Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/1/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105223534
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľky
G. P., bytom P. L. č. XX,. zast. JUDr. Z. Č., advokátkou v B. N. B., V. XXXX/X,. proti odporcom 1/ P. P.,
bytom P. L. č. XX. a 2/ Ž. P., bytom P. L. č. XX,. obaja zastúpení Mgr. G. H., advokátkou v T., X.. M. XXX/
XX,. o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade ako predávajúcim a odporkyňou

v 2/ rade ako kupujúcou dňa 1.12.2003, predmetom ktorej je budova s. č. X označená ako predajňa,
postavená na parcele č. 421. k. ú. P. L. a pozemok, parcela č. 421 - zastavaná plocha o výmere 478
m2, v k. ú. P. L. zapísaná na LV č. 18 j e n e p l a t n á .

II. Súd u r č u j e , že navrhovateľka a odporca v 1/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý
v podiele 1/2 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 18 ako parcela č. 421 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 478 m2 a stavba - predajňa s. č. X nachádzajúcej sa na parcele č. 421, k. ú. P. L..

III. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.500,- Sk, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu.

IV. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške
39.277,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám práv. zást. navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade ako
predávajúcim a odporkyňou v 2/ rade ako kupujúcou dňa 1.12.2003, predmetom ktorej je budova s.
č. X označená ako predajňa, postavená na parcela č. 421. k. ú. P. L. a pozemok, parcela č. 421 -
zastavaná plocha o výmere 478 m2, v k. ú. P. L. zapísaná na LV č. 18 je neplatná. Ako dôvod uviedla,
že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy, patrila do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len BSM). Uviedla, že peniaze použité na kúpu predmetnej nehnuteľnosti patrili do
BSM a teda aj samotná nehnuteľnosť bola súčasťou ich majetku nadobudnutého počas trvania ich
manželstva. Tieto peniaze získali predajom spoločného bytu v B., za ktorý získali sumu 800.000,- Sk a
táto bola použitá pri kúpe nehnuteľnosti - predajne v P. L.. Poukazovala na výpovede odporcu v 1/ rade
v rôznych konaniach vedených na tunajšom súde s tým, že odporca si vzájomne vo svojich výpovediach
protirečí a ani z týchto výpovedí nie je celkom zrejmé, koľko z peňazí patriacich do BSM bolo použitých

pri kúpe predajne. Pokiaľ odporca v 1/rade tvrdí, že zakúpil nehnuteľnosti z pôžičky poskytnutej jeho
rodičmi, i v tomto prípade v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka, patria do BSM. Vzhľadom na zánik
BSM rozvodom manželstva a uplynutie 3-ročnej lehoty podľa § 149 ods.4.Občianskeho zákonníka, vktorej nedošlo k vyporiadaniu spoločného majetku, žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka a odporca
v 1/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Poukazovali na to, že žaloba je podaná zo zištných dôvodov, keď

navrhovateľka urobila v zmluve s J., s. d., T. prehlásenie, že finančné prostriedky, ktoré sa na kúpu
predajne použili, nepatria do BSM. Urobila tak z dôvodu, aby nemusela pôžičku odporcu v budúcnosti
splácať.

Odporca v 1/ rade uviedol, že v žiadnom prípade nepoužil na kúpu predajne peniaze získané predajom
spoločného bytu v B.. Na tento účel použil výlučne peniaze, ktoré mu boli poskytnuté ako pôžička od
jeho rodičov spolu vo výške 600.000,- Sk. Za predaný byt získali kúpnu cenu vo výške 200.000,- Sk a

tieto peniaze boli použité na zakúpenie zásob do predmetnej predajne.

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že s odporcom v 1/ rade žije v spoločnej domácnosti a kúpou nehnuteľností
mu chcela pomôcť zbaviť sa dlhov. Na dome zrealizovali úpravy smerujúce k zmene stavby na obytný
dom, spoločne zainvestovali asi 300.000,- Sk , z toho väčšiu časť ona. Kúpnu cenu mu vyplatila pri
podpise zmluvy vo výške 250.000,-, zostatok do 500.000,- bol vyplatený v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu
sp. zn. BN-4C/113/2004 a sp. zn. 12C/279/2000, s listom vlastníctva č. 18, k. ú. P. L., s kúpnou zmluvou
uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade s Mgr. E. B. zo dňa 9.4.1998, s kúpnou zmluvou
uzavretou medzi J., s. d. T. a odporcom v 1/ rade zo dňa 29.6.1998, kúpnou zmluvou uzavretou medzi
odporcami dňa 1.12.2003, s dokladmi o výbere peňazí z V., expozitúra S., B., s potvrdeniami o pôžičke

a s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca v 1/ rade boli manželia v čase od 3.10.1992 do 6.3.2001.

