Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230306
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa prvom rade : D. H. ,bytom D. XX,XXX XX
P. ,navrhovateľky v druhom rade :C. P., bytom D. XX,XXX XX P. proti odporcovi: Slovenská republika -
zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova č.5, 817 82 Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom zo dňa 11.3.2010 doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 18.3.2010
postúpeným konajúcemu súdu dňa 6.7.2010 žiadali, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody v
sume 6 XXX,XX€ s úrokom z omeškania titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom v zmysle zákona 58/1969 Zb..

Návrh odôvodnili tým, že v dôvere v právny štát navrhovateľ v prvom rade uzavrel dve zmluvy o pôžičke
s nebankovým subjektom HORIZONT SLOVAKIA o.c.p. ,a.s a navrhovateľka v druhom rade zmluvu o

tichom spoločenstve taktiež s nebankovým subjektom HORIZONT SLOVAKIA ,o.c.p.a.s . Na základe
uzavretých právnych úkonov navrhovateľovi po splnení si záväzku voči nebankovému subjektu vznikol
nárok na vrátenie požičanej sumy spolu s dohodnutým príslušenstvom a navrhovateľke v druhom rade
vznikol nárok ako tichému spoločníkovi zúčastňovať sa podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti
vkladom v zmluve špecifikovaného. Navrhovatelia si svoj záväzok voči nebankovému subjektu splnili
avšak nebankový subjekt svoje povinnosti zo záväzku vyplývajúce voči navrhovateľom riadne a včas

nesplnil.

Navrhovatelia k investovaniu svojich peňazí sa rozhodli na základe presviedčania výdatne
podporovaného reklamou vo verejnoprávnej televízii, rozhlase že ide o spoločnosť s príslušnou licenciou
na takýto predmet podnikania, resp. že sa jedná o investičnú spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky
stanovené zákonom a jej činnosť je pod dozorom štátnych orgánov. Od polovice roku 2002 sa ukázalo,
že sa jednalo podvod, HORIZONT SLOVAKIA o.c.p.,a.s. . a ďalšie nebankové subjekty vyhlásili

bankrot, ešte predtým všetky podvodom vylákané peniaze vyviezli do zahraničia, alebo minuli na osobnú
spotrebu ich majitelia či štatutárny zástupcovia takže navrátenie vložených peňazí je vylúčené. Príslušné
orgány štátu - Ministerstvo financií, Národná banka SR, prokuratúra, finančná polícia a vláda SR o
nezákonnom okrádaní občana vedeli či museli vedieť, ale nič na zamedzenie tejto činnosti nepodnikli,
naopak ako sa ukázalo museli mať ich tichú podporu. Navrhovatelia poukázali na to, že činnosť, ktorú
táto spoločnosť vykonávala na základe verejnej výzvy zhromažďovaním prostriedkov od občanov za

účelom ďalšieho investovania podliehala podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 248/1992 Zb. licencii a uzavreté zmluvy
boli svojím obsahom zmluvami o vkladovom účte, čiže podstatou jej činnosti bolo to, čo je dovolené leninvestičným spoločnostiam či bankám. Povinnosťou štátu bolo dohliadať, aby niekto nemohol obdobnú
činnosť vykonávať a ak sa tak stalo mal zasiahnuť ( § 37 ods. 3 Zák. o investičných spoločnostiach ).
Porušenie právnych predpisov spočíva teda v aktívnej nedbalosti štátu , s akou štátne orgány nechali

okrádať občanov uvedenou spoločnosťou ,napriek tomu že boli povinné zasiahnuť. Tým, že štátne
orgány si nesplnili svoju zákonnú povinnosť hlavne v oblasti finančného dozoru, vydávania a odnímania
licencií na daný druh podnikania, úradnej povinnosti zahájiť trestné stíhanie za nedovolené podnikanie,
čiže nepodnikli nič na zamedzenie činnosti nebankových subjektov, vznikla navrhovateľom škoda.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že podľa výpisu z obchodného
registra predmetná obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená

vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovatelia pri nahliadnutí do obchodného registra musel
vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť HORIZONT SLOVAKIA ,o.c.p.a.s nemožno
stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností,
ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ).
Uvedená spoločnosť tiež nespĺňala podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu NBS. V čase

uzavretia zmlúv navrhovateľmi bol účinný zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní ( 01.
01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovatelia boli v
presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli
len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovatelia
uzatvorili zmluvy vyššie špecifikované vstupovali do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej,

zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu.
Navrhovatelia sa dobrovoľne rozhodli poskytnúť finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musia
znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.

