Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2008

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/38/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307204065
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2008:4307204065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD., v právnej veci žalobcu: S. U., bytom L. V. XXX,.
zast. JUDr. A. B., advokátom v Ž. N. H., N.. M. S. X/XX,. proti žalovanej: A. K., bytom T., S. XX,. o
zaplatenie sumy 20.000,- Sk s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v
Leviciach č.k. 7C 107/2007-27 zo dňa 12. 10. 2007 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 20.000,- Sk s 8,5% úrokmi z omeškania od 22. 6. 2007 do zaplatenia do 3 dní a žalobu vo zvyšku
z a m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 8.912,- Sk a
odvolacieho konania v sume 7.520,- Sk advokátovi JUDr. A. B. do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 20.000,- Sk s príslušenstvom ako doplatku vrátenej kúpnej ceny za predanú a následne vrátenú
kobylu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť úspešnej
žalovanej náhradu trov v sume 108,- Sk do 3 dní. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ust. § 588 Obč.
zákonníka a § 120 ods. 1 OSP. Súd konštatoval, že účastníci uzatvorili dňa 2. 11. 2006 kúpnu zmluvu,

ktorou žalobca odkúpil od žalovanej kobylu za sumu 30.000,- Sk. Žalobca však žalovanej kobylu dňa 7.
11. 2006 vrátil a žalovaná mu podľa zistenia súdu vrátila kúpnu cenu 30.000,- Sk, a nie len 10.000,- Sk,
ako to tvrdil žalobca. Svedkovia, synovia žalobcu síce vypovedali, že žalovaná im po prevzatí kobyly
odovzdala len dve bankovky po 5.000,- Sk, ako časť kúpnej ceny a bankovku v hodnote 1.000,- Sk „za
furmanku“, no súd vychádzal najmä z výpovede svedka J. M., ktorý vypovedal, že po návrate z práce
dňa 7. 11. 2006 mu žalovaná povedala, že žalobca jej príde vrátiť kobylu, že na stole videl položených
šesť bankoviek po 5.000,- Sk a že potom - aj keď nebol prítomný pri jednaní - zo vzdialenosti asi 5 m

videl žalovanú odovzdávať peniaze synovi žalobcu, pričom zo stola v kuchyni zobrala všetky bankovky.
Žalobca podľa názoru súdu prvého stupňa nepreukázal tvrdenie, že žalovaná mu časť kúpnej ceny vo
výške 20.000,- Sk nezaplatila, a teda v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že tvrdenie žalovanej o vrátení celej kúpnej ceny je nepravdivé a
nepodložené. Na pojednávaní uvádzala, že peniaze vrátila jeho synovi na schodoch pred bytom, pritom

svedok M. vypovedal, že kúpnu cenu vrátila medzi dvermi, teda v byte. Naopak, jeho synovia vypovedali
zhodne o tom, že žalovaná vrátila dve bankovky po 5.000,- Sk a jednu bankovku 1.000,- Sk, ostatné
sľúbila vrátiť do dvoch týždňov. Peniaze vrátila na dvore v blízkosti auta, lebo jeho synovia v dome anineboli. Súd pri hodnotení dôkazov pochybil a vyhodnotil ich v jeho neprospech. V prípade vrátenia celej
kúpnej sumy by nebol žalovanú viackrát žiadal o jej vrátenie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi a tieto nezakladajú na
pravde. Ona mu vrátila celú kúpnu cenu 30.000,- Sk a žiadne záväzky voči nemu nemá.

Odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania výsluchom

účastníkov konania a svedkov J. M., S. U. a P. U. dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné
zmeniť.

Predmetom konania je návrh žalobcu na zaplatenie sumy 20.000,- Sk s 9,5% úrokom z omeškania od
18. 11. 2006 do zaplatenia ako časti kúpnej ceny kobyly, ktorú dňa 2. 11. 2006 odkúpil od žalovanej.
Kobyla podľa neho nemala vymienené vlastnosti, preto ju dňa 7. 11. 2006 prostredníctvom svojich synov,

S. a P. U., vrátil, žalovaná ju riadne prevzala a vrátila časť kúpnej ceny v sume 10.000,- Sk s tým, že
zvyšok sľúbila vyplatiť do 10 dní. Napriek viacerým osobným a písomným výzvam rozdiel kúpnej ceny
nevrátila. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť tvrdiac, že celú kúpnu cenu 30.000,- Sk vrátila synom
žalobcu vo večerných hodinách 7. 11. 2006, keď jej kobylu doviezli. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval
svedeckými výpoveďami svedkov, synov S. U. a P. U., a žalovaná výpoveďou svedka J. M., jej priateľa.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania a uvedených svedkov
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 588 Obč. zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu.

