Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/96/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106215698
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa RNDr. M. M.,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom T., M. R. XXXX/XX,. v konaní zastúpeného JUDr. K. P.,
advokátom, so sídlom P. B., C. XX/XX. proti odporcovi J. G., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
bytom T., C. X,. v konaní zastúpenému JUDr. A. Ž., advokátom, so sídlom P. B., L. XXX/XX. o zaplatenie
60.000,- S príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 23.278,- Sk, k rukám
právneho zástupcu odporcu JUDr. A. Ž., advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie

istiny 60.000,- Sk spolu 13 % úrokom z omeškania z tejto sumy za obdobie od 14.08.2003 do zaplatenia.
Uviedol, že s obchodným partnerom odporcu Ing. Š. uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 150.000,-
Sk s dohodnutým úrokom 20 %, pričom tieto prostriedky mali byť použité pri podnikaní odporcu a
Ing. Š.. Po tom, čo odporca s menovaným ukončil spoluprácu sa dohodli, že pôžičku navrhovateľovi
splatí odporca. Preto navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke zo dňa 1.12.1997 a následne
dňa 29.06.2001 dohodu o zmene tohto záväzku, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
180.000,- Sk najneskôr do 14.8.2003. Dňa 14.8.2003 odporca aj navrhovateľovi zaplatil 120.000,- Sk
ale zvyšok záväzku v sume 60.000,- Sk si doposiaľ napriek výzvam navrhovateľa nesplnil.

-2- 15C/96/2007

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho pôžičku navrhovateľ poskytol Ing. Š. a peniaze takto
poskytnuté neboli použité na účely podnikania ale na súkromné účely menovaného. On nikdy neprevzal
dlh Ing. Š. z tejto pôžičky navrhovateľa a poukázal na to, že takýto úkon by podľa platného práva musel
byť písomný. Sumu 120.000,- Sk zaplatil navrhovateľovi pod veľkým psychickým a fyzickým tlakom a
považuje ju za bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa bude domáhať súdnou cestou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. M. Š., Ing. R. O., oboznámením
zmluvyopôžičkeuzatvorenoumedziúčastníkmidňa01.12.1997,dohodyuzatvorenoumedziúčastníkmi
dňa 29.06.2001, príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom na sumu 120.000,-

Sk od odporcu zo dňa 14.08.2003, oznámenia O. Ú. v T. zo dňa 08.02.2008 s prílohou, konceptuzmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi odporcom a Ing. M. Š., obsahu spisu
Obchodného registra tunajšieho súdu na spoločnosť S. M. spol. s r.o., výzvy navrhovateľa odporcovi zo
dňa 12.06.2006 a zistil tento skutkový stav:

Z výpovedí navrhovateľa, odporcu a nepriamo aj z oznámenia O. Ú. v T. zo dňa 08.02.2008, ktorého
prílohou bola fotokópia záznamu osvedčovacej knihy bývalého O. Ú. v T., oddelenie matrík vyplynulo, že
navrhovateľakoveriteľuzatvorilsIng.M.Š.akodlžníkomdňa14.08.1996zmluvuopôžičke,podľaktorej
mu poskytol pôžičku v sume 150.000,- Sk s dojednaným úrokom 20 %. Podpis dlžníka Ing. Š. na tejto
zmluve o pôžičke bol overený matričným úradom. Samotná zmluva o pôžičke sa podľa navrhovateľa

nezachovala. Uvedená pôžička mala byť určená na spoločné podnikanie odporcu a Ing. Š., ktorí boli
spoločníkmi spoločnosti S. M. S.. s r.o.. Navrhovateľ uviedol, že hoci bola pôžička určená pre túto
spoločnosť trval na tom, že pôžičku si musí zobrať fyzická osoba a tak bola zmluva o pôžičke podpísaná
s Ing. Š.. Odporca potvrdil, že Ing. Š. skutočne do firmy peniaze od navrhovateľa priniesol, nevie však na
aký konkrétny účel ich potom menovaný použil. Skutočnosti tvrdené navrhovateľom, že pri uzatváraní
pôžičky a preberaní peňazí bol prítomný aj odporca spolu s manželkou neboli v konaní preukázané, keď

navrhovateľ neoznačil žiadny dôkaz na ich preukázanie a odporca jeho tvrdenia odmietol. Ku skutočnosti
poskytnutia pôžičky vypočul súd ako svedka aj Ing. M. Š., ktorého výpoveď však nepovažuje súd vo
svetlevyššieuvedenéhovykonanéhodokazovaniazavierohodnú,nakoľkotentouviedol,žeonopôžičke
s navrhovateľom nejednal, peniaze od neho nepreberal a žiadnu zmluvu o pôžičke s navrhovateľom
nepodpisoval. Podľa súdu sú tieto tvrdenia menovaného svedka účelové, vedené snahou vyhnúť sa

prípadnému splneniu povinnosti z takéto záväzkového vzťahu.

