Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/75/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105208218
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ M. Z.,

bytom Č. XXX. a 2/ J. Z., bytom Č. XXX,. oboch právne zastúpených JUDr. E. M., advokátom so sídlom
v B., H. X proti žalovaným 1/ V. Ú. a.s. B., M. N. X,. B., IČO XXXXXXXX. a 2/ S. K. a.s., C. XX,. B., IČO
XXXXXXXX. o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd určil, že ručiteľská listina č. XX/XX-R. a záložná zmluva
č. XX/XX-ZX. zo dňa 09.11.1993, uzavreté medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade
sú neplatné. Žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytnúť podnikateľský úver vo
výške 750.000,- Sk podnikateľovi P. T.. Návratnosť tohto úveru garantoval tento podnikateľ rodinným

domom súp. č. XXX,. parcela č. 876, k.ú. Č., zapísaných na LV 395 vo vlastníctve žalobcov, a to na
základe vyššie uvedenej ručiteľskej listiny a záložnej zmluvy. Žalobcovia poukazovali na to, že obidve
tieto listiny podpisovali iba na zadnej strane, bez toho aby mali možnosť riadne sa s nimi oboznámiť,
navyše ich podpisovali pod psychickým nátlakom P. T.. Mali teda za to, že tieto právne úkony neboli
urobené slobodne, vážne, bez nátlaku a bez overenia podpisov, čo sú podľa ich názoru nedostatky
majúce za následok neplatnosť obidvoch právnych úkonov. Navyše ručiteľská listina, záložná zmluva
a aj pôvodná úverová zmluva boli parafované odtlačkom pečiatky V. Ú. a.s. pobočka T., expozitúra N.

M. N. V., teda subjektom, ktorý nemá právnu subjektivitu. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení žalobcovia videli v tom, že hoci ručiteľská listina a záložná zmluva sú neplatné, na ich základe sa
veriteľ, t.č. žalovaný v 2. rade, domáha splatenia poskytnutého úveru, ktorý podnikateľ P. T. už dávnejšie
prestal splácať.

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že Okresný súd v Trenčíne
v konaní sp. zn. 17Cb 720/96 rozsudkom zo dňa 29.01.1998, opraveného opravným uznesením zo
dňa 16.03.1999 rozhodol, že P. T. a žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť V. a.s. 961.995,20
Sk s príslušenstvom s tým, že v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia

ďalším žalovaným. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 06.05.1998. Pokiaľ ide
o žalobcami namietanú neplatnosť ručiteľskej listiny a záložnej zmluvy, uviedol žalovaný v 1. rade, že
obidva tieto dokumenty podpísali žalobcovia dobrovoľne, ich podpisy nemuseli byť úradne overené, pri
podpise listín si museli byť vedomí následkov svojho konania a za V. a.s. tieto dokumenty podpísal
riaditeľ pobočky, ktorý ako vedúci organizačnej zložky podniku zapísaný v Obchodnom registri jesplnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony tejto zložky sa týkajúce. Žalovaný v 1. rade
teda nevidel žiadny dôvod neplatnosti predmetných listín, navyše poukázal na to, že žalovaný v 1. rade
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000 svoju pohľadávku postúpil žalovanému v 2. rade,

preto nemôže byť ani subjektom v spore pasívne legitimovaným.

Žalovanýv2.raderovnakožiadal,abysúdžalobuzamietolvcelomrozsahu.Neuznaldôvodyneplatnosti
predmetných listín, uvádzané žalobcami. Podľa jeho názoru nič nebránilo žalobcom dôkladne sa
oboznámiť s celým textom písomností, ktoré podpisovali a svojim podpisom žalobcovia prezentovali
prejav vôle, ktorý bol v súlade so skutočnou vôľou zabezpečiť úver poskytnutý na základe úverovej

zmluvy č. 55/93 zo dňa 09.11.1993. Psychický nátlak P. T. považoval žalovaný v 2. rade za účelové
tvrdenie zo strany žalobcov, nakoľko ho nepodložili žiadnym dôkazom. Ďalej žalovaný v 2. rade
poukazoval na to, že úverová zmluva bola uzavretá na základe ustanovení Obchodného zákonníka,
a preto treba postupovať podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je v obchodných
záväzkových vzťahoch vylúčené použitie § 49 Občianskeho zákonníka, teda poukaz žalobcov na to,
že konali v tiesni nemá právny základ. V súvislosti s argumentáciou žalobcov ohľadne toho, že za

