Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/160/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106229125
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky E. L., rod. B.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P., H. XXXX/XX,. toho času Z. XX,. v konaní zastúpenej
Mgr. T. D., advokátom, so sídlom T. T., L. XXX. proti odporkyni I. S., rod. B., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom N., N. XX, v konaní zastúpenej Ing. J. K., bytom N., B. XX. o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že navrhovateľka E. L., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,. r. č. XXXXXX/XXXXX,. trvale bytom
P., H. XXXX/XX. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 654 pre k. ú.
Z. ako pozemok parc. č. 129 a rodinný dom súp. č. 42, postavený na pozemku parc. č. 129.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 7.056,- Sk, k rukám

právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. T. D., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností
uvedených vo výroku tohto rozhodnutia. Uviedla, že spolu s odporkyňou sú dedičkami po svojej
zomrelej matke K. B. a v rámci dedičského konania v roku 1959 uzatvorili dedičskú dohodu, podľa
ktorej predmetné nehnuteľnosti nadobudla v celosti navrhovateľka za povinnosť výplaty odporkyni
ako ustupujúcej dedičke. Dedičské rozhodnutie štátneho notárstva nadobudlo právoplatnosť až dňa
12.04.2006, keďže dedičský spis sa stratil a bol vedený v zozname stratených spisov. Po právoplatnosti
príslušného dedičského rozhodnutia správa katastra nehnuteľností nevykonala zápis vlastníckeho práva

navrhovateľky k týmto nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, pretože medzičasom rozhodnutím F.
O. R. O. N. V. v I. dňa 12.05.1960 prešli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva československého
štátu. V roku 1991 bola v rámci mimosúdnych reštitúcií uzatvorená dohoda o vydaní predmetných
nehnuteľností medzi O. Ú. Z. ako právnym nástupcom vydávajúcej organizácie a navrhovateľkou a
odporkyňou na strane druhej. Podľa tejto dohody boli predmetné nehnuteľnosti účastníčkam vydané
do podielového spoluvlastníctva. V katastri nehnuteľností sú tak na základe tejto skutočnosti vedené
účastníčky ako podielové spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností. Bez rozhodnutia súdu o určení

výlučného vlastníckeho práva navrhovateľky sa v katastri nehnuteľností nemôže uskutočniť zmena
súčasného zápisu a preto má navrhovateľka na určení svojho vlastníckeho práva naliehavý právny
záujem.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Domnieva sa, že vzhľadom na dohodu o vydaní nehnuteľností z roku
1991 je oprávnenou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením spisu Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 11D 310/58 a nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11D 310/58 vyplýva, že Š. N. v I. prejednalo

dedičskú vec po nebohej K. B., zomr. XX.XX.XXXX. Jedinými dedičkami po menovanej nebohej boli
navrhovateľka a odporkyňa ako deti poručiteľky, teda dedičky I. zákonnej skupiny. Predmetom dedenia
boli okrem iných aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa k.ú. Z., zapísané v pozemno-knižnej vložke č.
38 ako r.č. 1 parc.č. 51, dom a dvor. Dedičky uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dedičskú dohodu,
podľa ktorej predmetné nehnuteľnosti nadobúda v celosti navrhovateľka za povinnosť že do 5 rokov od

právoplatnosti uznesenia o dedičstve vyplatí odporkyni ako ustupujúcej dedičke 34.750,- Kčs. Štátne
notárstvo uznesením č.k. 11D 310/58 - 17 zo dňa 6. marca 1959 predmetnú dedičskú dohodu schválilo.
Ako vyplynulo z výpovede navrhovateľky predmetné dedičské rozhodnutie navrhovateľka dostalo krátko
po prejednaní dedičstva na štátnom notárstve. Na dedičskom rozhodnutí nemohla byť vyznačená
právoplatnosť, keďže samotný dedičský spis sa stratil a ako bolo preukázané potvrdením Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 08.06.2005 nachádzal sa v zozname stratených spisov. A žiadosť

navrhovateľky Okresný súd Považská Bystrica vykonal rekonštrukciu strateného spisu sp. zn. 11D
310/58, v rámci ktorej uznesenie Š. N. v I. zo dňa 6. marca 1959 doručil navrhovateľke i odporkyni. Po
márnom uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku bola na uznesení vyznačená právoplatnosť
dňom 12. apríla 2006.