V čase trvania manželstva, dňa 9.4.1998, predali navrhovateľka a odporca v 1/ rade spoločný byt č.
XX,. na X.. poschodí na R. ulici č. XX. v B. Mgr. E. B. za kúpnu cenu 200.000,- Sk. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky táto kúpna cena predstavovala sumu 800.000,- Sk. Skutočnú cenu do zmluvy neuviedli

z dôvodu, aby neplatili vysokú daň z prevodu nehnuteľnosti.

Dňa 26.6.1998 požičali rodičia odporcu v 1/ rade L. a V. P. svojmu synovi každý po 300.000,- Sk, spolu
600.000,- Sk. Výber týchto peňazí z účtov L. P. a V. P. zrealizovali v uvedený deň, kedy každý vybral
zo svojho účtu sumu 304.197,50 Sk.

Dňa 29.6.1998 uzavrel odporca v 1/ rade ako kupujúci s predávajúcim J., s. d., T. kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P. L., a to prevádzková stavba predajne
potravín a pohostinstva, s. č. X,. postavené na pozemku parcela č. 421 o výmere 478 m2. Kúpna cena
predmetných nehnuteľností bola dohodnutá na sumu 620.000,- Sk. V čl. VIII tejto zmluvy sa uvádza, že
k zmluve pristupuje manželka kupujúceho, ktorá po oboznámení sa s obsahom zmluvy prehlasuje, že
tomuto rozumie a potvrdzuje, že peniaze , za ktoré odkupuje jej manžel predmet kúpy nepochádzajú z

ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tak súhlasí, aby bol vyhotovený list vlastníctva len na
manžela. Odporca bol na základe tejto zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľnosti
na LV č. 18, k. ú. P. L..

Kúpnou zmluvou zo dňa 1.12.2003 predal odporca v 1/ rade nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od J., s.
d., T., predajňu s. č. X s pozemkom na p. č. 421, k. ú. P. L., svojej priateľke, odporkyni v 2/ rade, s

dojednaním predkupného práva a zriadením vecného bremena - práva doživotného užívania v prospech
odporcu v 1/ rade. Predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti vlastnícky vedené na odporkyňu v 2/ rade
v 1/1.Z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že odporca v 1/ rade dňa 21.7.1998 prevzal od svojich rodičov ďalšiu
pôžičku vo výške 250.000,- Sk, pričom podľa jeho vyjadrenia 200.000,- Sk mali jeho rodičia doma a
50.000,- Sk vybrali z účtu vo V.. Toto je zrejmé aj z dokladu peňažného ústavu zo dňa 21.7.1998. Tieto

peniaze mali byť podľa vyjadrenia odporcu v 1/ rade použité ako akontácia k leasingovej zmluve +
prvá splátka leasingu na auto Škoda Felicia Combi, konkrétne dňa 21.12.1998, kedy bolo vyplatených
leasingovej spoločnosti cca 260.000,- Sk.

Zo spisu tunajšieho súdu BN-4C/113/2004 súd zistil, že odporca do zápisnice zo dňa 11.10.2004 uviedol,
že za nehnuteľnosti v P. L. zaplatil 620.000,- Sk, a to z časti z pôžičky od rodičov a z časti to bolo aj

z bytu, ktorý predal v B..

Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd jednoznačne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Súd nepovažoval za potrebné a práv. zást. navrhovateľky ani netrvala na dôkaze výsluchu svedkyne
Mgr. E. B. ohľadne zistenia skutočnej výšky kúpnej ceny za byt v B., a to s prihliadnutím na dostatočnú
výpovednú hodnotu už vykonaných dôkazov.

Podľa názoru súdu je však vysoko nepravdepodobné tvrdenie odporcu v 1/ rade, že kúpna cena bola

dohodnutá na sumu 200.000,- Sk. Je všeobecne známe, že byty v B. majú trhovú cenu oveľa vyššiu a
úmysel krátiť daň z prevodu tu bol, ako vyplynulo aj z výpovede navrhovateľky, evidentný. Nevierohodne
vyznievali aj ďalšie tvrdenia odporcu k otázke použitia finančných prostriedkov na určitý konkrétny účel.
Navrhovateľka a odporca v 1/ rade sa v podstate v tomto smere vo svojich tvrdeniach nezhodli vôbec.

