Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/76/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105208983
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. B., štátnej

občianky S. R., bytom T., S. XXXX/XX. proti odporcovi B. B., štátnemu občanovi S. R., trvale bytom T.,
S. XXXX/XX, prechodne bytom R., H. Z. XX,. B. L., v konaní zastúpenému Mgr. M. U., advokátom, so
sídlom T. T., Š. X o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

I. Práva spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX. v bytovom dome súp. č. XXXX. na
ulici S. č. XX. v T., ktorý byt pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, s a z r u š u j e .

II. Za ďalšiu nájomníčku predmetného bytu a členku družstva s a u r č u j e navrhovateľka.

III. Odporca j e p o v i n n ý z bytu sa vysťahovať do 30 dní po zabezpečení primeraného náhradného
bytu zo strany navrhovateľky.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.000,-Sk do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu č.
XX nachádzajúceho sa na trvalej adrese jej a odporcu. Uviedla, že odporca je jej bývalý manžel a počas
trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu predmetný byt a stali sa členmi bytového družstva.
Po rozvode manželstva sa s odporcom na ďalšom nájme bytu nedohodli a keďže odporca v roku 1997
opustil spoločnú domácnosť a z bytu sa odsťahoval navrhla, aby súd po zrušení práva spoločného nájmu
tohto bytu určil za ďalšiu nájomníčku a členku družstva ju.

Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu predmetného bytu. Žiadal však, aby súd za jeho
ďalšieho nájomcu a člena družstva určil jeho a to s poukazom na to, že on a jeho rodičia sa zaslúžili

o nadobudnutie tohto bytu. Až do rozvodu v roku 2002 uhrádzal všetky platby spojené s užívaním
bytu. Uviedol tiež, že treba zohľadniť jeho vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, ktoré má
so súčasnou manželkou a okrem toho má záujem vrátiť sa spolu s rodinou na S. kvôli zdravotným
problémom i výchove detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A., J. a E. B., oboznámením spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 10C/266/2000 a nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že účastníci ako manželia po uzatvorení manželstva užívali dvojizbový
podnikový byt v T. S., ktorý bol pred uzatvorením manželstva pridelený navrhovateľke. Po roku 1989,
keď do zahraničia emigroval brat odporcu M. B. a zostal po ňom družstevný byt v T. na ulici K. využili

účastníci možnosť presťahovať sa do T.. Z výsluchu svedkov J. a E. B., rodičov odporcu, vyplynulo, že
aj oni mali záujem na tom, aby sa účastníci presťahovali z T. S. späť do T., pretože ani navrhovateľke
ani odporcovi sa v T. S. nepáčilo. Preto sa s nimi dohodli na tom, že oni, rodičia odporcu, pôjdu bývať
do družstevného bytu, ktorý sa uvoľnil po emigrácii brata odporcu do zahraničia a účastníci pôjdu bývať
do ich družstevného bytu na S. ulici v T.. Následne potom bola medzi M. B. a jeho manželkou ako

prevodcami a účastníkmi ako nadobúdateľmi uzatvorená Dohoda o prevode členských práv a povinností
v O. S. B. D. T., ktoré boli spojené s nájom trojizbového družstevného bytu v T., na ulici K. č. XX.. Táto
dohoda bola predstavenstvom bytového družstva schválená dňa 13.04.1990. Na základe tejto dohody
bol účastníkom predmetný byt zo strany bytového družstva odovzdaný, o čom bolo dňa 27.04.1990
vyhotovenáZápisnicaodohodeoodovzdaníaprevzatíbytu.Potomtoboliuzatvorenédohodyoprevode
členských práv a povinností v O. S. B. D. T., ktorými rodičia odporcu previedli členské práva a povinnosti

v bytovom družstve spojené s nájmom družstevného bytu č. XX. na ulici S. č.XX. v T. na účastníkov ako
manželov a títo zasa previedli členské práva a povinnosti v bytovom družstve spojené s nájmom bytu
na ulici K. č.XX. v T. na rodičov odporcu. Toto bolo preukázané uvedenými dohodami.