Rozhodnutím F. O. R. O. N. V. v I. zo dňa 12. mája 1960 prešli nehnuteľností v k.ú. Z. zapísané v

pozemno-knižnej vložke č. 38 ako r.č. 1 parc. č. 51 dom a dvor do vlastníctva Č. Š. - do správy M. N. V. v
Z. a to podľa vládneho nariadenia 15/1959 Zb.. V rozhodnutí sú nehnuteľnosti označené ako vlastnícky
patriace navrhovateľke a odporkyni, každej v podiele 1/2.

Dňa 30.04.1991 bola podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových
krívd spísaná dohoda o vydaní veci medzi O. Ú. Z. ako vydávajúcou organizáciou a účastníčkami ako

prijímajúcimi občanmi, podľa ktorej sa predmetné nehnuteľnosti vydávajú účastníčkam do podielového
spoluvlastníctva, každej v podiely ?.

Identifikáciou parciel vydanou S. K. I. dňa 06.10.2005 a výpisom z LV č. 654 pre k.ú. Z. bolo preukázané,
že predmetné nehnuteľnosti súd v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností ako pozemok parc.č.
129 a dom súp.č. 42 stojaci na tomto pozemku v podielovom vlastníctve navrhovateľky a odporkyne, pre

každú v podiely ?. Podľa výpisu z listu vlastníctva bola titulom tohto zápisu podielového spoluvlastníctva
účastníčok predmetná dohoda o vydaní veci zo dňa 30.4.1991.

Podľa § 509 Občianskeho zákonníka - zákon č. 141/1950 Zb. dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou
smrťou.

V zmysle § 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v

znení neskorších predpisov zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd sa vzťahuje
na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach
týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru.

Podľa § 2 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení

neskorších zmiernenie následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva vo vydaní veci fyzickej
alebo súkromnej právnickej osobe, ktorej bola odňatá (ďalej len "vlastník") na základe predpisov
uvedených v § 1, v poskytnutí peňažnej náhrady (§ 14) alebo vo vydaní kúpnej ceny (§ 15) alebo v
doplatku rozdielu medzi peňažnou náhradou a kúpnou cenou (§ 16).

Podľa § 5 ods. 2 povinná osoba a oprávnená osoba spíšu dohodu o vydaní veci a o vzájomnom

vyporiadaní nárokov podľa tohto zákona.Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa hore citovaných ustanovení právnych predpisov
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že predmetné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právnej predchodkyne účastníčok, ich matky K. B.. Po jej smrti

prebehli dedičské konanie, v rámci ktorého sa dedičky - navrhovateľka a odporkyňa vyporiadali medzi
sebou o dedičstve dedičskou dohodou. Podľa nej nadobudla do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti
navrhovateľka. Hoci toto dedičské rozhodnutie sa spolu s dedičským spisom stratilo a preto bolo
správoplatnené až v roku 2006 po vykonaní rekonštrukcie spisu a opätovnom doručení účastníkom
dedičského konania nič to nemení na skutočnosti, že vlastníčkou týchto nehnuteľností sa dedením

stala navrhovateľka. V čase smrti právnej predchodkyne účastníčok platila totiž právna úprava § 509
Občianskeho zákonníka z roku 1950, podľa ktorej dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou (takáto
právna úprava ostatne platí aj v súčasnom Občianskom zákonníku). Navrhovateľka je teda vlastníčkou
predmetných nehnuteľností odo dňa smrti svojej matky, teda od 09.09.1958.

Predmetné nehnuteľnosti následne prešli na základe rozhodnutia F. O. R. O. N. V. v I. zo dňa 12. mája
1960 do vlastníctva Č. Š.. V tom čase boli v zmysle hore uvedeného vlastníctvom navrhovateľky a je

preto právne bezvýznamné, že ich orgán vydávajúci rozhodnutie označil ako podielové spoluvlastníctvo
oboch účastníčok. Pokiaľ ide o dohodu o vydaní veci z roku 1991, táto bola uzatvorená podľa zákona
č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, keďže predmetné nehnuteľnosti
boli odňaté podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.. Zmiernenie následkov niektorých majetkových
krívd spočívalo podľa § 2 uvedeného zákona vo vydaní odňatých vecí pôvodnému vlastníkovi alebo

