Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. november 2010

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/217/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509200406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky E. W.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na J. č. XX proti odporcovi D. W. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v T. na
J. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Janou Kupcovou advokátkou so sídlom v T. na L. triede č. XX v konaní
o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
z 21.4.2010 č.k. 7C 11/2009-96 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu platiť navrhovateľke manželské výživné
99,58 € mesačne od 12.1.2009 do 31.5.2009, 70 € mesačne od 1.6.2009 do 31.8.2009, 50 € mesačne

od 26.2.2010 do 15.4.2010 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 752,94 € od 12.1.2009
do 15.4.2010 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu
zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice - okolie súdny poplatok z návrhu
na začatie konania 16,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku pripojenou poštovou poukážkou.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení

s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd
sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej
miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébymalizanásledokinérozhodnutieovýživnom.Odvolací
súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky
podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti od odporcu pre navrhovateľkua výživné určené súdom prvého stupňa, vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané, pretože vyrovnáva rozdiel v životnej
úrovni manželov, ktorý vznikol v súvislosti so zrušením ich spoločnej domácnosti, neplnením vyživovacej

povinnosti odporcu voči navrhovateľke v čase, keď poberala rodičovský príspevok a osobne sa starala o
ich mal. syna, hoci mu to jeho príjem umožňoval a vytvára podmienky pre ich zásadne rovnakú hmotnú
a kultúrnu úroveň. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa správne prihliadol na
vývoj schopností a možností odporcu, ktorému určil vyživovaciu povinnosť diferencovane podľa výšky
jeho príjmu z dohody o vykonaní práce uzavretej so spoločnosťou Y. s.r.o., z dávky v nezamestnanosti

a z pracovnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou D. D. s.r.o., dôsledne rešpektoval odôvodnené potreby
a výdavky oboch účastníkov konania a vymedzil ju časovo do právoplatného rozhodnutia o rozvode
ich manželstva. Pokiaľ odporca žiadal zohľadniť splácanie spoločných dlhov pri určení rozsahu jeho
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, odvolací súd poukazuje na to, že v priebehu konania bolo
nepochybne zistené, že hypotekárny úver odporca splácal iba do februára 2009 (výživné určené od
12.1.2009), kedy s navrhovateľkou predali byt a banke z tohto výťažku vrátili prostriedky, ktoré im na

jeho kúpu poskytla, pričom splátka za február 2009 bola súdom prvého stupňa riadne zohľadnená a
posúdená v kontexte s jeho čistým príjmom 698,24 € vo februári 2009. Konajúci súd postupoval rovnako
správne, ak zohľadnil splátky spotrebného úveru pri určovaní rozsahu výživného len v apríli 2010, keď
odporca začal úver reálne splácať a kedy došlo k zániku nároku navrhovateľky na manželské výživné
so zreteľom na to, že 16.4.2010 bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. V priebehu konania bolo

nepochybne zistené, že jediným zdrojom príjmu navrhovateľky v rozhodnom období bol rodičovský
príspevok, ktorý poberala do februára 2010, odkedy je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. K odvolacím námietkam odporcu, ktorými vyjadril podozrenie,
že navrhovateľka v rozhodnom období pracovala, odvolací súd uvádza, že podľa § 3 ods. 1 zákona č.
280/2002 Z.z. o rodičovskom príspevku účinného do 31.12.2009 a podľa § 3 ods. 1 zák. č. 571/2009

Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2010, je
jednou z podmienok priznania rodičovského príspevku skutočnosť, že oprávnená osoba nevykonáva
zárobkovú činnosť. Navyše, z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice I z 2.6.2009 č.k. 21P
46/2009 jednoznačne vyplýva, že mal. syn účastníkov konania navštevuje opatrovateľské centrum na
odporučenie psychológa a nie z dôvodu zamestnania navrhovateľky. Odvolací súd neprihliadol na návrh

odporcu doplniť dokazovanie dožiadaním Sociálnej poisťovane za účelom preverenia, či navrhovateľka
v rozhodnom období pracovala, pretože ho neuplatnil v priebehu konania na súde prvého stupňa
napriek tomu, že bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., že všetky dôkazy a skutočnosti
musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a že už v priebehu
konania vyjadril podozrenie, že navrhovateľka pracuje a má pomerne vysoké finančné príjmy (jeho

podanie zo 14.9.2009), pričom vedel tiež o tom, že ich mal. syn navštevuje súkromné opatrovateľské
centrum (jeho vyjadrenie k návrhu na určenie manželského výživného z 1.4.2009). Odvolací súd
dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rovnako správne a zákonne rozhodol o výške a spôsobe
zaplatenia dlhu na výživnom, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke
rozhodovania o návrhu a osobným pomerom odporcu by nebolo spravodlivé priznať mu výhodu splátok

aj preto, že podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba
splniť do 3 dní. Odvolací súd poznamenáva, že súdne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol
odporca očakávať od začatia konania o určenie výživného pre navrhovateľku a pripraviť sa na zaplatenie
eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, preto aj vzhľadom na výšku dlhu je od neho
možnéočakávaťjehosplatenievsúdomurčenej30dňovejlehoteaniejepotrebnémupovoliťsplácaťdlh

v splátkach. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne zamietol návrh v prevyšujúcej časti a rozhodol
o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na základe prechodu poplatkovej povinnosti podľa
§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.