Navrhovatelia na termín pojednávania boli riadne predvolaní, svoju neprítomnosť ospravedlnili
písomným podaním doručeným súdu dňa 17.12.2010 a súhlasili ,aby súd konal a rozhodol v ich

neprítomnosti .Odporca sa na pojednávanie nedostavil , doručenie predvolania mal riadne a včas
vykázané dňom 8.12.2010 . odporca svoju neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnil, súd konal
a rozhodol vec podľa § 101, ods.2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise / ktorých obsah súd cituje v

odôvodnení rozsudku nižšie/ , pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1
O.s.p. ). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v
zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v

návrhu, ktorými odôvodňovali svoj žalobný návrh.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ v prvom rade uzavrel
s nebankovým subjektom HORIZONT SLOVAKIA ,o.c.p.a.s dve zmluvy pôžičke prvú zmluvu
dňa 26.11.2001,druhú zmluvu dňa 30.1.2002 navrhovateľka v druhom rade s nebankovým subjektom
HORIZONT SLOVAKIA ,o.c.p.a.s uzavrela zmluvu o tichom spoločenstve dňa 17.10.2001.

Súd zistil, že v období februára 2002 boli zatvorené pobočky HORIZONT SLOVAKIA ,o.c.p.a.s
následne bol na majetok uvedenej právnickej osoby vyhlásený konkurz Krajským súdom v Košiciach a
bolo začaté trestné stíhania voči šatutárnym zástupcom uvedenej právnickej osoby.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom

tých ktorí tieto úlohy plnenia.Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu

neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu
štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu

zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp
právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom
právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov
verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre

všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť )
ich adresátom.

Podľa § 2,3 Ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,
investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným

týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné

prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva
činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky XX XXX XXX,- Sk.Podľa § 5 ods. 1, zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na
základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto

zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 60 ods. 1, písm. a,c/ zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.
11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami,
investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať

ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať
iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o
zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom
podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany
nebankového subjektu na základe uzavretého právneho úkonu s navrhovateľmi nešlo. Z uvedeného

vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo
strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci
vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu
príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ
neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo
im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam
ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke ,o tichom
spoločenstve .V súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych

vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda
na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce z
uzavretých zmlúv, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového
hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do
súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke , o tichom spoločenstve s
občanmi,zasiaholbytýmdoobčiansko-obchodno-právnychvzťahovadozmluvnejautonómiesubjektov
súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20
ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a
realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uzavretých zmlúv ( na vrátenie vkladu, úrokov

a podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Z.z. v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť
zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná
kompetencia odporcu podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto
zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet

zákona ( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako
zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku
vymedzeného týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové
fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť
obchodnej spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA ,o.c.p.a.s . činnosti zverejnenej zákonom správcovskej

spoločnosti.

V danom prípade nebankový subjekt pôsobil t.j. podnikal na základe ustanovení Obchodného zákonníka
a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovali do zmluvnýchvzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke , o tichom spoločenstve ktoré sú uvedeným
ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto
daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo

rámca dozoru NBS. Okrem toho navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že NBS v tom čase mala vedomosť o uzatváraní takýchto zmlúv. Pokiaľ novela zákona o
bankách č. 252/1997 Z.z. s účinnosťou od 11. 10. 1999 túto kompetenciu NBS v ust. § 26 ods. 3 zrušila,
bolo tak v dôsledku koncentrácie kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom,
pretožeinésubjekty,ktorévykonávajúčinnostibezpovoleniapôsobiťakobanka,bymalibyťpostihované

za nedovolené podnikanie.

