Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/166/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229213
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1117229213.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci

navrhovateľa: D. Č., rod. V., nar. X.X.XXXX,. bytom M. XX,. B., zastúpená advokátkou JUDr. J. J., B.
X,. XXX. XX. B. a odporcov : 1/ Mgr. M. Č., bytom R. X,. XXX. XX. B., t.č. vo výkone trestu v ústave
na výkon väzby, C. X,. XXX. XX. B., 2/ Z. T., rod. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom A., R., 3/ M.. R. T., trvale
bytom P. č. X,. B., obaja zastúpení advokátkou Mgr. A. O., L. ul. č. X,. XXX. XX. B. o návrhu na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

1. Návrh na začatie konania sa zamieta.

2. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcom 2. a 3. rade trovy konania vo výške 28.716,50 Sk do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám ich právnej zástupkyne Mgr. A. O., advokátska
kancelária L. ul. č. X,. XXX. XX. B..

3. Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna
zmluva zo dňa 20.3.2002 o prevode nehnuteľnosti - 4 izbového bytu č. 6 s príslušenstvom na 1.
poschodí bytového domu v B. na P. ul. č. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu súp. č. 1760 stojaceho na parcele č. 744, všetko na LV 4898, ako aj
spoluvlastníckeho podielu na pozemku par. č. 744 vedeného na LV č. 5210 pre katastrálne územie B.
- S. M., ktorej vklad bol povolený katastrálnym úradom v B., Správou katastra pre Bratislava I pod č.k.
V XXX/XXXX. dňa 26.8.2002 je neplatná.

Návrh odôvodnila tým, že sa spolu s manželom - odporcom v 1. rade nadobudli predmetnú nehnuteľnosť
do bezpodielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 5.2.2002. Kúpnu cenu na zakúpenie

označeného bytu skladali spoločne zo spoločných úspor. Odporca v I. rade dňa 20.3.2002 uzatvoril
kúpnu zmluvu s odporcami v 2. a 3. rade, bez toho, aby pribral k úkonu aj samotnú navrhovateľku,
pričom do zmluvy napísal, že je ženatý. Navrhovateľka sa o uzatvorení tejto kúpnej zmluvy dozvedel až
neskôr, kedy jej odporca v 1. rade oznámil, že byt predal a na katastri nehnuteľností od neho žiadajú
jej súhlas s predajom. Navrhovateľka s predajom nesúhlasila, napriek tomu katastrálny úrad vklad v
prospech odporcov v 2. a 3. rade povolil. Zastáva názor, že predmetná kúpna zmluva je neplatná s
poukazom na § 40a OZ, keďže podľa § 145 OZ mala byť účastníčkou tejto zmluvy, nakoľko nejde o

bežnú vec týkajúcu sa spoločného majetku.Súd v predmetnej veci nariadil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu a zistili nasledovný skutkový a právny stav veci :

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá v plnom rozsahu. Uviedla, že keď predmetný
byt kupovali do vlastníctva na kúpnej zmluve ako kupujúci bol uvedený len jej vtedajší manžel (odporca
v 1. rade). Domnieva sa, že tento byt nadobudli do spoločného vlastníctva. Predmetnú zmluvu zo dňa
5.2.2002 neuzatvorila preto, lebo sa starala o mal. deti a nemohla byť prítomná pri jej uzatvorení a pri
vybavovaní záležitostí na katastri. Návrh na relatívnu neplatnosť tejto zmluvy na súd nepodala. Myslela

si, že zmluva je v poriadku, keďže pri mene jej vtedajšieho manžela, ako kupujúceho, je uvedené, že je
ženatý. Niekedy v lete 2002 jej odporca v 1. rade oznámil, že predmetný byt predal, a že potrebuje od
nej súhlas na kataster. Nesúhlasila, lebo som chcela, aby tento byt bol pre ich deti. Keď sa ho spýtala,
za koľko predal byt a kde sú peniaze, odpovedal jej, že pokryl s nimi svoje dlhy.

