Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/1/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107200040
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M.

P., bytom P., Z. XXX,. zast. JUDr. J. M., advokátkou so sídlom v P., K. XX. proti odporcovi J. P., t. č.
neznámeho pobytu, zast. opatrovníkom Mgr. P. Š., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín
o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi s a u r č u j e vo výške 2.000,- Sk mesačne, s
účinnosťou od 02.01.2007 do 30.06.2007.

Nedoplatok na výživnom za dobu od 02.01.2007 do 30.06.2007 vo výške 11.936,- Sk je odporca p
o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 1.000,- Sk, vždy do 15. dňa každého mesiaca,
pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti odporcu k nemu vo výške
3.500,- Sk mesačne, a to i na dobu troch rokov spätne od podania návrhu s odôvodnením, že je
študentom 4. ročníka S. P.. Odporca sa na jeho výžive nepodieľa, matkin príjem nepostačuje na krytie
jeho nevyhnutných životných nákladov.

Opatrovník odporcu hoci riadne predvolaný sa na pojednávanie neustanovil, o odročenie pojednávania
nepožiadal, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa, ako i z potvrdenia školy súd zistil, že navrhovateľ bol v šk. r. 2006/2007

študentom4.ročníkaS.P.,štúdiumukončilmaturitnouskúškoudňa30.06.2007.Príjemjehomatkyjecca
11.000,- Sk mesačne netto, súčasný príjem odporcu sa súdu zistiť nepodarilo. Zo správy jeho bývalého
zamestnávateľa Ing. P. P., s ktorým bol ukončený pracovný pomer dohodou zo strany odporcu bez
udania dôvodu vyplýva, že čistý priemerný zárobok odporcu v tom čase predstavoval čiastku 12.500,-Sk mesačne. Rodičia navrhovateľa majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k sestre navrhovateľa R.,
ktorá je študentkou X.. ročníka S. v P..

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Právo na výživné sa
nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa

možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné
osobitného zreteľa.

Subsumujúc zistený skutkový stav pod vyššie cit. ust. zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že návrh bol podaný dôvodne, avšak len do okamihu ukončenia strednej školy maturitnou skúškou dňa
30.06.2007. Od uvedeného dátumu je totiž navrhovateľ schopný sám sa živiť a tým zanikla i vyživovacia

povinnosť rodičov k nemu. Pokiaľ teda navrhovateľ žiadal výživné i za dobu po ukončení strednej
školy, nezostávalo súdu iné, ako v tejto časti návrh zamietnuť. Rovnako musel byť zamietnutý návrh i v
časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia výživného za dobu 3 roky spätne. Takýto nárok prináleží
len maloletým deťom, a to len v určitých prípadoch.

Priurčenívýškyvýživnéhoprenavrhovateľasúdvychádzalzpríjmuodporcu,ktorýdosahovalvminulosti

a ktorého sa dobrovoľne vzdal, keď ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť. Súd taktiež
zohľadnil, že odporca má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jeho dcére R., ktorá navštevuje školu
stredoškolského typu. Ďalej súd vychádzal z potrieb navrhovateľa, ktoré boli v prevažnej miere tvorené
nákladmi na stredoškolské štúdium. Súd zohľadnil i majetkové pomery matky. Za daných okolností
súd nadobudol presvedčenie, že výživné vo výške 2.000,- Sk mesačne je v súlade ako s potrebami

navrhovateľa tak i s možnosťami a schopnosťami odporcu, a teda v súlade so zákonnými kritériami
vyššie uvedenými.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné určené čiastkou 2.000,-- Sk mesačne,
činí za 5 mesiacov a 30 dní nedoplatok na výživnom čiastku 11.936,- Sk. Súd umožnil odporcovi úhradu
tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 1.000,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako

zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej situácii odporcu.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko si navrhovateľ trovy konania
nevyčíslil, súd mu ich náhradu nepriznal ( § 151 ods. 2 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.