Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/93/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106223119
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateliek 1/ JUDr.

A. V., bytom T., Z. X,. 2/ Ing. Ľ. H., bytom P. P. XX, T., 3/ Ing. T. B., bytom T., P. XX. a 4/ O. S., bytom
T., M. T. XX,. práv. zast. JUDr. J. K., advokátom v T., L. X,. proti odporcovi M. S., bytom T., N. X,. o
ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v 1/ až 4/ rade sa svojím návrhom domáhali, aby uložil žalovanému povinnosť na
vlastné náklady zverejniť v najbližšom vydaní T. E. na celej jeho strane X oznámenie o ospravedlnení,
ktorého presné znenie uviedli v návrhu. Ďalej žiadali, aby súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania

navrhovateliek. Svoj návrh odôvodnili tým, že v občasníku T. E. A. V. T. E. č. X/XXXX,. ročník V., ktorý
bol vydaný v decembri XXXX. bol uverejnený článok odporcu s nadpisom „O. Ž. A. B. V. O.“, v ktorom
odporca navrhovateľky hrubým spôsobom ohovoril, uviedol nepravdy a zasiahol tak neoprávnene do
ich práv. Všetci účastníci sú členovia C. Z. E. C. A. V. (ďalej len E.) na S. so sídlom v T.. Navrhovateľky
v 2. a 3. rade sú Z. P. a odporca je Z. D.. Ďalej uviedli, že navrhovateľky v 2. a 3. rade podali návrh
generálnej žalobkyni E. na S. na začatie disciplinárneho konania proti Z. F. Mgr. J. B. a pod tento návrh
sa okrem nich podpísalo ešte 9 ďalších osôb, medzi nimi i navrhovateľky v prvom a štvrtom rade. Na
tento návrh reagoval odporca uvedeným článkom s vedomím a súhlasom Mgr. J. B. ako zodpovedného

redaktora občasníka. V ďalšom vydaní T. E. ročník V., č. X/XXXX. odporca v článku „V. Z. P.“ upozornil
čitateľov na predmetný článok z čísla X občasníka s tým, že pokiaľ čitatelia mená navrhovateliek zabudli
a uvedený občasník už nemajú, tak je v plnom znení uverejnený na internetovej stránke C. Z. a uviedol
internetovú stránku. Občasník T. E. vychádza 3-4 krát ročne, je bezplatný a rozširovaný v kostole v
T., v D. a v T. T. najmä pri bohoslužbách. Podľa štatistík sa bohoslužieb zúčastňuje približne 400 ľudí.
Jeho obsah je uverejnený aj na internete, čím sa stáva celosvetovo dostupným. Navrhovateľky ďalej v
návrhu uviedli, že následky zverejnených informácií pocítili aj vo svojich osobných životoch, keď časť

členov E. ich pri stretnutiach začali urážať hanlivými až vulgárnymi pomenovaniami. Navrhovateľka v
treťom rade dostala anonym, v ktorom sa jej vyhrážalo neurčitým násilím. Ďalej poukázali na to, že
odporca do ich osobnostných práv zasiahol neprimerane hrubým spôsobom, ktorý vyvolal negatívne
reakcie voči navrhovateľkám. Jeho konanie nebolo jednorázové. Odporca vyvíjal aktivity k čo najširšej
medializácii jeho difamujúcich výrokov aj pre to, že navrhovateľky využili svoje cirkevné právo podávať
proti ktorémukoľvek členovi cirkvi návrhy na začatie disciplinárneho konania.Odporca reagoval na návrh žiadosťou zo dňa 30.10.2006 o vylúčenie sudcu z konania z dôvodu, že
navrhovateľka v prvom rade v minulosti pôsobila profesionálne v N. M. N. V., a teda sa domnieval, že
má osobné kontakty so sudcami, ktorí rozhodujú v merite veci. Dňa 13.12.2006 zobral odporca návrh o

vylúčenie sudcu späť. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.12.2006, č. k. 4NcC/28/2006-31
súd konanie o námietke zaujatosti zastavil.

Podaním zo dňa 10.1.2007 sa odporca písomne vyjadril k návrhu, v ktorom uviedol, že G. S. E. na S.
vydal rozhodnutie, ktorým neprijal návrh na začatie disciplinárneho konania proti zborovému farárovi
Mgr. J. B. a vec postúpil so spisovým materiálom na ďalšie došetrenie. Príslušný cirkevný orgán vydal

uznesenie, ktorým celú vec odmietol. Ďalej dodal, že v cirkevnom zbore je skutočne rozkol, ktorý
vznikol aj v dôsledku konania navrhovateliek. Po rozhodnutí G. S. navrhovateľky po bohoslužbách
rozdávali pred kostolom rôzne výzvy útočiace na zborového farára. Uviedol, že ako zborový dozorca
v predmetnom článku upozornil na dôležitý fakt, že generálna žalobkyňa ako aj predsedníčka G. S. E.
na S. zamietli návrh navrhovateliek, pričom v článku uviedol citáty z N. Z. ako aj z tvorby Ľ. Š., ktorými
chcel apelovať na všetkých členov cirkevného zboru, aby sa zamysleli nad svojim konaním a ďalej

nepodporovali spory a nevraživosť v cirkevnom zbore. Ďalej uviedol, že v článku „V. Z. P.“ upozornil na
článok „O. so zámerom, aby členovia cirkevného zboru zvážili svoju voľbu presbyterov. Svoje články
považuje za všeobecnú kritiku pomerov v cirkevnom zbore a je presvedčený, že forma, ktorú zvolil, bola
primeraná a neišlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateliek ani o zásah, ktorý by
mal byť spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzických osôb, preto

žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek v 2. až 4. rade, odporcu, oboznámením listinných
dôkazov: T. E. č. X/XXXX,. č. X/XXXX,. Š. C. Z. E. na S. so sídlom v T., anonymných listov, ďalšieho
spisového materiálu pričom zistil tento skutkový stav:

Účastníci sú členovia cirkevného zboru E. na S. so sídlom v T.. Navrhovateľka v 2. a 3. rade a odporca

sú členmi presbyterstva, pričom odporca je zároveň predstaviteľ cirkevného zboru ako zborový dozorca.

