Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/192/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107208086
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu S. V., občana Slovenskej republiky, bytom M., M. X/XX,. proti

žalovanému J. U., občanovi Slovenskej republiky, bytom N. D., M. K., O. XXX,. právne zastúpenému
JUDr. E. H., advokátkou v P. B., C. XX/XX-XXX. o zaplatenie 300.265,-Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 300.265,-Sk s prísl.. Uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu v Martine v konaní sp. zn. 3T/208/2002 bol žalovaný uznaný vinným zo
spáchania trestného činu sprenevery, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda. Z touto škodou bol žalobca
odkázaný na občianskoprávne konanie.

Súd vo veci rozhodol dňa 14.06.2007 platobným rozkazom č.k. 55Ro/493/2007-11, ktorým v celom

rozsahu žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor,
v ktorom navrhoval prakticky žalobu zamietnuť. Zotrval na svojich výpovediach z trestného konania,
rovnako na výpovediach ďalších svedkov, z ktorých je zrejmé, že v skutočnosti celú sumu za kúpenú
ihličnatú guľatinu žalobcovi zaplatil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil výpis zo živnostenského registra žalobcu,
výpis z obchodného registra firmy žalobcu, spis Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/208/2002
a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že obchodoval s drevom, na takéto podnikanie mal živnostenské oprávnenie a zároveň
bolo obdobné podnikanie aj predmetom činnosti firmy J. s.r.o., v ktorej bol v rozhodnom čase jediným

spoločníkom. Problém so žalovaným vznikol tak, že prejavil záujem od neho odkúpiť 142 kubíkov
piliarského dreva celkom za sumu 352.265,-Sk. Žalovaný po naložení dreva do vagónov toto prevzal a
zaplatil len zálohu 50.000,-Sk. Pokiaľ ide o to, ktorá z firiem žalobcu bola subjektom tohto záväzkového
vzťahu, žalobca uviedol, že hoci mal živnostenské oprávnenie, ako živnostník v rozhodnom čase už
nevykazoval žiadnu aktivitu, všetky obchody, vrátene tohto, rozbila spoločnosť J. s.r.o., ktorá už ale bola
vymazaná z obchodného registra.Žalovaný uviedol, že odobral od žalobcu drevenú guľatinu, ale zotrval na tom, že nezaplatil len zálohu
50.000,-Sk, ale aj ďalšiu sumu 250.000,-Sk, čo tvrdil po celý čas v priebehu trestného konania a čo
doložili aj niektorí svedkovia v trestnom konaní vypočutí.

V priebehu konania žalobca doplnil dôvody, pre ktoré žiadal žalobu zamietnuť o problém aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorého ako fyzickú osobu nepovažoval za subjekt aktívne legitimovaný
uplatniť si nárok, ktorý vznikol pôvodne firme J., s.r.o..

Zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/208/2002 vyplýva, že dňa 23.12.2002 bola podaná na
žalovaného z tohto konania obžaloba z toho dôvodu, že dňa 17.08.2001 uzatvoril ústnu dohodu so S.
V. ako konateľom spoločnosti J. s.r.o. V., podľa ktorej mu na železničnej stanici v S., bolo na vagóny

naložené 129,44 m3 ihličnatej guľatiny v hodnote 350.265,-Sk, ktorú hoci ďalej odpredal R. G. a
prevzal zálohovú platbu v sume 300.000,-Sk, S. V. vyplatil iba sumu 50.000,-Sk, čím mu spôsobil škodu
v sume 300.265,-Sk. Dňa 27.11.2006 bol J. U. rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.01.2007,
uznanýzavinného,žedňa17.08.2001uzatvorilústnudohodusoS.V.akokonateľomspoločnostiJ.s.r.o.
V., podľa ktorej mu na železničnej stanici v S., bolo na vagóny naložené 129,44 m3 ihličnatej guľatiny v

hodnote 350.265,-Sk, ktorú hoci ďalej odpredal R. G. a prevzal zálohovú platbu v sume 300.000,-Sk, S.
V. vyplatil iba sumu 50.000,-Sk, čím mu spôsobil škodu v sume 300.265,-Sk. Dopustil sa tým trestného
činu sprenevery podľa § 248, ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Poškodený S. V. bol
uvedenýmrozsudkomodkázanýsnárokomnanáhraduškodynakonanieoobčianskoprávnychveciach.

Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu zo dňa 21.03.2007 vyplýva, že od 18.03.1991 bolo

žalobcoviudelenéoprávnenienaživnostensképodnikanievoviacerýchoblastiach,okreminéhovoblasti
sprostredkovania obchodu. K tomuto sa žalobca vyjadril tak, že už má zrušené viac ako rok túto živnosť.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina bolo zistené, že v obchodnom registri dňa
26.05.1992 bola zapísaná firma J. s.r.o. so sídlom v M., S. XX. Na základe uznesenia Krajského
súd v Banskej Bystrici, č.k. 28K/136/2005-46 zo dňa 21.08.2006, ktorým bol návrh na vyhlásenie

konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku dlžníka, sa obchodná spoločnosť J. s.r.o. podľa § 68, ods.
4 Obchodného zákonníka dňom 27.10.2006 z obchodného registra vymazala.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný).

V tomto prípade vznikol obchodno-záväzkový vzťah medzi firmou J. s.r.o. a žalovaným, kde na základe
poskytnutého plnenia zo strany tejto spoločnosti vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť tejto spoločnosti
300.265,-Sk. Táto skutočnosť a okolnosti vzniku tohto záväzku neboli medzi účastníkmi sporné s
výnimkou zaplatenia kúpnej ceny. Žalobca sám potvrdil, že účastníkom tohto vzťahu bola spoločnosť

J., s.r.o., ktorej bol v tom čase jediným spoločníkom. Aj z obsahu obžaloby proti žalovanému, aj z
výroku rozsudku Okresného súdu Martin vyplýva, že škoda vznikla spoločnosti J., s.r.o., a nie žalobcovi
ako súkromnej osobe. Z tohto pohľadu preto súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne vecne
legitimovaný k podaniu tejto žaloby, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Je pravdou, že uvedená
spoločnosť bola v priebehu trestného konania z obchodného registra vymazaná, čím prakticky prestala

existovať, preto ani v rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným, už nemohlo byť rozhodnuté
o nároku na náhradu škody tejto spoločnosti, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku už spoločnosť
neexistovala.

Aj napriek tomu, že žalovaný bol v tomto konaní úspešným účastníkom a mohol si v zmysle § 142, ods.
1 O.s.p. uplatniť proti žalobcovi náhradu trov konania, túto si neuplatnil, a preto mu ani nebola priznaná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

-

21C/192/2007

-4-

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).