jeho právnym nástupcom. V danom prípade mali byť teda odňaté nehnuteľnosti vydané tomu, kto
bol ich vlastníkom v čase odňatia. Takouto osobou bola navrhovateľka, ktorá vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nadobudla smrťou svojej matky. Navrhovateľka tak bola oprávnenou osobou, ktorá
mala nárok na uzavretie dohody o vydaní veci podľa § 5 uvedeného zákona. Keďže povinná osoba,
ktorá nehnuteľnosti vydávala nemala vedomosť o výlučnom vlastníckom práve navrhovateľky (dedičské

rozhodnutie v tom čase nebolo zapísané v katastri nehnuteľností) a podľa rozhodnutia o odňatí
nehnuteľností z roku 1960 boli nehnuteľnosti odňaté účastníčkam ako podielovým spoluvlastníčkam,
bola dohoda o vydaní veci uzatvorená s oboma účastníčkami s tým, že nehnuteľnosti sa im vydávajú do
podielového spoluvlastníctva. Ani takto uzatvorená dohoda o vydaní veci však nemôže mať za následok
vznik spoluvlastníckeho práva odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam, pretože účelom zákona č.

403/1990 Zb. bolo obnovenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov.
Aknavrhovateľkavdohodeovydanívecivystupovalanastraneoprávnenejosobyobnovilosajejvýlučné
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Stalo sa tak bez ohľadu na to, že aj odporkyňa v
tejto dohode vystupuje ako ďalšia oprávnená osoba, pretože predmetom vydania boli nehnuteľnosti,
ku ktorým odporkyňa nikdy vlastnícke právo nemala a teda nebola osobou oprávnenou na vydanie

predmetných nehnuteľností.

Na základe uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. 654 pre k.ú. Z. ako pozemok parc.č. 129 a rodinný dom súp.č. 42
postavený na pozemku parc.č. 129, keď tieto nadobudla dedením po svojej matke a jej vlastnícke právo
bolo obnovené vydaním týchto veci v rámci mimosúdnych reštitúcií podľa zákona č. 403/1990 Zb..

Pretože v katastri nehnuteľností sú ako podielové spoluvlastníčky týchto nehnuteľností zapísané obe
účastníčky, má navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení svojho výlučného vlastníckeho práva,
pretože takéto rozhodnutie bude podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, čím sa odstráni
neistota v právnom postavení navrhovateľka ako vlastníčky. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania proti odporkyni 7.056,- Sk, ktorá suma predstavuje 3.000,- Sk súdny poplatok zaplatený
navrhovateľkou pri podaní návrhu na súd a trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v tomto konaní

v sume 4.056,- Sk /tarifná odmena v sume 1.850,- Sk za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, tarifná
odmena 1.850,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 10.7.2007, paušálna náhrada 178,- Sk za každý z
týchto úkonov, teda 2 x 1.850 + 2 x 178 = 3.700 + 356 = 4.056,- Sk/. Tarifná odmena za úkony právnejpomoci bola určená v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri hodnote predmetu sporu nad 20.000,- Sk do 200.000,-
Sk je 1.250,- Sk + 300,- Sk za každých aj začatých 10.000,- Sk prevyšujúcich sumu 20.000,- Sk. V

danom prípade bol predmetné nehnuteľnosti ocenené v dedičskom rozhodnutí celkovou sumou 69.500,-
Sk /keď navrhovateľka bola zaviazaná na výplatu ustupujúcej dedičke - odporkyni sumou 34.750,- Sk,
teda polovice z hodnoty týchto nehnuteľností/ a keďže navrhovateľka už v ? bola ako spoluvlastníčka
zapísaná v katastri nehnuteľností vychádzal súd pri určení výšky tarifnej odmeny právneho zástupcu z
hodnoty druhej ?, teda zo sumy 34.750,- Sk. Tarifná odmena za úkony právnej pomoci advokáta v tejto

veci je potom 1.250,- Sk + 2 x 300,- Sk, teda 1.250,- Sk + 600,- Sk, t.j. 1.850,- Sk. Suma paušálnej
náhrady bola určená v súlade s § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako 1/100 výpočtového základu v roku
2007.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Pokiaľ si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľka domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.