Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/85/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107213136
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky D.

V., bytom N. D., S. K. N. XX/XX-XX. právne zast. JUDr. J. U., advokátom so sídlom T., L. XX. proti
odporcovi P. V., bytom N. D., S. K. N. XX/XX-XX,. práv. zast. Mgr. E. G., advokátkou so sídlom D. N. V.,
M. XXXX/XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX. nachádzajúceho sa na prízemí v
bytovom dome súp. č. XXXX. vchod č. XXX. na ulici P. H. v D. N. V., pozostávajúceho z jednej obytnej
miestnosti a príslušenstva s a z r u š u j e a výlučným nájomcom s a u r č u j e navrhovateľka
ako členka družstva.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia práva spoločného
nájmu k bytu označenému vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci, ktorí sa za trvania manželstva
stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, sa rozviedli a o ďalšom užívaní bytu po rozvode sa
nedohodli, pričom požadovala, aby výlučnou nájomníčkou ako členkou družstva bola určená ona.

Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu, avšak domáhal sa rozhodnutia, ktorým by
nájomcom bytu a členom družstva bol určený on. Uviedol, že sporný byt neužíva a ani nikdy neužíval
žiaden z účastníkov, tento stále užíva jeho matka, ktorá členské práva previedla na nich. Oni užívajú iný
3-izbový byt, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i

oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z pripojeného spisu
tunajšieho súdu, že toto bolo rozsudkom zo dňa 12.02.2007, č. k. 25C/72/2006-29, rozvedené a matke
boli zverené do osobnej starostlivosti obe maloleté deti V., nar. XX.XX.XXXX. a K., nar. XX.XX.XXXX.

Z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 21.06.2000 uzavretej medzi matkou odporcu
ako prevodcom a účastníkmi ako nadobúdateľmi vyplýva, že matka odporcu uvedeného dňa previedla
na účastníkov sporu členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu.Z nájomnej zmluvy medzi O. P. B. a účastníkmi zo dňa 21.06.2000 súd zistil, že účastníkom bol
uvedeného dňa odovzdaný do užívania byt označený vo výroku tohto rozsudku a zo stanoviska O.
P. B. súd ďalej zistil, že bytové družstvo doporučuje prideliť nájom bytu a členstvo v družstve tomu z

manželom, ktorému boli do výchovy a opatery zverené maloleté deti.

Zozhodnýchvýpovedíúčastníkovvyplýva,žespornýbytužívamatkaodporcu,žiadenzúčastníkovtento
byt nikdy neužíval, účastníci doposiaľ spoločne užívajú iný 3-izbový byt, ktorý je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.

Po takto vykonanom dokazovaní mal. súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené,
pričom o úprave rodičovských práv na čas po rozvode k ich maloletým deťom bolo rozhodnuté tak, že

mal. deti V. a K. boli zverené na čas po rozvode matke. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli
sporný družstevný byt, v ktorom však žiaden z účastníkov nikdy nebýval, obaja totiž až doposiaľ obývajú
spoločne 3-izbový byt, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa § 705 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý

z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po

rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Nazákladevyššieuvedenýchzistení,sprihliadnutímkobsahucitovanýchzákonnýchustanovení,dospel
súd k záveru, že účastníkom za trvania ich manželstva vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi a
súčasne i spoločné členstvo manželov v družstve. Po rozvode účastníkov medzi nimi nedošlo k dohode
o zrušení tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, sú teda splnené základné predpoklady, aby

súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil. Pri určení výlučného nájomcu a
člena družstva súd vyhovel navrhovateľke a rozhodol v súlade s jej návrhom, keď vzal do úvahy podľa
§ 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka záujem maloletých detí účastníkov, ktoré jej boli zverené na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti. Pre úplnosť súd dodáva, že pri rozhodovaní o zrušení spoločného
nájmu bytu súd môže prihliadať k ostatným právne významným hľadiskám ako napr. ku skutočnosti,

ktorý z účastníkov sa viac zaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu len vtedy, ak v prejednávanej veci
sú nepoužiteľné zákonom stanovené kritériá, t. j. záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa,
o ktorý prípad však v danej veci nejde. Preto nemohla ani obstáť námietka odporcu, že sporný bytu
účastníci nikdy neužívali a navyše bol nadobudnutý od matky odporcu.

So zrušením práva spoločného nájmu bytu manželmi súvisí i otázka bytovej náhrady. Z citovaných

ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytu
a ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. Výnimočne môže byť
tomuto rozvedenému manželovi právo na bytovú náhradu odopreté podľa ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. vtedy, keď je uplatňovanie jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Tak
je tomu najmä v prípadoch, kedy rozvedenému manželovi svedčí v dobe rozhodovania súdu podľa §

705 Občianskeho zákonníka právny dôvod užívania iného bytu zodpovedajúceho jeho bytovej potrebe.
Keďže v prejednávanej veci ide práve o tento prípad, keď odporca má svoju bytovú otázku v plnej miereuspokojivo vyriešenú, keď obýva 3-izbový byt, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
súd toho názoru, že mu právo na bytovú náhradu neprináleží. Vychádzajúc ďalej zo skutočnosti, že
sporný družstevný byt odporca nikdy neužíval, nezdržiava sa v ňom a nemá v ňom umiestnené žiadne

svoje veci, nebol dôvod rozhodovať o jeho povinnosti tento byt vypratať.

Plne úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, čo je odôvodnené § 150 O. s.
p., pretože toto rozhodnutie bolo v záujme oboch účastníkov i maloletých detí, návrh mohol podať
ktorýkoľvek účastník a súd nebol návrhom viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohlimať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.