Ako vyplýva z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/266/2000 manželstvo účastníkov uzatvorené
dňa 17.05.1986 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/266/2000-25 zo dňa 14. augusta

2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2001. Týmto rozsudkom bol ďalej vtedy maloletý A.,
syn účastníkov, zverený na čas po rozvode do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho
výživu. Ohľadne výživného bol rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie odporcu (v konaní o rozvod
manželstva bol navrhovateľom) zrušený a súd prvého stupňa potom rozsudkom zo dňa 27. augusta
2002 schválil rodičovskú dohodu o výživnom otca na mal. A.. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode

manželstva účastníkov vyplynulo, že príčinou rozvratu manželstva bolo citové odcudzenie účastníkov
spôsobené tým, že odporca takmer 10 rokov pracuje v zahraničí, rodinu navštevoval len sporadicky a
v neposlednom rade aj nevera odporcu, keď z dokazovania mal súd za preukázané, že odporca asi 4
roky pred rozvodom manželstva nadviazal mimomanželskú známosť a z tejto známosti sa mu ešte do
rozvodu manželstva narodil syn A..

Svedok A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že s otcom - odporcom sa po rozvode manželstva svojich
rodičov stretával. Stretávali sa vonku alebo u starých rodičov, nie v predmetnom byte, hoci mu matka,
navrhovateľkanikdynezakázalaabysiotcadobytudoviedol. Odporcasícepoprel,žebymalporozvode
kľúče od predmetného bytu ale svedok A. B. sa nevedel bez pochybnosti vyjadriť k otázke, či odporca po
rozvode kľúče mal alebo nie a uviedol, že zámka na dverách bytu sa menila asi pred 15 rokmi, keď jeho

rodičia ešte žili v manželstve a ich vzťahy boli bezproblémové. Svedkyňa J. B. potvrdila, že odporca po
rozvode syna A. navštevoval. Podľa nej odporca najprv aj prespával pri návštevách v predmetnom byte
ale keďže medzi účastníkmi vznikali pri tomto hádky a spory začal pri styku so synom prespávať u nej.

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že táto od rozvodu manželstva s odporcom žije v predmetnom
družstevnom byte spolu so synom účastníkov, A.. Poplatky spojené s užívaním bytu platí od rozvodu

sama. Syn A. už ukončil školskú dochádzku a toho času je zamestnaný v T.. Ona sama je tiež
zamestnaná a to v T..

Odporca vo svoje výpovedi uviedol, že je ženatý a z jeho súčasného manželstva pochádzajú tri maloleté
deti, vo veku 6, 4 a 1,5 rokov. Jeho manželka je na materskej dovolenke a staršie dve deti navštevujú
materskú škôlku v mieste bydliska. Spolu s rodinou býva odporca v R., kde aj pracuje. Z potvrdenia o

nájomnom vzťahu, ktoré odporca predložil vyplýva, že spolu s rodinou užíva na základe nájomnej zmluvy
2-izbový byt, kde je nájomný pomer dojednaný na čas určitý a končí 31.01.2008. Odporca ďalej uviedol,
že pracuje vo vonkajšom prostredí a táto práca už pre neho nie je vhodná, lebo trpí črevným ochorením.
Toto ochorenie odporcu bolo preukázané aj predloženou lekárskou správou interného oddelenia K. N.
F. zo dňa 04.10.2006. Podľa odporcu toto ochorenie a jeho vplyv na zamestnanie a rovnako tak aj

skutočnosť,žejehodetizačnúochvíľunavštevovaťzákladnúškoluhoviedliktomu,žesarozhodolvrátiťna S. a má preto záujem stať sa ďalším nájomcom predmetného bytu. Svedkovia J. a E. B. potvrdili, že
ich odporca informoval o tom, že sa chce vrátiť na S.. Svedok E. B. ešte uviedol, že odporca o možnosti
presťahovať sa späť na S. uvažuje už dlhšie a to v podstate od doby, čo sa presťahoval za prácou do R..

Zo zhodných výpovedí účastníkov a svedka A. B. mal súd za preukázané, že účastníci sa po rozvode
manželstva snažili dohodnúť o ďalšom nájme predmetného bytu, avšak k dohode medzi nimi nedošlo.

S. B. D. T. ako prenajímateľ predmetného družstevného bytu súdu listom zo dňa 13.12.2006 oznámilo,
že za ďalšieho nájomcu a člena družstva navrhuje určiť toho z bývalých manželov, ktorý byt riadne užíva
a platí mesačné platby nájomného spojené s užívaním bytu a s ktorým z manželov zostali bývať deti
narodené z tohto manželstva v spoločnej domácnosti.