Z výpovedí účastníkov, svedkov Ing. R. O. a Ing. M. Š., konceptu zmluvy o prevode obchodného podielu
uzatvorenej medzi odporcom a Ing. M. Š., ktorý predložil navrhovateľ a z obsahu spisu Obchodného
registra tunajšieho súdu na spoločnosť S. M. spol. s r.o. vyplynulo, že po poskytnutí uvedenej pôžičky
Ing. Š. navrhovateľom došlo medzi odporcom a Ing. Š. pri spoločnom podnikaní k nezhodám, ktoré viedli

k tomu, že Ing. Š. odplatne previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti S. M. spol. s r.o. na odporcu.
Pri jednaní o prevode obchodného podielu bol za Ing. Š. prítomný Ing. R. O., ktorý ako svedok v tomto
konaní uviedol, že pri rokovaní sa dohodlo, že všetky nesplatené záväzky spoločnosti uhradí odporca,
pričom sa konkrétne hovorilo aj o pohľadávkach pána M. a navrhovateľa.

-3- 15C/96/2007

Navrhovateľ na potvrdenie tejto skutočnosti predložil súdu koncept zmluvy o prevode obchodného
podielu uzatvorenej medzi odporcom a Ing. M. Š., kde v bode III je uvedené, že prevodca - Ing.
Š. informoval pravdivo nadobúdateľa - odporcu o všetkých právnych úkonoch, ktoré ako konateľ
spoločnosti vykonal a z ktorých vznikli pre spoločnosť záväzky doposiaľ vecne alebo finančne
nevyrovnané. Pri tomto texte /písaný počítačom/ je rukou uvedená poznámka „M. - zmluva M. - zmluva“.

Svedok Ing. Š. uviedol, že túto poznámku tam dopísal on, na druhej strane uviedol, že pri prevode
obchodného podielu s odporcom o pôžičke od navrhovateľa nejednal, pretože na to nebol dôvod, keď
nevie o tom, že by pôžička bola ich spoločnosti poskytnutá. Aj z týchto rozporných tvrdení svedka Ing.
Šebíka možno usudzovať na celkovo malú vierohodnosť jeho výpovede ako už bolo súdom vyššie
uvedené. V samotnej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú odporca s Ing. Š. uzatvoril dňa

27.11.1997 a ktorá je súčasťou spisu Obchodného registra tunajšieho súdu spoločnosti S. M. spol. s
r.o., však uvedená poznámka o zmluve navrhovateľa nie je uvedená.

Podľa navrhovateľa, keď sa on domáhal od Ing. Š. zaplatenia pôžičky bol informovaný, že tento už
nie je spoločníkom spoločnosti S. M. spol. s r.o. a že sa menovaný s odporcom dohodli na tom, že
pôžičku mu splatí odporca. Preto sa on obrátil na odporcu a aby túto skutočnosť „papierovo podchytil“

dal mu podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 216.000,- Sk zo dňa 01.12.1997, ktorú zmluvu súdu
predložil. Hoci odporca uviedol, že si nepamätá podpísanie tejto zmluvy je jeho podpis na nej overený
notárom. Následne navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 29.06.2001 dohodu, ktorú súdu navrhovateľ
predložil a z ktorej vyplynulo, že dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.1997 sa odporca zaväzuje uhradiť
navrhovateľovi tak, že mu zaplatí 150.000,- Sk a dohodnutý úrok v sume 30.000,- Sk a to všetko do14.08.2003. Týmto mala podľa textu stratiť zmluva o pôžičke zo dňa 01.12.1997 platnosť. Podpisy
účastníkov na tejto dohode sú overené notárom.

Podľa výpovede navrhovateľa a príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom na

sumu 120.000,- Sk od odporcu zo dňa 14.08.2003 odporca navrhovateľovi dňa 14.08.2003 zaplatil sumu
120.000,- Sk, čo bolo plnením hore uvedenej dohody z 29.06.2001. Odporca vo svojej výpovedi uviedol,
že túto dohodu podpísal pod nátlakom navrhovateľa a keď už ju uzatvoril tak mu podľa nej aj 120.000,-
Sk zaplatil. Keďže zvyšok odporca nezaplatil navrhovateľ ho listom zo dňa 12.06.2006 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vyzval na zaplatenie dlhu 60.000,- Sk pod hrozbou vymáhania tejto sumy

súdnou cestou.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s
veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