žalovaného v 1. rade pri podpise predmetných listín konal subjekt bez právnej subjektivity, poukázal
žalovanýv2.radenato,žeakjeúčastníkomzmluvyoznačenáorganizačnázložkaexistujúcejprávnickej
osoby, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene
právnickej osoby, ktorej je zložkou. V. a.s. pritom je veľký peňažný ústav, zložito štruktúrovaný, s
množstvom regionálne pôsobiacich nižších organizačných zložiek a koná s klientmi prostredníctvom

svojich organizačných zložiek. Pracovníci týchto zložiek potom podľa svojho pracovného zaradenia
konajú v stanovenom rozsahu v mene banky a ich úkony nie sú úkonmi organizačných zložiek, ale
úkonmi banky. Len pre lepšiu orientáciu a zrejme i z organizačných dôvodov je v úkonoch spravidla
vyjadrené, ktorá organizačná zložka úkon urobila, teda ktorá obchodný prípad vedie a vybavuje.
Žalovaný v 2. rade napokon poukázal na výsledok konania vedeného Okresným súdom v Trenčíne

sp. zn. 17Cb 720/96, v ktorom boli P. T. a žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť nesplatený
úver poskytnutý P. T.. Žalovaný v 2. rade nakoniec mal za to, že žalobcovia na požadovanom určení
nepreukázali naliehavý právny záujem, ich argumentácia v tejto súvislosti prezentovaná v písomnej
žalobe nebola právne relevantná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, svedka P. T., oboznámil úverovú zmluvu č. 55/93

zo dňa 09.11.1993, ručiteľskú listinu č. 55/93-R a záložnú zmluvu č. 55/93-Z1obe zo dňa 09.11.1993,
spis tunajšieho súdu sp. zn. 17Cb 720/96, notársku zápisnicu N 548/00, Nz 535/00 zo dňa 28.06.2000
a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný v 1. rade a podnikateľ P. T. uzavreli 09.11.1993 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol
podnikateľovi P. T. poskytnutý úver v sume 750.000,- Sk. 09.11.1993 zároveň boli spísané ručiteľská

listina a záložná zmluva, obe listiny uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami v 1. a 2. rade.
Na základe týchto listín sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť dlžnú sumu poskytnutého úveru
v prípade, že si túto povinnosť neplní podnikateľ P. T. a zároveň na zabezpečenie úveru súhlasili so
zriadením záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade na ich nehnuteľnosti, rodinný dom súp. č.
XXX, parcela č. 876, k.ú. Č., zapísané na LV č. 395.

Zo spisu Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 17Cb 720/96 súd zistil, že v tomto konaní sa rozhodovalo o
nároku žalobcu V. a.s. B., pobočka T., proti žalovaným 1/ P. T., 2/ M. Z. a 3/ J. Z. na zaplatenie 961.095,-
Sk s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby bol nesplatený úver poskytnutý na základe úverovej
zmluvy č. 55/93 z 09.11.1993, ktorý bol zabezpečený záložnou zmluvou č. 55/93-Z1 a ručiteľskou listinou
č. 55/93-R. Rozsudkom zo dňa 29.01.1998 súd rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť

žalobcovi 961.995,20 Sk s úrokom 30,7 % od 01.07.1996 do zaplatenia zo sumy 682.815,23 Sk. Dňa
16.03.1999 bolo vydané opravné uznesenie, ktorým bol opravený výrok rozsudku zo dňa 29.01.1998
tak, že bol do výroku doplnený dodatok, že v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných, zaniká povinnosť
plnenia ďalšími žalovanými. V tomto konaní žalobcovia v 1. a 2. rade namietali, že záložná zmluva
a ručiteľská listina im boli odovzdané takmer rok po ich uzavretí, a tiež to, že im pracovníčka banky

neoznámila,čivôbecsúspôsobilíplniťručiteľskézáväzky.Tietonámietkysúdvyhodnotilakonedôvodné,ďalšie námietky ohľadne prípadnej neplatnosti týchto listín vznesené neboli a súd vyhodnotil pri svojom
rozhodovaní ručiteľskú listinu i záložnú zmluvu ako platné právne dokumenty.