CirkevnýzborE.C.A.V.naS.sosídlomvT.vydávatlačovéperiodikumpodnázvomT.E..Zodpovedným
redaktorom je Mgr. J. B.. V ročníku V.., č. X/XXXX. bol uvedený článok „O.“, ktorého autorom je
odporca. V článku odporca uviedol mená navrhovateliek druhom a treťom rade ako aj kópiu časti petície
zasadzujúcej sa o začatie disciplinárneho konania voči zborovému farárovi E. na S. so sídlom v T.,

kde sú uvedené čitateľné mená podpisujúcich spolu s ich podpismi. Mená navrhovateliek a podpisy
na petícii boli uvedené v nadväznosti na citáciu z evanjelia o pokrytcovi, ku ktorému podal odporca
v článku komentár, kde pokrytectvo, náklonnosť k zlému a iné dával do súvislosti s podaním návrhu
navrhovateliek v 2. a 3. rade, na začatie disciplinárneho konania voči zborovému farárovi, ku ktorému
sa formou petície pripojili ďalšie osoby. Obsah článku tvoria ďalšie citáty z písma a z tvorby Ľ. Š. spolu

s komentármi odporcu, pričom z celého kontextu je zrejmé, že majú nadväznosť na práve spomenutú
udalosť, teda podanie návrhu na disciplinárne konanie voči zborovému farárovi. Je zrejmé, že odporca
adresoval článok okrem iných osôb navrhovateľkám v 1. až 4. rade, keď svoju rečnícku otázku smeroval
voči žalobcom a podpisovateľom petícií. V T. E., ročník V., číslo X/XXXX,. v článku „V. zborového
presbyterstva“ , ktorého autorom je odporca, je uverejnený odkaz na internetovú stránku cirkevného

zboru, na ktorej je uverejnený článok „O.“, v ktorom sú uverejnené mená osôb, ktoré sú podľa odporcu
kandidátminapresbyterov,ktorímaliporušiťcirkevnépredpisytým,žesamalidopustiťkrivéhoobvinenia
voči zborovému farárovi.

Z výsluchu navrhovateliek v 2. až 4. rade súd zistil, že výroky v článku odporcu mali následky na ich
rodinný aj spoločenský život a ich postavenie v spoločnosti. Sú predmetom hanlivých výrokov zo strany

zboru ako aj jeho predstaviteľom. Neustále musia svojmu okoliu vysvetľovať, čo sa stalo, čo im je
nepríjemné.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných informačných prostriedkoch v
znení neskorších prepisov (ďalej len tlačový zákon), za periodickú tlač zodpovedá vydavateľ, za ostatné
hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia
platné pre vydavateľa.

Podľa § 16 ods. 3, za ochranu spoločnosti a občanov proti zneužitiu slobody prejavu, slova a tlače
zodpovedajú vydavateľ, šéfredaktor, redaktor a autor v rozsahu vyplývajúcom z platných predpisov.

Podľa týchto predpisov sa tiež posudzuje povinnosť vydavateľa na náhradu škody spôsobenej
organizáciám alebo občanom obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného
prostriedku.

Občiansky zákonník prostredníctvom citovaných ustanovení poskytuje ochranu osobnosti v prípade
takého zásahu, ktorý znižuje vážnosť, dôstojnosť, česť dotknutého subjektu a ohrozuje jeho postavenie

a uplatnenie v spoločnosti. Jedným z prostriedkov súdnej ochrany proti takémuto zásahu je priznanie
primeraného zadosťučinenia.

V danom prípade navrhovateľky v prvom až štvrtom rade sa domáhali, aby uložil odporcovi povinnosť
zverejniť v najbližšom vydaní T. E. oznámenie o ospravedlnení, ktorého presne znenie uviedli v návrhu.
Odporca je síce autorom článku, ktorým malo dôjsť k porušeniu osobnostných práv navrhovateliek,

avšak nie je vydavateľom periodika, v ktorom bol článok uverejnený. Nie je teda vecne pasívne
legitimovaným subjektom, čo znamená, že nemôže byť osobou z hmotného práva povinnou, pretože
nedisponuje takými kompetenciami prípadne technickými možnosťami, aby ospravedlnenie v uvedenom
periodiku uverejnil. Odporca ako autor článku je v zmysle tlačového zákona zodpovedný za ochranu
občanov proti zneužitiu slobody prejavu, avšak z titulu svojej pozície by len mohol žiadať vydavateľa o

publikovanie ospravedlnenia, pričom vydavateľ by k takémuto uverejneniu nebol povinný a odporca by
publikovanie voči nemu nemohol vynútiť. Takýto rozsudok by bol teda voči odporcovi nevykonateľný. K
takejto povinnosti by mohol byť zaviazaný len vydavateľ, ktorý vyššie uvedenými možnosťami disponuje.
Odporca by mohol byť zaviazaný len k tomu, aby takéto zverejnenie trpel. Vzhľadom na uvedené
sa súd ďalej nezaoberal samotným obsahom článku ako možným zásahom do osobnostných práv

navrhovateliek v 1- až 4. rade a návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal vo veci plný úspech,
patrila by mu teda náhrada trov konania. Keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že

odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca,

" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.