum ) získania členstva v bytovom družstve
ani nie dátum rozhodnutia o pridelení družstevného bytu ale len a len okamih uzavretia zmluvy o
nájme družstevného bytu ( prípadne podľa staršej úpravy okamih uzavretia dohody o odovzdaní aprevzatí družstevného bytu zakladajúcej spoločné užívacie právo manželov ) dospel súd k záveru, že
účastníkom za trvania ich manželstva vzniklo súčasne s právom spoločného nájmu bytu manželmi i
spoločné členstvo v bytovom družstve. Po rozvode účastníkov medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení

tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, sú teda splnené zákonné predpoklady, aby súd
právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil. V prejednávanej veci pri využiteľnosti
hoc i len jedného z prednostných zákonných kritérií v zmysle § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka
( pri použiteľnosti len stanoviska prenajímateľa, keď maloletých detí v súdenej veci niet ), a teda pri
nemožnosti prihliadnuť k ďalším právne významných hľadiskám ( napr. zásluhy pri nadobudnutí bytu a

pod.),súdpriurčenívýlučnéhonájomcuačlenadružstvavychádzalzozistenia,žepredpokladkľudného
a usporiadaného užívania bytu jedného z rodičov spoločne s ich dvoma synmi je výraznejšie splnený
u navrhovateľky, s ktorou spolubývanie preferujú obaja synovia, a ktorá už po dlhšiu dobu výlučne
bez pričinenia odporcu plní sama všetky povinnosti nájomcu bytu, čo sú kritériá, ktoré prenajímateľ vo
svojom stanovisku žiadal pri určení ďalšieho nájomcu zohľadniť. Preto súd žalobnému návrhu vyhovel a
rozhodol ako je uvedené vo výroku v súlade so stanoviskom prenajímateľa a za výlučnú členku družstva

a nájomníčku sporného bytu určil navrhovateľku.

So zrušením práva spoločného nájmu bytu manželmi súvisí i otázka bytovej náhrady. Z citovaných
ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytu
a ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. Výnimočne môže byť
tomuto rozvedenému manželovi právo na bytovú náhradu

odopreté podľa ustanovenia § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, t.j. vtedy, keď sa voči druhému
manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia. Nárok na bytovú náhradu odporcovi zanikol a túto mu súd nepriznal
v dôsledku zistenia, že odporca minimálne po dobu 6 mesiacov sa voči svojej bývalej manželke a
svojim deťom, s ktorými býva spoločne v spornom byte správa výrazne hrubým a bezcitným spôsobom,

keď pravidelne pod vplyvom alkoholu sa nekontrolovateľne vyvracia, vymočí a vykoná veľkú potrebu
v rôznych miestnostiach bytu, ktoré výkaly si odmieta upratať a tieto sú nútení po ňom upratať buď
navrhovateľka alebo ich deti. Na základe takéhoto zistenia je potom nepochybné, že odporca svojím
správaním už dlhšiu dobu spôsobuje navrhovateľke a synom psychické útrapy, a teda že sa voči nim
dlhodobodopúšťapsychickéhonásilia(§712ods.8Občianskehozákonníka),ktoráskutočnosťzakladá

právo navrhovateľky ako obete tohto násilia žiadať vylúčenie odporcu z užívania bytu, resp. nepriznanie
mu bytovej náhrady. Pretože navrhovateľka túto svoju zákonnú možnosť využila, nezostávalo súdu iné,
ako jej žalobnému návrhu v celosti vyhovieť. Na uvedenom nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že
z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že odporcovi vznikol spoločne s navrhovateľkou nielen
spoločný nájom, ale i spoločné členstvo v bytovom družstve, ktorá skutočnosť bez ďalšieho v zásade

oprávňuje odporcu, aby mu v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu bola priznaná bytová náhrada,
resp.muzabezpečuje,abyprotisvojejvôlinebolztohtodružstevnéhobytupozrušeníspoločnéhonájmu
vyprataný skôr, ako mu navrhovateľka zabezpečí bytovú náhradu. Je nesporné a nemožno nechať bez
povšimnutia a bez vyvodenia relevantných právnych záverov, že odporca svoje právo vyplývajúce zo
spoločného členstva v družstve zneužil a dopustil sa voči svojej manželke a synom psychického násilia.

Na základe tejto skutočnosti právo odporcu na bytovú náhradu ako základné právo prislúchajúce tomu
z manželov, ktorý stráca členstvo v bytovom družstve muselo ustúpiť do pozadia v prospech práva
navrhovateľky a ich detí na ochranu ich života a zdravia a odporcu bolo potrebné z užívania tohto bytu
okamžite vylúčiť, t. j. bytovú náhradu mu odoprieť a túto mu nepriznať. Pokiaľ by tak súd nerozhodol,
odporca by mal možnosť dopustiť a dopúšťať sa násilia voči navrhovateľke a deťom opakovane, a to

až do doby, kým by mu navrhovateľka nezabezpečila bytovú náhradu, čo by zjavne nebolo v súlade so
zákonom. Pre odporcu ako niekdajšieho spoločného člena bytového družstva na prvý pohľad možno
absurdný záver, z pohľadu aplikovaného zákonného ustanovenia však ako jediný možný záver, pretože
do úvahy neprichádzalo skúmanie inej skutočnosti ako tej, či sa odporca voči navrhovateľke a jej deťom
dopustil fyzického a psychického násilia. Vylúčenie z užívania bytu ako i nepriznanie bytovej náhrady

v dôsledku dopúšťania sa psychického násilia voči manželovi a blízkym osobám patria medzi inštitúty
- prostriedky svojou povahou majúce charakter ochranného opatrenia, ktoré slúžia a majú zabezpečiť
preventívnu ochranu obetiam fyzického a psychického násilia. Ich aplikácia je teda vždy namieste vtedy,
keď z okolností konkrétneho prípadu nemožno vylúčiť, že hrozba fyzického alebo psychického násilia
trvá. Tak je to spravidla vždy, keď k fyzickému alebo psychickému útoku už v minulosti preukázateľne

došlo, a to bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá od takéhoto útoku uplynula. Z uvedeného potom taktiežvyplýva, že o aplikácii tohto inštitútu sa rozhoduje vždy podľa zákona účinného v čase, kedy sa tento
inštitút aplikuje. Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku rozsudku a odporcovi
uložil predmetný družstevný byt vypratať, a to bez povinnosti navrhovateľky zabezpečiť mu bytovú

náhradu.

Plne úspešnej navrhovateľke vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré
sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom za návrh vo výške 3.000,-Sk a z trov právneho zastúpenia za
2 úkony právnej služby po 1.371,- Sk ( prevzatie a príprava, spísanie žaloby ) za 1,25 úkonu po 1.465,-
Sk ( pojednávanie 02.04.2008 odročené bez prejednania veci, pojednávania 16.05.2008 ), 2 x 178,- Sk

a 2 x 190,- Sk režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdvTrenčíne,pokiaľsatohtoprávapovyhlásenírozsudkuúčastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.