Podľa § 596 Obč. zákonníka ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri
dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

Podľa § 597 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od
zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti
vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Podľa § 598 Obč. zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pri rozhodnutí vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamo spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil

svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva nasúdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné,nežnavrhnutédôkazyasúdnapriektomunemájednoznačneskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta

účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významnej z hľadiska hmotného práva.

Odvolací súd je v zmysle § 213 ods. 1 OSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4. Podľa § 213 ods. 2 OSP ak má odvolací súd za

to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. V tejto veci odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 OSP
zopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a po prejednaní veci dospel k iným skutkovým
zisteniam, než prvostupňový súd. Medzi účastníkmi nebolo sporné - a súd z týchto prednesov podľa §
120 ods. 3 OSP vychádzal - že žalobca dôvodne od kúpnej zmluvy odstúpil (§ 597 Obč. zákonníka),
dôsledkom čoho malo byť vzájomné vrátenie plnení (§ 457 Obč. zákonníka). Žalobca bol po odstúpení

od zmluvy pre vady kúpenej veci povinný žalovanej vrátiť kobylu a na druhej strane žalovaná bola
povinná vrátiť mu kúpnu cenu 30.000,- Sk a zároveň aj náklady vzniknuté v súvislosti s uplatnením práv
zo zodpovednosti za vady (§ 598 Obč. zákonníka). V tomto smere z hľadiska hmotnoprávneho bolo
potrebné hodnotiť aj vierohodnosť účastníkmi navrhnutých dôkazov. Okolnosť, že žalobca z dôvodu vád
kobylu dňa 7. 11. 2006 vrátil, sporná nebola; sporným bolo vrátenie časti kúpnej ceny v sume 20.000,- Sk

žalovanou, keďže žalobca tvrdil, že žalovaná mu túto sumu nevrátila, a žalovaná toto tvrdenie popierala.

Žalovaná na dôkaz vrátenia celej kúpnej ceny neuvádzala žiadny písomný dôkaz, ktorý by nesporne
preukázal jej tvrdenie. Na dôkaz vrátenia kúpnej ceny navrhla vypočuť len svedka, jej priateľa J. M.,
ktorý síce potvrdil, že žalovaná mala pripravenú sumu 30.000,- Sk na odovzdanie synom žalobcu po

privezení kobyly a že potom z väčšej vzdialenosti videl odovzdávanie viacerých v ruke roztiahnutých
bankoviek jednému zo synov žalobcu, no osobne pri odovzdávaní peňazí nebol. Navyše jeho priateľský
vzťah k žalovanej znižoval vierohodnosť jeho výpovede, čo súd prvého stupňa vôbec nezhodnotil.
Žalovaná, na strane ktorej bolo dôkazné bremeno v preukázaní vrátenia celej kúpnej ceny, svoje tvrdenie
nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, nepredložila písomný alebo iný vierohodný a nestranný

dôkaz o odovzdaní sumy 30.000,- Sk. Preto odvolací súd pre záver o odovzdaní peňazí nemohol
vychádzať z obsahu výpovede jediného svedka, J. M., ktorý nemohol byť hodnotený ako nestranný pre
vzťah k žalovanej.

Odvolací súd z uvedených dôvodov konštatoval, že žalobcovi podľa hmotného práva vzniklo právo na

vrátenie sumy 30.000,- Sk oproti vydaniu kobyly žalovanej. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu vrátila len
10.000,- Sk, a tak preukázanie vrátenia zvyšku kúpnej ceny vo výške 20.000,- Sk bolo na žalovanej.
Žalovaná však dôkazné bremeno o vrátení tejto sumy nestranným, vierohodným a právne významným
dôkazom neuniesla, a preto odvolací súd jej obranu proti žalobe nepovažoval za opodstatnenú.
Vzhľadom na to zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa nepovažoval za vecne správny, a preto ho

podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Sk s 8,5% úrokmi
z omeškania od 22. 6. 2007 do zaplatenia a žalobu vo zvyšku úrokov z omeškania zamietol.