Pokiaľ ide o dôkazy navrhované práv. zást. odporcov, súd tieto nepovažoval za relevantné pre

rozhodnutie vo veci samej. Práv. zást. odporcov navrhla tieto dôkazy v nesprávnej predstave, že v tomto
konaní by sa mali vyporiadať všetky aktíva aj pasíva zaniknutého BSM, čo však nebolo predmetom
konania.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený

rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči
inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Z uvedených skutočností, citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a použiteľnej judikatúry súd

vyvodil záver, že nehnuteľnosti, ktoré odporca nadobudol do výlučného vlastníctva od J., s. d., T.,
patria do BSM. Súd mal za preukázané, že finančné prostriedky, za ktoré tieto nehnuteľnosti kúpil,
boli spoločnými prostriedkami, a patrili do BSM. Odporca v 1/ rade zaplatil predávajúcemu sumu
620.000,- Sk. Toto vyplynulo jednoznačne z kúpnej zmluvy, i zo zhodného tvrdenia účastníkov. Z časovej
postupnostijednotlivýchúkonov-9.4.1998-predajbytuvB.,26.6.1998-pôžička600.000,-Skodrodičov

a kúpa nehnuteľností v P. L. dňa 29.6.1998 je zrejmé, že na kúpu týchto mohli byť použité peniaze ako z
predaja bytu, tak aj z pôžičky. V konaní nebolo jednoznačne preukázané tvrdenie navrhovateľky, že na
kúpu nehnuteľností boli použité peniaze z predaja bytu. Avšak časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Sk
nad rámec požičaných 600.000,- Sk, musela pochádzať z predaja B. B., prípadne z iného spoločného
zdroja manželov. Nehnuteľnosti boli teda nadobudnuté aj pomocou prostriedkov v BSM, takže patria

do spoločného majetku. Pokiaľ by boli predmetné nehnuteľnosti zakúpené len z finančných prostriedkov
získaných výlučne pôžičkou od rodičov odporcu v 1/ rade, ako tvrdil v tomto konaní, i tak by spornénehnuteľnosti patrili do BSM z dôvodu, že boli na kúpu týchto použité peniaze z pôžičky aj keď len
jedného z manželov.

Pokiaľ ide o námietku odporcu v 1/ rade, že navrhovateľka urobila prehlásenie, v ktorom potvrdila, že

peniaze, za ktoré manžel nehnuteľnosti kupuje, nie sú z BSM, toto nemôže súd považovať za platné z
dôvodu, že odporuje zákonu. Vec do výlučného vlastníctva nemôže nadobudnúť len jeden z manželov,
ak bola táto zakúpená zo spoločných prostriedkov, a to ani z jeho súhlasom.

Medzi manželmi nedošlo k platnej dohode o zúžení BSM, podľa § 143a Občianskeho zákonníka, ktorá
by mala za následok, že zakúpené nehnuteľnosti budú len vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1/ rade.
Odporca v 1/ rade teda kúpnou zmluvou, ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na

odporkyňu v 2/ rade, previedol viac práv, ako mu patrilo. Odporca v 1/ rade nemal dispozičnú právomoc
previesťnehnuteľnostipatriacedoBSMakovýlučnývlastník.Takýtoprávnyúkonodporujezákonu,preto
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

V zmysle citovaného ustanovenia súd potom rozhodol aj o návrhu navrhovateľky vo veci určenia,
že navrhovateľka i odporca v 1/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. BSM
navrhovateľky a odporcu v 1/ rade zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j.
6.3.2001. Po uplynutí trojročnej lehoty, počas ktorej sa manželia s majetkom v BSM nevyporiadali platí,

že každý z manželov má na predmetných nehnuteľnostiach podiel 1/2.

Súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.500,- Sk z dôvodu,
že navrhovateľka bola od poplatku za návrh oslobodená a táto povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prechádza na neúspešných odporcov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu

trov konania vo výške 39.277,- Sk. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 4 úkony
právnejslužbypo8.150,-Sk(prevzatieveci,návrhnazačatiekonaniaa2xpojednávanie),spolu32.600,-
Sk + 19% DPH vo výške 3.097,- Sk (za úkony právnej služby po 1.1.2006, odkedy je právna zástupkyňa
registrovaná ako platca DPH). Práv. zást. navrhovateľky si ďalej účtovala režijný paušál 2x po 150,-
Sk, 1x po 164,- Sk a 1x po 178,- Sk. Práv. zást. si vyčíslila aj náhradu za stratu času 2x polhodinu

za pojednávanie dňa 16.11.2006 vo výške 546,- Sk a 2x polhodinu za pojednávanie dňa 22.2.2007 vo
výške 594,- Sk. Súčasne si uplatnila 2x cestovné náklady vlastným motorovým vozidlom za cestu na
pojednávanie z B. N. B. do N. M. N. V. a späť, čo činí 96 km pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 6,20
Sk a pri spotrebe pohonných hmôt 9,8 l / 100 km pri cene 32,30 Sk za liter, spolu vo výške 1.798,20
Sk. Súd nepriznal práv. zást. navrhovateľky 19% DPH z režijného paušálu, ani z náhrady za stratu času

a hotových výdavkov, nakoľko v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. jej prináleží DPH len z
tarifnej odmeny určenej podľa § 9 až 14f. Trovy práv. zast. potom činia 39.277,- Sk. Súd vyčíslil trovy
práv. zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca,

" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.