Podľa § 705 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len

na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný

vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeúčastnícisúbývalímanželiaapočassvojhomanželstvasastali
spoločnými členmi v S. B. D. a vznikol im tak spoločný nájom družstevného bytu č. XX. na ulici S. č. XX v
T..Porozvodemanželstvasaúčastnícioďalšomnájmepredmetnéhobytunedokázalidohodnúť.Vtomto

zmysle bol návrh navrhovateľky na zrušenie práva spoločného nájmu predmetného bytu podľa § 705
ods.2Občianskehozákonníkadôvodnýapretosúdprávospoločnéhonájmuúčastníkovkpredmetnému
bytu zrušil.

O určenie za ďalšieho nájomcu a člena družstva prejavili záujem obaja účastníci. Súd pri určení, ktorý
z nich bude ďalším nájomcom a členom družstva vychádzal z ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ktoré stanovuje pre súd povinnosť prihliadať pri takomto rozhodovaní na záujem maloletých
detí a stanovisko prenajímateľa. Čo sa týka stanoviska prenajímateľa, tento za ďalšieho nájomníka a
členadružstvaodporučiltoho,ktoužívabytariadnesiplníplatbyspojenésjehoužívaníatoho,komuboli
pri rozvode zverené deti pochádzajúce z manželstva. Takouto osobou je navrhovateľka. Z dokazovania
vyplynulo, že po rozvode platila všetky platby spojené s užívaním predmetného bytu a v tomto byte

s ňou žije v spoločnej domácnosti syn účastníkov, A.. V zmysle citovaného ustanovenia § 705 ods. 3
Občianskeho zákonníka prihliadol súd pri rozhodovaní aj na záujem tohto syna účastníkov, ktorý hoci už
nie je maloletý, býva stále s navrhovateľkou v predmetnom byte a má tak riešenú svoju bytovú otázku.
Okrem toho navrhovateľka i syn účastníkov A. pracujú v T., teda v meste, v ktorom sa predmetný byt
nachádza a majú preto lepšie predpoklady na jeho využitie ako odporca, ktorý pracuje a s rodinou býva

v zahraničí.Na druhej strane je nepochybné, že súd musí pri určení ďalšieho nájomcu prihliadať aj na záujem
maloletých detí, ktoré má odporca v súčasnosti z druhého manželstva a ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti. Záujem týchto detí v oblasti bývania je však nateraz vyriešený, keďže ich rodičia sú

nájomcami bytu v R., kde odporca pracuje a dve z detí navštevujú predškolské zariadenie. Odporcom
proklamovaný záujem o presťahovanie sa na S., čo je dané jeho zdravotným stavom a záujmom detí,
pokladal súd za účelovo použitý v tomto konaní. Ako vyplynulo z výpovede svedka E. B. o možnosti
presťahovania hovorí odporca dlhodobo, prakticky od presťahovania sa do R.. V prípade skutočného
záujmu by odporca nepochybne už podnikol kroky k realizácii tohto zámeru a tento by neviazal na

zrušenie spoločného nájmu bytu a určenie ďalšieho nájomcu, pričom ešte aj samotné súdne konanie v
tejto otázke iniciovala svojím návrhom navrhovateľka a nie odporca.

Súd sa zaoberal pri svojom rozhodovaní aj otázku, ktorý z účastníkov sa do akej miery zaslúžil o
nadobudnutie predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že najväčšiu zásluhu mali
nepochybne rodičia odporcu, čo však nemožno pripočítať pri rozhodovaní na stranu odporcu ako jeho
vlastnú zásluhu.

V neposlednom rade prihliadol súd pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi a členovi družstva na dôvody,
ktoré viedli k rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi a tým k rozvodu ich manželstva. Týmito
dôvodmi bola dlhotrvajúca mimomanželská známosť odporcu.

Na základe uvedeného súd rozhodol, že ďalšou nájomníčkou predmetného družstevného bytu a
zároveň členkou družstva bude navrhovateľka. V súlade s citovanými ustanoveniami § 712a a § 712c

Občianskeho zákonníka potom súd odporcovi uložil povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní po
zabezpečení primeraného náhradného bytu zo strany navrhovateľky. Na obmedzenie práva odporcu
na bytovú náhradu len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie, prípadne na nepriznanie bytovej
náhrady podľa § 712a Občianskeho zákonníka súd nezistil z vykonaného dokazovania žiadne dôvody.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť v
konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.000,- Sk, ktorá suma predstavuje súdny
poplatok zaplatený navrhovateľkou z podaného návrhu na začatie konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si účastníci nesplnia povinnosti uložené im týmto rozhodnutím, môžu sa oprávnení domáhať ich
splnenia prostredníctvom exekúcie.