Na otázku právnej zástupkyne odporcov v 2. a 3., či uzatvárala na predmetný byt aj inú kúpnu zmluvu,

navrhovateľka odpovedala, že žiadnu inú zmluvu neuzatvárala.

Na otázku, či dňa 22.8.2002 podpisovali s manželom (odporcom v 1. rade) kúpnu zmluvu, ktorou
predmetný byt predali p. S., navrhovateľka odpovedala, že si už spomína, že v tento deň podpisovala
kúpnu zmluvu na predmetný byt s kupujúcim pánom S.. Táto zmluva sa však neuskutočnila.

Na otázku, či sa vie vyjadriť, ako formou a v akej výške navrhovateľka prispela na kúpnu cenu
predmetného bytu na P. ulici, akou čiastkou prispela ona, akú čiastku dala matka pána Č. a akou formou
sa kúpna cena uhrádzala, navrhovateľka odpovedala, že si toto nepamätá.

Splnomocnená právna zástupkyňa navrhovateľky k veci uviedla, že sa pridržiava písomne podaného
návrhu, predmetný návrh bol podaný z dôvodu, aby navrhovateľka mohla vysporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo s odporcom v 1. rade a vysporiadať tiež jeho záväzky voči odporcom v 2. a v 3. rade.
Navrhovateľkadôverovalasvojmumanželovi,akeďsabolaprávneradiťohľadomobsahukúpnejzmluvy

zo dňa 5.2.2002, tak jej bolo povedané, že ak predmetný byt bol kupovaný počas manželstva, tak spadá
do bezpodielového spoluvlastníctva, preto obsah kúpnej zmluvy nenamietala.

Odporkyňa v 2. rade k veci uviedla, že niekedy marca 2002 sa s odporcom v 3. rade dozvedeli z inzerátu
z novín, že sa predáva predmetný byt a to prostredníctvom realitnej kancelárie pani I.. Po obhliadke

sa im byt páčil a rozhodli sa, že ho kúpia. Všetky právne záležitosti ohľadom kúpy bytu sa riešili cez
realitnú kanceláriu p. I.. Pri obhliadke bytu boli okrem nej a manžela prítomné aj ďalšie osoby, a to pani
I. za realitnú kanceláriu, pán Č. a ďalšie dve ženy. Navrhovateľka vtedy prítomná nebola. Dňa 20.3.2002
sa všetci stretli v realitnej kancelárii, kde uzatvorili kúpnu zmluvu na byt. Táto zmluva už bola pripravená
a podpísaná predávajúcim p. Č., jeho podpis bol aj notársky overený. To bol dôvod, prečo sa do kúpnej

zmluvy dopísal rukou môj manžel ako ďalší kupujúci. Hneď v ten deň išli spolu s p. I. a ich právnou
zástupkyňou podať návrh na vklad na kataster. Predmetný byt zrekonštruovali a riadne ho užívajú. Čo
sa týka kúpnej ceny za byt, zálohou vo výške 250.000 odovzdali realitnej kancelárii, aby p. Č. vedel, že
majú záujem o kúpu bytu. Potom doplatili rozdiel, keďže celková kúpna cena bola 2.500.000,- Sk.

Odporca v 3. rade na pojednávaní plne súhlasil s prednesom svojej manželky.

Splnomocnená právna zástupkyňa odporcov v 2. a v 3. rade sa na pojednávaní vyjadrila, že
navrhovateľka nepreukázala, že predmetný byt nadobudla ako vlastníčka do bezpodielového vlastníctva
tak, ako to tvrdí. Domnieva, sa že relatívnou neplatnosťou by teda mala byť postihnutá kúpna zmluva,

ktorou odporca v 1. rade nadobudol byt do svojho výlučného vlastníctva kúpu od B. H.. V tejto súvislosti
poukázala na § 143 OZ, § 145 ods. 1 OZ a § 40a OZ. Poukázala tiež na znenie §7 Katastrálneho
zákona, z ktorého vyplýva, že údaje v katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Odporca v I. rade bol vypočutí dňa 26.9.2005 predvedením z miesta výkonu väzby. Vo svojej výpovedi

uviedol, že finančné prostriedky na kúpu bytu na P. ul. v B. mu poskytla jeho matka a čiastočne prispela
aj jeho manželka. V čase predaja tohoto bytu dňa 20.3.2002 nemali s manželkou vyporiadané BSM.Zo sobášneho listu vystaveného Obvodným úradom B. II zväzok XX, ročník XXXX, strana X, por.č. X
súd zistil, že navrhovateľa uzatvorila s odporcom v 1. rade manželstvo dňa XX.X.XXXX.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.02.2002 medzi predávajúcim B. H., rod. R. a kupujúcim Mgr. M. Č.
(odporcomvI.rade)vyplýva,žejejpredmetomjeprevodnehnuteľnostinachádzajúcejsa vkatastrálnom
územíB.-S.M.,zapísanénaLVč.14898 anaLVč.5210SprávykatastraBratislavaI.Jednásaoprevod
vlastníctva k štvorizbovému bytu č. 6 na prvom poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v B. , na
ul. P. č. X,. súp. č. 1760 spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytu.

Z článku I bod 3 tejto zmluvy vyplýva, že kupujúci - odporca v 1. rade kupuje predmetnú nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva. Kúpna cena za predmetný byt bola 220.000,- Sk.

Z LV č. 5210 pre katastrálne územie B. I, S. M. vyplýva, že odporca v 1. rade bol výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti par. č. 745 a 746 na základe vkladu povoleného pod č.k. V XXX/XXXX zo dňa 5.2.2002.

Z LV č. 4898 pre katastrálne územie B. I, S. M. vyplýva, že odporca v 1. rade bol výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti č.s. 1760 na základe vkladu povoleného katastrálnym úradom pod č.k. V XXX/XXXX zo
dňa 5.2.2002.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2002 uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade Mgr. M. Č. ako predávajúcim
a odporcami v 2. a 3. rade ako kupujúcimi vyplýva, že odporca touto zmluvou predáva už vyššie
označené nehnuteľnosti a odporcom v 2. a 3. rade, ktorí ich kupujú do bezpodielového spoluvlastníctva.
Predávajúci (odporca v 1. rade) v čl. 1 tejto zmluvy prehlásil, že je výlučným vlastníkom týchto
nehnuteľností. Katastrálny úrad v Bratislave povolil vklad pod číslom V XXX/XXXX dňa 26.08.2002 ku

dňu 20.3.2002.

Z obsahu návrhu súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
z dôvodu jej relatívnej neplatnosti. Navrhovateľka ako dôvod relatívnej neplatnosti vidí v tom, že ako

manželka odporcu v I. rade mala predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoriť spolu s ním ako predávajúci. Súd
je uvedeným petitom návrhu viazaný.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 146 OZ ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustálenej judikatúry je naliehavý právny záujem na určení daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a je namieste jednak tam, kde jej pomocou
možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej nápravenemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. Ak sa teda žalobca

domáha určenia, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, musí v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
20.3.2002 tu nie je na mieste, pretože by nemohla, v prípade, že by jej súd vyhovel, viesť k navráteniu

do predošlého stavu, teda k obnoveniu vlastníckych pomerov panujúcich v dobe pred účinnosťou
dohody. Navrhovateľka v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý tento návrh vyžaduje.
Právne postavenie navrhovateľky by sa totiž nezmenilo a nemôže byť ani ohrozené, nakoľko reálne
neexistuje. Dôvodom tohto záveru je preukázaná skutočnosť, že odporca v I. rade v čase predaje
nehnuteľností, t.j. v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2002 s odporcami v 2.
a 3. rade bol uvedený na príslušných listoch vlastníctva ako výlučný vlastník nehnuteľností, a to aj

napriek skutočnosti, že nehnuteľnosť nadobudol v čase trvania manželstva s navrhovateľkou. Súd
je toho názoru, že ak sa navrhovateľka domnievala, že predmetná nehnuteľnosť spadá do režimu
bezpodielového spoluvlastníctva a chcela dosiahnuť zamýšľaný účel, bolo potrebné domáhať sa
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 5.2.2002, ktorou odporca v I. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
do vlastníctva od predávajúcej B. H., rod. R.. Bolo tiež potrebné v tejto súvislosti vykonať nápravu

na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Naviac, sama navrhovateľka sa vyjadrila, že
s obsahom kúpnej zmluvy bola uzrozumená, čítala ju, o jej existencii teda vedela, a preto v podaní
určovacej žaloby jej nebránila žiadna prekážka. Samotný údaj uvedený na kúpnych zmluvách o tom,
že odporca v 1. rade je „ženatý“, vo všeobecnosti neznamená, že nemôže byť výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti.

Súd mal v konaní za preukázané, že odporcovia v 2. a 3 boli pri kúpe nehnuteľností bezpochyby
dobromyseľní, v tom že vlastnícke právo nadobudli plne v súlade so zákonom. Dobrá viera je našim
právnym poriadkom chránená. Naviac, nie je v záujme princípu právnej istoty, aby vlastnícke právo
odporcov v 2. a 3. rade bolo v takomto prípade spochybňované. Odporcovia v 2. a 3. rade vychádzali

z v čase kúpi nehnuteľností z aktuálneho listu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorých
vyplývalo že ich výlučným vlastníkom bol len odporca v 1. rade. Na kúpnej zmluve zo dňa 20.3.2002 je
ako „predávajúci“ uvedená táto osoba a preto, podľa názoru súdu, odporcovia v 2. a 3. rade nadobudli
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. V opačnom prípade by došlo k hrubému porušeniu
už vyššie spomenutého princípu právnej istoty.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo vedci nemal.

Právna zástupca procesne úspešných odporcov v 2. a 3. rade Mgr. A. O. si vyčíslila trovy konania v
celkovej výške 139.492,50 Sk. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. však súd priznal právnej

zástupkyni trovy konania v celkovej výške 28.716,50 Sk nasledovne :

podľa § 13 ods. 7, § 16, §17 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za 2 úkony právnej pomoci z hodnoty veci 220.000,- Sk (kúpna cena nehnuteľností v zmysle
kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2002) :

- Prevzatie, príprava dňa 19.3.2002 6.850,- Sk
5.480,- Sk
128,- Sk režijný paušál

- účasť na pojednávaní dňa 27.10.2003 - 1 1.712,50
1.370,- Sk
128,- Sk režijný paušál- podľa vyhlášky § 10, ods. 2, § 13 ods. 3, 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za jeden úkon právnej pomoci z hodnoty veci 220.000,- Sk :

- účasť na pojednávaní dňa 03. 07.2007 7.150,- Sk
5.720,- Sk
178,- Sk režijný paušál.

Priznané trovy konania teda celkovo predstavujú čiastku 28.716,50 Sk. Súd nepriznal právnej zástupkyni

tri ňou uplatnené úkony právnej pomoci, a to „rokovanie s protistranou“ a „ďalšia porada s klientmi“, keď
ich uskutočnenie nemal preukázané príslušnými zápismi s porady, ako aj „písomné podanie - vyjadrenie
odporcu v 2. rade“ a „vyjadrenie odporcu v 3. rade na súd zo dňa 19.2.2007“, keď k takémuto úkonu
nebola právna zástupkyňa súdom vyzvaná. Pri priznávaní náhrady trov konania je pre súd totiž prvoradé
hľadisko účelnosti.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Procesne úspešnému odporcovi v 1. rade súd trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.