Úroky z omeškania odvolací súd žalobcovi priznal podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak
ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška úrokov je upravená
v ust. § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej (základnej) sadzby Národnej banky
Slovenska. Žalobca požadoval zaplatenie 9,5% úrokov z omeškania od 18. 11. 2006 vychádzajúc z toho,
že žalobkyňa sľúbila vrátiť žalovanú sumu do 10 dní odo dňa vrátenia kobyly. Dohoda účastníkov o tomto
termíne doplatenia kúpnej ceny však nad všetky pochybnosti preukázaná nebola, a tak odvolací súd v

súlade s ust. § 563 Obč. zákonníka vychádzal z momentu, kedy žalobca preukázateľne žalovanú vyzval
na zaplatenie. Podľa obsahu spisu žalobca osobitnú písomnú výzvu žalovanej nezaslal, preto za takúto
výzvu sa považuje žaloba a moment jej doručenia. Žaloba bola žalovanej doručená až spolu s platobným
rozkazom, v ktorom jej bola poskytnutá lehota na plnenie 15 dní. Táto lehota uplynula dňom 21. 6. 2007 a
následným dňom - 22. 6. 2007 - sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolací

súd vzhľadom na to, že k tomuto dňu bola základná úroková sadzba NBS 4,25 %, stanovil výšku úrokov
z omeškania na 8,5 % s tým, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 20.000,- Sk s 8,5% úrokmi
z omeškania od 22. 6. 2007 do zaplatenia, pričom žalobu vo zvyšku žalovaných úrokov z omeškania za
dobu od 18. 11. 2006 do 21. 6. 2007 a v rozsahu nad 8,5 % do výšky 9,5 % ako nedôvodnú zamietol.V súvislosti so zmenou rozhodnutia odvolací súd nanovo rozhodoval aj o trovách konania. V konaní
bol úspešný žalobca, preto mu patrí náhrada trov v zmysle § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 OSP. V

prvostupňovom konaní mu vznikli trovy za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 1.200,- Sk a
za právne zastúpenie. Advokátovi prináležia trovy vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony z uplatneného nároku v sume 20.000,- Sk po
1.250,- Sk za každý úkon (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaniach 5. 10.
2007 a 10. 10. 2007), spolu v sume 5.000,- Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,c/ cit. vyhl.), paušálna

náhrada hotových výdavkov za 4 úkony po 178,- Sk, spolu v sume 712,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), a
náhrada za stratu času za cestu na pojednávania zo Ž. N. H. do L. a späť za 8 polhodín po 250,- Sk,
spolu v sume 2.000,- Sk (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.). Celkové trovy právneho zastúpenia tak činia 8.912,- Sk.

V odvolacom konaní odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za súdny poplatok za
odvolanie v sume 1.200,- Sk a právne zastúpenie. Advokátovi patrí odmena zo sumy 20.000,- Sk za

podanie odvolania v sume 1.250,- Sk a za zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 17. 4. 2008 a
dňa 5. 5. 2008 v sume po 1.250,- Sk (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.), spolu v sume 3.750,- Sk, paušálna náhrada
hotových výdavkov za tri úkony po 190,- Sk, spolu v sume 570,- Sk, a náhrada za stratu času za cestu
na pojednávania zo Ž. N. H. do L. a späť za 8 polhodín po 250,- Sk, spolu v sume 2.000,- Sk. Celkové
trovy činia 7.520,- Sk.

Požadované cestovné náklady odvolací súd žalobcovi nepriznal, pretože cestovné nebolo vyúčtované
v súlade s ust. § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 151 ods. 4 prvej vety OSP a zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách.

V zmysle § 149 ods. 1 OSP je žalovaná povinná náhradu trov zaplatiť do rúk advokáta zastupujúceho
v konaní žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.