Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/179/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106228981
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky E.

R., bytom B. N. B., J. B. XXX/X,. zast. P. T., advokátom so sídlom B. N. B., N. XXXX/XX. proti odporcom
1/ O. H., bytom T., N. X/XX,. zast. JUDr. V. V., ml., advokátom so sídlom B. N. B., R. XXX/XX,. 2/ M. M.,
bytom B. N. B., J. XXX/XX,. zast. JUDr. V. V., advokátkou so sídlom B. N. B., R. XXX/XX. o zaplatenie
1.000.000,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni 1/ trovy konania vo výške 40.485,50 Sk, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni 2/ trovy konania vo výške 36.678,- Sk, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala osobitne od každej z odporkýň zaplatenia čiastky
500.000,- Sk s prísl. titulom zmluvnej pokuty s odôvodnením, že odporkyne v rozpore so zmluvou o
budúcej zmluve uzavretou medzi účastníkmi dňa 15.06.2006 bezdôvodne nedodržali prevzatý záväzok
v tom smere, že nehnuteľnosti označené v tejto zmluve nepredajú inej osobe než navrhovateľke a
tieto nehnuteľnosti inému predali.

-2-

Nakoľko pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu si zmluvné strany dojednali v článku III.
ods. 1 zmluvy o budúcej zmluve, že osobitne každá odporkyňa zaplatí navrhovateľke zmluvnú pokutu

vo výške 500.000,- Sk, má navrhovateľka právo od každej z odporkýň túto čiastku požadovať.

Právni zástupcovia odporkýň žiadali návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojej
obsiahlej obrane okrem iného namietali tú skutočnosť, že predmetná zmluva o budúcej zmluve nemá
zákonompredpísanénáležitosti,keďneobsahujeurčeniedoby,dokedymábyťbudúca (hlavná)zmluva
uzavretá, pre ktorý nedostatok je absolútne neplatným právnym úkonom nevyvolávajúcim žiaden právny
účinok, a teda ani povinnosť odporkýň zaplatiť zmluvnú pokutu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 15.06.2006 vyplýva, že účastníci si
dojednali zmluvnú pokutu, ktorá ako vedľajšie dojednanie bola zakotvená v článku III. uvedenej zmluvy
vo výške 500.000,- Sk pre prípad, že odporkyne nesplnia povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Z článku II.

bod 2 uzavretej zmluvy ďalej vyplýva, že odporkyne sa zaviazali ako budúce predávajúce uzavrieť kúpnu
zmluvu do 5 dní od doručenia písomnej výzvy navrhovateľky ako budúcej kupujúcej na uzatvorenie
kúpnej zmluvy.

Podľa§50aods.1,2a3Občianskehozákonníkaúčastnícisamôžupísomnezaviazať,žedodohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej
doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo

nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká,
pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

V citovanom ustanovení je upravená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ktorou sa zakladá medzi
subjektmi zmluvná povinnosť. Spravidla pôjde o povinnosť na oboch stranách zmluvných subjektov.

Nemožno však vylúčiť povinnosť len na strane jedného zmluvného subjektu; v takomto prípade je potom
aktívne legitimovaný k tomu domáhať sa nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím len tento druhý
zmluvný subjekt. Súdna prax dospela k záveru, že § 50a nebráni ani uzavretiu takej zmluvy o budúcej
zmluve, v ktorej sa jedna zo zmluvných strán zaviaže do stanovenej doby predložiť druhej strane len
návrh zmluvy a druhá strana sa zaväzuje ho v stanovenej dobe prijať. Podstata zmluvy o budúcej zmluve

teda spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou písomne zhodne a tým
záväznedojednajú,žespoludodohodnutej dobyuzavrúbudúcu(hlavnú)zmluvu,naktorejpodstatných
náležitostiach sa však musia dohodnúť. Nedostatok písomnej formy, práve tak ako nedostatok určenia
doby, do ktorej má byť budúca ( hlavná ) zmluva uzavretá, má za následok neplatnosť zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy. Pod určením doby je pritom potrebné rozumieť len také určenie, na základe ktorého

je možno objektívne zistiť dobu, dokedy má byť budúca zmluva uzavretá. Nič nebráni tomu, aby bol
počiatok tejto doby viazaný na inú právnu skutočnosť, napr. právoplatné skončenie dedičského konania
a pod.. Nesme však byť určená tak, aby v konečnom dôsledku počiatok plynutia tejto doby bol
závislý na vôli