-4- 15C/96/2007

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame

právo nevznikne.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ v súlade s § 657 Občianskeho

zákonníka poskytol peňažnú pôžičku Ing. M. Š., ktorý bol v tom čase spoločne s odporcom spoločníkom
obchodnej spoločnosti S. M. spol. s r.o.. Bez ohľadu na to, že prostriedky pôžičky mali slúžiť pri podnikaní
uvedenej spoločnosti je zrejmé, že pôžička bola poskytnutá Ing. Š. ako fyzickej osobe. Navrhovateľ
sa domáha splatenie uvedenej pôžičky od odporcu s tým, že tento sa dohodol s Ing. Š. pri prevode
obchodného podielu, že túto pôžičku navrhovateľovi zaplatí. Aby skutočne bola takáto dohoda právne

relevantná a vznikla z nej odporcovi povinnosť zaplatiť pôžičku navrhovateľovi, muselo by sa jednať
o prevzatie dlhu v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda s dlžníkom, ktorá
tiež vyžaduje súhlas veriteľa, však musí byť podľa citovaných ustanovení § 531 ods. 3 Občianskeho
zákonníka písomná. Existenciu takejto písomnej dohody medzi dlžníkom Ing. Š. a odporcom o prevzatí
dlhusavšaknavrhovateľovivkonanínepodarilopreukázať.Písomnéúkonypredloženénavrhovateľom-zmluva o pôžičke uzatvorená medzi účastníkmi dňa 01.12.1997, dohoda uzatvorenou medzi účastníkmi
dňa 29.06.2001, nie sú dohodami medzi Ing. Š. a odporcom a nie sú tak dohodami o prevzatí dlhu.
Pokiaľ ide o zmluvu pôžičke medzi účastníkmi zo dňa 01.12.1997 nejedná sa ani o dohodu podľa §

531 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani o dohodu podľa § 533 Občianskeho zákonníka /pristúpenie k
záväzku/, pretože z jej obsahu nevyplýva, že odporca preberá dlh Ing. Š. voči navrhovateľovi, resp. že
takýto dlh Ing. Š. navrhovateľovi zaplatí, pričom aj z výpovede samotného navrhovateľa vyplynulo, že
táto zmluva sa uzatvárala, aby len „papierovo podchytil“ dohodu medzi Ing. Š. a odporcom, že odporca
zaplatí pôžičku navrhovateľovi. V tomto zmysle je aj následná dohoda uzatvorená medzi účastníkmi

dňa 29.06.2001, podľa ktorej odporca preukázane plnil navrhovateľovi 120.000,- Sk právne irelevantná.
Nemôže sa totiž jednať o privatívnu nováciu - dohodu o nahradení doterajšieho záväzku záväzkom
novýmpodľa§570Občianskehozákonníka,keďzáväzokodporcunazaplateniepôžičkynavrhovateľovi,
ktorý sa mal nahrádzať, preukázateľne neexistoval.

-5- 15C/96/2007

Záverom možno ešte uviesť, že na základe vykonaného dokazovania, výsluch svedka Ing. O.,

podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.1997 a dohody zo dňa 29.06.2001 odporcom ako
ak zaplatenie 120.000,- Sk navrhovateľovi odporcom, možno dôvodne usudzovať, že pri prevode
obchodného podielu medzi Ing. Š. a odporcom sa skutočne jednalo aj o pôžičke od navrhovateľa a že
sa ju aj skutočne odporca zaviazal zaplatiť. Takáto dohoda vzhľadom na to, že nemá písomnú formu
môže byť len pristúpením k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka a jej dôsledkom je povinnosť

odporcu, ktorý k záväzku Ing. Š. pristúpil poskytovať plnenie navrhovateľovi ako veriteľovi. Samotnému
veriteľovi - navrhovateľovi však priamo právo domáhať sa plnenia od odporcu, ktorý k záväzku Ing. Š.
pristúpil,nevznikne.Vtomtozmyslebolonadbytočnéajvykonaniedôkazunavrhovanéhonavrhovateľom
- výsluch svedka JUDr. K., ktorý mal byť prítomný pri jednaniach o prevode obchodného podielu medzi
Ing. Š. a odporcom, keď z takéhoto výsluchu mohol súd zistiť nanajvýš existenciu ústnej dohody o

pristúpení odporcu k záväzku Ing. Š. voči navrhovateľovi, čo by však v konečnom dôsledku ako je
uvedené navrhovateľa neoprávňovalo domáhať sa plnenia priamo od odporcu.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní
úspešný uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 23.278,-Sk. Táto suma
predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu v tomto konaní a to tarifnú odmenu 2.450,- Sk za každý
z nasledovných úkonov právnej pomoci - prevzatie a prípravu zastúpenia, ďalšia porada s odporcom
dňa 10.3.2008, písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 10.3.2008, účasť na pojednávaní