Z notárskej zápisnice N 548/00, Nz 535/00 zo dňa 28.06.2000 bolo zistené, že V. Ú. a.s. B. ako postupca

a S. K. a.s. B. ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, súčasťou bola aj pohľadávka V.
a.s. B. proti dlžníkovi P. T..

Žalobca v 1. rade uviedol, že spolu s manželkou žalovanou v 2. rade podpísali ručiteľskú listinu a záložnú
zmluvu preto, že podnikateľ T. sa vyhrážal, že ak tak neurobia, ich syn u neho neskončí učňovskú prax.

Svedok P. T. uviedol, že dostal od žalovaného v 1. rade úver na podnikanie, pre problémy s
podnikateľskou činnosťou musel skončiť. Zadlžil sa a doteraz spláca dlhy, ktoré mu v období podnikania

vznikli, pretože má dlhé roky obmedzený príjem, spláca ich v minimálnej miere a nesplatený zostal aj
úver, za ktorý ručili žalobcovia v 1. a 2. rade. Poprel, že by k pristúpeniu k ručiteľskému záväzku žalobcov
v 1. a 2. rade nútil.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vyššie citovaného ustanovenia O.s.p. vyplýva, že skôr ako sa súd začne zaoberať dôvodnosťou
určovacej žaloby, musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý
právny záujem spravidla býva daný v prípade, ak by právne postavenie žalobcu zostalo bez
požadovaného určenia neisté.

V tomto prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti ručiteľskej listiny a záložnej zmluvy. Žalobcovia v 1. a 2. rade rovnako ako
podnikateľ P. T. boli súdnym rozhodnutím, ktoré je právoplatné a vykonateľné, a ktoré bolo vynesené v
konaní Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 17Cb 720/96 zaviazaní zaplatiť zostatok nesplateného úveru
a úrokov, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy č. 55/93 zo dňa 09.11.1993, pričom práve plnenie
z tejto úverovej zmluvy bolo zabezpečené ručiteľskou listinou č. 55/93-R a záložnou zmluvou č. 55/93-

Z1, ktorej neplatnosti sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú. V tomto konaní, kde žaloba smerovala
priamo na plnenie, si mohli žalobcovia v 1. a 2. rade uplatniť všetky námietky týkajúcej sa prípadnej
neplatnosti uvedených právnych úkonov a aj keby tak neurobili, súd mal povinnosť zaoberať sa z vlastnej
iniciatívy tým, či uvedené právne úkony nevykazujú nedostatky, ktoré by mali za následok ich absolútnu
neplatnosť. Obidva právne úkony boli vyhodnotené ako platné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že toho

času, kedy existuje titul na peňažné plnenie, už nie je naliehavý právny záujem na tom, aby sa súd
zaoberal platnosťou právnych úkonov, ktoré predstavovali základ nároku. Rozhodnutím v tomto smere
by sa právne postavenie žalobcov v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom nezmenilo.

Trebadodať,ževočižalovanémuv1.radebolažalobapodanánedôvodneajpreto,žežalovanýv1.rade
nebol pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní, keďže svoju pohľadávku proti podnikateľovi T.

postúpil žalovanému v 2. rade.

Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd
sa bližšie nezaoberal dôvodmi, pre ktoré mali byť predmetné právne úkony neplatné.

Žalovaní v 1. a 2. rade boli v tomto konaní úspešnými účastníkmi, patrila by im preto podľa § 142 ods. 1
O.s.p. náhrada trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí úspešnými účastníkmi neboli. Žalovaný

v 1. rade náhradu trov konania nežiadal, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 2.
rade síce v priebehu konania žiadal priznať náhradu trov konania pre prípad úspechu, do rozhodnutia
vo veci však neupresnil aké trovy konania mu vznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).