-3-

27C/179/2006-71-

niektorej zo zmluvných strán; v takomto prípade nemožno hovoriť, že doba je určená. Pokiaľ má byť
totiž určená doba uzavretia hlavnej zmluvy, musí byť určená nielen doby prijatia ( akceptácie ) návrhu
ale taktiež i doba do ktorej sa učiní ponuka ( offerta ). Zákon jednoznačne hovorí o dobe uzavretia
zmluvy a podstata každej zmluvy spočíva v dvoch na seba nadväzujúcich jednostranných právnych

úkonoch, a to offerty a akceptácie.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že sporná zmluva o budúcej kúpnej
zmluve uzavretá medzi účastníkmi dňa 15.06.2006 nevyhnutné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v
zmysle § 50a Občianskeho zákonníka nespĺňa, chýba v nej totiž určenie doby, dokedy má byť budúca
(hlavná)zmluvauzavretá.Určeniedobyvtomzmysle,že„budúcipredávajúcisúpovinníuzatvoriťkúpnu

zmluvudopiatichdníoddoručeniapísomnejvýzvybudúcehokupujúcehonauzatvoreniekúpnejzmluvy“
nemožno považovať za určité. Naopak, ide o také určenie, keď počiatok plynutia doby na uzavretie
hlavnej zmluvy je závislé len od vôle budúcej kupujúcej, čo právna úprava nepripúšťa. Ak by budúca
kupujúca totiž nepredložila návrh na uzavretie budúcej zmluvy, doba na uzavretie hlavnej zmluvy by
nikdy nezačala plynúť, čo je v rozpore s podstatou zmluvy o budúcej zmluve. S poukazom na to, že

náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je i uvedenie doby dokedy má byť hlavná zmluva uzavretá, je
bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že uvedená zmluva o budúcej kúpnej zmluve nemá formálne
náležitosti zmluvy o budúcej zmluve.Pre úplnosť súd dodáva, že zmluva o budúcej zmluve je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti stanovená písomná forma ( § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Určitosť doby dokedy
má byť uzavretá hlavná zmluva musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaná; nestačí, že

zmluvným stranám bola táto doba jasná a zrozumiteľná, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť
písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodne
pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Ak teda nie je určitosť doby dokedy má byť uzavretá
hlavná zmluva daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaná, nejde o platné určenie tejto doby.

Keďže súd vyslovil, že sporná zmluva nemá náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a nakoľko išlo o zmluvu

obligatórne písomnej formy, bolo z hľadiska výsledku konania nadbytočné sa zaoberať otázkou, aké
účinky mienili vyvolať touto zmluvou zmluvné strany. Preto súd v konaní nepripustil návrhy na doplnenie
dokazovania v tomto smere.

Pokiaľ je správny záver súdu, týkajúci sa posúdenia platnosti zmluvy o budúcej zmluve, je potom
zrejmé, že v posudzovanom prípade nevznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút je závislý na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou

pokutou zabezpečený. S prihliadnutím k vysloveniu, že zmluva o budúcej zmluve, ktorej záväzok
bol zabezpečený zmluvnou pokutou, je neplatná, nebolo potom možné žalobnému návrhu vyhovieť.
Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odporkyňa 1/, ktorá mala vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu
trov konania, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 9.650,- Sk

( prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 23.10.2006, účasť na pojednávaní dňa 16.03.2007 ), 1/4 úkonu
právnej služby po 9.650,- Sk ( účasť na pojednávaní

-4-

odročenom bez prejednania veci 31.01.2007 ), 1/2 úkonu právnej služby po 9.650,- Sk ( vyhlásenie
rozsudku 21.03.2007), 2 x 164,- Sk režijný paušál, 3 x 178,- Sk režijný paušál, cestovné 1.654,- Sk a

strata času za 6 polhod. po 297,- Sk. Pri priznaní náhrady trov konania súd vychádzal z tarifnej hodnoty
veci 500.000,- Sk. Odporkyňa 2/, ktorá mala vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo
na náhradu trov konania, ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po
9.650,- Sk ( prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 16.10.2006, účasť na pojednávaní dňa 16.03.2007 ),
1/2 úkonu právnej služby po 9.650,- Sk ( vyhlásenie rozsudku 21.03.2007 ), 2 x 164,- Sk režijný paušál,

2 x 178,- Sk režijný paušál, cestovné 1.028,- Sk a strata času za 4 polhod. po 297,- Sk. Pri priznaní
náhrady trov konania súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 500.000,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci

výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.