pred súdom dňa 13. marca 2008, účasť na pojednávaní pred súdom dňa 17. apríla 2008, účasť na
pojednávaní pred súdom dňa 15. mája 2008, tarifná odmena spolu v sume 14.700,- Sk; režijný paušál
190,- Sk za každý z uvedených úkonov právnej pomoc, spolu v sume 1.140,- Sk; náhradu za stratu času
pri ceste advokáta z miesta jeho sídla v P. B. do T. pri pojednávaniach v dňoch 13. marca 2008, 17.
apríla 2008 a 15, mája 2008 spolu v sume 4.755,- Sk (jedna cesta tam a späť v trvaní asi 2 hod. a 20

min, teda 5 x aj začatá polhodina po 317,- Sk, spolu za jednu cestu 1.585,- Sk); cestovné pri cestách
advokáta hore uvedených spolu v sume 2.683,- Sk (jedna cesta v dĺžke 98 km, pri priemernej spotrebe
7,9 l na 100 km a cene benzínu 39,24 Sk za 1 liter, resp. 39,84 Sk za 1 l dňa 15.5.2008 a sume základnej
náhrady 6,20 SK za 1 km, t.j. 7,9 / 100 x 96 x 39,24, resp. 39,84 + 6,2 x 96 = 297,59 , resp. 302,14
dňa 15.5.2008 + 595,2 = 893, Sk, resp. 897,- Sk dňa 15.5.2008, teda za všetky 3 cesty spolu 893 +

893 + 897 = 2.683,- Sk). Spolu tak trovy právneho zastúpenia odporcu sú 23.278,- Sk. Výška tarifnej
odmeny bola vypočítaná v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vo veci s hodnotou od 20.000,- Sk do 200.000,- Sk je 1.250,- Sk
+ 300,- Sk za každý aj začatých 10.000,- Sk z hodnoty nad 20.000,- Sk. V danom prípade (o zaplatenie
60.000,- Sk) je tak tarifná odmena 2.450,- Sk (1.250 + 4 x 300 = 1.250 + 1.200 = 2.450). Výška režijného

paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky v súlade s výpočtovým základom v roku 2008.
Náhrada cestovného bola určená v súlade so zákonom 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Náhradaza stratu času bola určená podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako 1/60 výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu cesty. Súd

-6- 15C/96/2007

odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci - ďalšie porady klienta s
advokátom v dňoch 16.04.2008 a 14.05.2008 nakoľko tieto trovy nepokladal za účelne vynaložené, keď
porady mali byť vykonané pred pojednávaniami, ktoré sa uskutočnili v dňoch 17.04.2008 a 15.05.2008,
pričom na týchto pojednávaniach zástupca odporcu neuviedol žiadne nové tvrdenia ani argumenty, ktoré
mohli vyplynúť z tvrdených porád s klientom- odporcom a porady sa uskutočnili až po výsluchu odporcu
pred súdom (pojednávanie dňa 13.03.2008). Pri uvedených úkonoch preto súd odporcovi nepriznal ani

trovy právneho zastúpenia za cestovné a náhradu za stratu času. Rovnako súd nepriznal trovy právneho
zastúpenia odporcu pri uplatnenom cestovnom a náhrade za stratu času v dňoch udelenia plnej moci a v
deň 10.03.2008, kedy sa uskutočnila ďalšia porada medzi advokátom a klientom - odporcom. Pri udelení
plnej moci z tohto úkonu nevyplýva, že bol udelený mimo miesta sídla advokáta. Pri ďalšej porade dňa
10.03.2008 síce právny zástupca odporcu predložil záznam o porade ale podľa súdu nebolo nevyhnutne

potrebné, aby sa porada uskutočnila v mieste bydliska odporcu. Tento je síce podľa predloženého
posudku imobilný, ale na druhej strane sa zúčastnil pojednávania pred súdom dňa 13.03.2008. Odporca
tak podľa súdu mohol advokáta navštíviť v mieste jeho sídla sám, prípadne mohli vykonať poradu aj
telefonicky, či iným prostriedkom /fax, internet a podobne/. Za samotnú ďalšiu poradu dňa 10.3.2008 súd
odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia priznal, nakoľko táto sa uskutočnila po tom, čo navrhovateľ

vo veci podstatne zmenil tvrdenia skutkových okolností uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

-7- 15C/96/2007- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa odporca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie