Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. august 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/14/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202023
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.TatianouPorubänovouvprávnejvecižalobcov1/P.F.,bytom

T., Š. 3 a X/. Mgr. E. F., bytom T., Š. X,. právne zast. JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v T., V. X proti
žalovaným 1/ D. P., bytom T., K. XXX/X. a 2/ A. P., bytom T., K. XXX/X. o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať byt č. X,. ktorý sa nachádza v dome číslo XXX/
X,. na K. ulici v T., na X.. poschodí a pozostáva z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume
48.301,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. H. B..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť vypratať byt č. X,. ktorý sa nachádza v T.,

na K. ulici č. XXX/X. na X.. poschodí a pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Uviedli, že sa na základe kúpnej zmluvy stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanejnaLVč.4058prek.ú.T.akoparc.č.1347/2,parc.č.1348astavbadomusúp.č.503naparcele
č. 1348 v podiely 2/8-iny. Išlo pritom o nehnuteľnosť, obytný dom, ktorý sa nachádza na K. ulici č. X v T.,
v ktorom sa nachádzajú 4 byty, pričom v rámci dohody spoluvlastníkov žalobcom pripadol do užívania
X-izbový. byt č. X na X.. poschodí. Žalobcovia poukazovali na to, že Okresný súd v Trenčíne v konaní
sp. zn. 10C 1078/98 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.07.1999 privolil k výpovedi z nájmu
bytu č. X,. nájomný pomer mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty teda dňom 29.10.1999.

Žalobcovia pripustili, že týmto rozsudkom boli zároveň zaviazaní zabezpečiť pôvodným nájomcom bytu,
Š. P. a O. P. primeraný náhradný byt. K zadováženiu náhradného bytu síce nedošlo, ale Š. P. zomrel a O.
P. sa v júni 2004 dobrovoľne odsťahovala do D. D. v D. N. V.. Aj napriek tomu predmetný byt ďalej užívali
žalovaní, podľa názoru žalobcov bez právneho dôvodu, ktorí neboli ochotní predmetný byt dobrovoľne
vypratať. Žalobcovia mali za to, že povinnosť poskytnúť O. P. primeraný náhradný byt zanikla splnením
v zmysle § 559 ods. 1 OZ, nakoľko táto sa z bytu dobrovoľne odsťahovala, v dôsledku čoho povinnosť
žalobcov poskytnúť primeraný náhradný byt pôvodným nájomcom zanikla.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Mali za to, že síce nájomný pomer pôvodných nájomcov Š. a O. P.
skončil, ale keďže išlo o rodičov žalovaného v 1. rade, prešlo na neho právo nájmu, a teda žalovaný v
1. rade spolu s manželkou sú osoby oprávnené v predmetnom byte bývať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn. 10C 1078/98,
LV 4058 a zistil tento skutkový stav veci:Žalobcovia v 1. a 2. rade v zásade zhodne uviedli, že spoluvlastnícky podiel v obytnom dome na K.
ulici nadobudli kúpou niekedy v roku 1995, s vedomím, že ako nájomníci sú v predmetnom byte rodičia
žalovaného v 1. rade. Keďže mali záujem týmto bytom zabezpečiť bytovú potrebu svojej dcéry, iniciovali

konanie o privolenie k výpovedi z nájmu, v ktorom boli úspešní. Nejaké bytové náhrady pôvodným
nájomcom aj ponúkli, tieto im však nevyhovovali. Žalobkyňa v 2. rade ďalej upresnila, že nedopatrením
došlo k tomu, že žalovaný v 1. rade získal trvalý pobyt v predmetnom byte, k čomu došlo zrejme preto,
že príslušní pracovníci nemali vedomosť o tom, že spoluvlastnícky podiel na bytovom dome zmenil
vlastníka. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že v čase, keď došlo k privoleniu k výpovedi z nájmu a aj k

ponúkaniu bytových náhradu, bývali v predmetnom byte len pôvodní nájomcovia, a žalovaný v 1. rade,
hoci mal trvalý pobyt povolený, viac rokov býval na inom mieste.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že jeho otec Š. P. v predmetnom byte býval až do svojej smrti, teda do
26.08.2003. Jeho matka O. P. niekedy do 01.07.2004, kedy sa odsťahovala do penziónu pre dôchodcov.
On s manželkou prišli na S. na jar roku 1994 s tým, že on doopatruje rodičov a prisťahuje sa k nim. Do
predmetného bytu sa sťahovali niekedy vo februári alebo marci 1994, sťahovali sa na etapy, a nebývali

v predmetnom byte nepretržite od roku 1994 doteraz. V súvislosti s podnikaním bývali istú dobu v inom
byte, v roku 1995 chodili rodičov iba denne navštevovať, v roku 1996 tam aj bývali, aj nie. Odkedy začali
bývať v predmetnom byte nepretržite, si žalovaný v 1. rade nepamätal.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že do predmetného bytu sa nasťahovali 24.02.1994, asi rok a pol alebo dva
roky bývali ale mimo tohto bytu a rodičov žalovaného v 1. rade denne navštevovali. Nepretržite začali

bývať v predmetnom byte v roku 1996.

Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli od J. H. na základe kúpo-predajnej
zmluvy uzavretej dňa 22.06.1993, zavkladovanej dňa 30.06.1993 pod číslom V 559/1993 Správou
katastra T., nehnuteľnosti, a to parcelu č. 1347, parc. č. 1348 - dom súp. číslo 503 zapísané na LV č.
4058 k.ú. T. v podiely 2/8-iny.

Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 1078/98 rozsudkom zo dňa 07.06.1999,
ktorý nadobudol právoplatnosť 28.07.1999 privolil k výpovedi z nájmu bytu č. X,. ktorý sa nachádzal v T.
na K. ulici č. X.. Nájomný pomer skončil posledným dňom 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že
žalovaní v tomto konaní, Š. a O. P., mali vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia primeraného

náhradného bytu, ktorý mali zabezpečiť žalobcovia E. a P. F.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že žalobcovia dali žalovaným výpoveď z nájmu bytu, nakoľko byt potrebovali na zabezpečenie bytových
potrieb svojej dcéry a žalovaní súhlasili s tou podmienkou, že im bude pridelený primeraný náhradný byt.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky k tomu, aby súd mohol
žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaným v 1. a 2. rade nevzniklo žiadnym spôsobom právo nájmu

k predmetnému bytu, a keďže v byte bývajú bez právneho dôvodu, súd s použitím § 126 ods. 1 OZ,
podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto mu ju neprávom zadržuje, súd im uložil
povinnosť predmetný byt vypratať.

Nebolo možné konštatovať, že by pôvodným nájomcom Š. a O. P. a žalovaným v 1. a 2. rade vznikol

spoločný nájom bytu v zmysle § 700 ods. 1 až 3 OZ, keďže nebola splnená podmienka súhlasu
prenajímateľa, v tomto prípade žalobcov v 1. a 2. rade.

Súd sa tiež nestotožnil s tým, že by došlo v tomto prípade k prechodu nájmu bytu z pôvodných nájomcov
na žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle § 706 ods. 1 OZ, pretože po smrti Š. P. v roku 2003 mohla zostať
jedinou nájomkyňou O. P., ktorá sa však v roku 2004 dobrovoľne odsťahovala. V tomto prípade ale ešte

pred týmito udalosťami súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 1999 právo nájmu
pôvodným nájomcom zaniklo, a zostalo im právo v byte bývať do doby, kým im nebude zabezpečenýprimeraný náhradný byt. O. P. tým, že sa z bytu dobrovoľne odsťahovala, spôsobila, že v zmysle §
559 ods. 1 OZ splnila svoju povinnosť byt vypratať a zároveň stratila možnosť opätovne predmetný byt
užívať do doby zabezpečenia náhradného bytu. Podľa § 706 ods. 1 OZ dôjde k prechodu nájmu bytu, ak

nájomca zomrie, a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, ak by nedošlo k ukončeniu nájmu iným
spôsobom, ako tomu bolo v tomto prípade, tieto podmienky by vzhľadom na zistený skutkový stav veci
žalovaní nesplnili. Už vôbec nemohlo dôjsť k prechodu nájmu na žalovaných v 1. a 2. rade za situácie,
keď za života pôvodných nájomcov nájom skončil.

V tomto prípade boli v konaní úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, súd im preto podľa § 142 ods. 1

O.s.p. priznal náhradu trov konania, celkom v sume 48.301,- Sk. Trovy konania spočívali v zaplatenom
súdnom poplatku 15.000,- Sk, a v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žaloby, pojednávania dňa 23.06.2006, 18.08.2006) po 7.650,- Sk, pri
cene predmetu sporu 300.000,- Sk, 2 krát režijný paušál 150,- Sk, 3 krát režijný paušál 163,- Sk, 1
úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní 31.01.2006, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) v
skrátenej výške 1.912,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môžu sa žalobcovia domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.