Podľa § 2,4 písm. a), § 10 písm. d) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, reklama nesmie byť
klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí. Dozor
nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Navrhovatelia v samotnom návrhu neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že reklama nebankového subjektu v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy

( § 45 Obch. zák. ) Takýmto znakom nie sú ani sľubované výnosy z vkladov, keďže vzhľadom na
predmet podnikateľskej činnosti nebankového subjektu zapísaný v obchodnom registri, takéto zisky
nevylučovali, pričom je všeobecne známe ,že spočiatku nebankový subjekt dohodnuté zisky riadne
vyplácal. V tomto smere neboli teda navrhovatelia uvedení do omylu, nebola zneužitá ich o dôvera, či
nedostatok skúseností alebo vedomostí. Navrhovatelia totiž vedeli, že sa nejedná o bankové subjekty,

ktoré v tom čase ponúkali nízke úroky, v snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si museli byť
vedomí, že je s tým spojené adekvátne riziko, uzatvorené zmluvy riadne definovali práva a povinnosti
zmluvných strán, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby disponovali odbornými vedomosťami či
skúsenosťami. V danom prípade išlo o verejnú výzvu na zhromažďovanie peňažných prostriedkov od
verejnosti eventuálne verejný návrh na uzavretie zmluvy nie o reklamu ako prezentáciu tovarov, služieb,

iných práv a záväzkov súvisiacich s podnikaním, a navrhovateľov nemožno považovať za spotrebiteľov
v zmysle § 2 ods. 1, písm. a) zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že boli to práve samotní navrhovatelia, ktorí zanedbali
prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené znášať sami.

Navrhovatelia mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo
požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny
nezbavuje.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľom v tom, že nadobudli presvedčenie, že investujú svoje peňažné
prostriedky v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že ich investovali do bankového
subjektu. Mohli sa presvedčiť na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že
uvedený nebankový subjekt nemá v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov ( §
1 ods. 1 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách ), pokiaľ sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky do nebankového

subjektu pretože ponúkal zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky
poskytované bankami, znamená to, že mali vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie
bankovým subjektom, a teda z toho vyplýva, že si boli vedomí, že nevkladajú peniaze do banky.Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľov v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa
má rovnať hodnote investovanej sumy do nebankového subjektu a nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu je daná príčinná súvislosť v tom, že keby tieto včas zakročili

a pozastavili by činnosť nebankového subjektu, neboli by navrhovatelia svoje peniaze zverili tomuto
nebankovému subjektu. Je síce pravdou, že keby bola jeho činnosť zakázaná, tak by navrhovatelia
neuzavreli zmluvy s nebankovým subjektom , ktorých uzavretím im však škoda ešte nevznikla, vznikla
imvymožiteľnápohľadávkavočinebankovémusubjektuaškodaimvzniknevdôsledkunevymožiteľnosti
tejto jej pohľadávky voči nebankovému subjektu, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá

príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánov štátu, ale vo finančnom hospodárením nebankového subjektu v
rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť nebankového subjektu tak to
samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľov z uzavretých zmlúv by bola uspokojená,
práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú
jeho podnikateľskú činnosť.

Nie je tiež daná zodpovednosť odporcu podľa § 415 Obč. zák., lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie

je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb., pretože tým je jedine nesprávny
úradný postup a porušenie právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Obč. zák. zakladá jedine
všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou
úpravou zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd dovodil, že navrhovatelia v konaní nepreukázali

nesprávny úradný postup zo strany odporcu, vznik škody, preto nemôže ani existovať príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom teda v konaní neboli preukázané zákonné
predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto súd
návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. podľa zásady

úspechu účastníka v konaní .Súd však úspešnému odporcovi náhradu trov voči navrhovateľom, ktorí v
konaníúspechnemali nepriznal,nakoľkoodporcasináhradutrovkonaniavočinavrhovateľomneuplatnil
z dôvodu, že mu trovy konania v súvislosti s konaním nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./