Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. december 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/1555/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207212051
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21,
IČO: 35 776 005, proti povinnému D.. Q. Q., A., R. 37, o vykonanie exekúcie pre 223,06 € istiny s prísl.,
o odvolaní povinného proti uzneseniu 48Er/1555/07-42 zo 4.12.2009 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením povinného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Prešov, Konštantínova 13 (ďalej len exekútor), trovy
exekúcie 220 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že 2.4.2009 doručil exekútor súdu podanie, v ktorom uviedol, že uznesením
Okresného súdu Košice I, 9K/55/2008 zo 16.2.209, právoplatným 10.3.2009, súd vyhlásil konkurz na

majetok povinného.

Vychádzajúc z § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (jeho
znenie citoval), uviedol, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného došlo k zastaveniu exekučného
konania, a že 2.4.2009 exekútor mu doručil podanie, v ktorom si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške
219,53 €. Citujúc znenie § 196, § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. zaviazal na náhradu trov exekúcie

povinného 220 €, ktoré podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. pozostávali z odmeny určenej exekútorom podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhl. č. 288/1995
Z.z. za 9 začatých hodín po 6,64 eur, t. j. celkom 59,76 € + 19 % DPH vo výške 11,35 € za úkony
exekučnej činnosti:
- spracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 30 minút,
- vydanie upovedomenia o začatí exekúcie - peňažné plnenie bez spôsobu v trvaní 60 minút,

- výzva povinnému - 2 x, výzva na úhradu - 3 x v trvaní 60 minút,
- spracovanie žiadostí na Sociálnu poisťovňu, Daňový úrad, Geod. a kartograický ústav, OR - ODI, Úrad
práce, Mestský úrad, Správa katastra v trvaní 180 minút,
- žiadosť o súhlas s predajom nehnuteľností v trvaní 30 minút,
- vydanie upovedomenia o spôsobe zriadením exekučného záložného práva v trvaní 60 minút,
- vydanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva v trvaní

60 minút.

Vychádzajúc z § 6 vyhl. č. 288/1995 Z.z. (jeho znenie citoval) exekútorovi priznal odmenu za zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti 33,19 €, za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť,
t.j. 132,78 € + 19 % DPH 25,22 € (4 x 33,19 €). Ďalej uviedol, že exekútorovi patrí taktiež paušálne
stanovená odmena podľa § 15 ods. 1, písm. a), c), d), e), j), t. j. 11 x 3,32 € = 36,52 €, za získanie

poverenia na vykonanie exekúcie (1 x 3,32 €), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1 x 3,32
eur ), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie (1 x 3,32 €), každé zisťovanie majetku povinného (7x 3,32 €) + 19 % DPH 6,93 €. Trovy exekúcie ďalej pozostávali z náhrady hotových výdavkov exekútora
podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za poštovné 13,34 €, celkovo trovy exekútora 285,92 €, po
čiastočnej úhrade povinným 66,39 €, trovy exekúcie činili 219,53 €.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie správkyňa konkurznej podstaty povinného a
vychádzajúc z § 23 ods. 1, § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov [(ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii), ich znenie citovala] uviedla,
že je daná pasívna legitimácia správcu konkurznej podstaty napadnúť odvolaním uznesenie, že podľa

jej presvedčenia súd pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, než by bol preskúmal a ozrejmil všetky
rozhodné skutočnosti týkajúce sa určenia výšky trov exekúcie v dôsledku zastavenia exekučného
konania - v časti výšky odmeny za zriadenie exekučného záložného práva a tým presne zistil skutkový
stav veci. Považovala za nesporné, že predmetom exekúcie vedenej exekútorom proti povinnému bolo
zaplatenie pohľadávky oprávnenej vo výške 223,06 €, že pohľadávku v uvedenej výške si konkurzný
veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s., prihlásila v konkurznom konaní v zákonnej lehote. V tejto súvislosti

zdôraznila, že exekútor pri výkone exekúcie je povinný postupovať podľa § 61b Ex.por., podľa ktorého
exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z ex. titulu, jej príslušenstva a trov
exekúcie, že napriek tomu, že povinný mal aj iný majetok (dôchodok, osobné motorové vozidlo), z
ktorého by bolo možné uspokojiť nie vysokú pohľadávku oprávnenej, exekútor v rozpore s vyššie
uvedeným ust. zriadil ex. záložné právo zexekvovaním nehnuteľností vo vlastníctve povinného, ktorých

hodnota je omnoho vyššia oproti vymáhanej pohľadávke (išlo o lukratívne nehnuteľnosti - pozemky
v k. ú. Mesta Prešov a Solivar). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jej vyplynulo, že súd priznal
exekútorovi odmenu za zriadenie ex. záložného práva za každú zexekvovanú nehnuteľnosť 132,78
€ + 19 % DPH 25,22 € (4 x 33,19 €). Zdôraznila, že súd pri priznaní tejto odmeny vôbec nebral do
úvahy vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky dôvodnosť a zákonnú primeranosť takýchto úkonov

exekútora, ktoré považovala v súlade s § 61b Ex por. za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi
(táto skutočnosť je v poslednej dobe predmetom viacerého prešetrovania postupov exekútorov zo strany
Ministerstva spravodlivosti SR), že týmto odvolaním napáda časť vyčíslenej odmeny exekútora vo výške
celkom 158 € (132,78 € + 25,22 € DPH), a to za nedôvodné a v rozpore so zákonom zriadenie záložného
exekučného práva na nehnuteľnosti povinného.

Vychádzajúc z § 374 ods. 4 O.s.p. navrhla uznesenie zmeniť v rozsahu podaného odvolania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v§214ods.1O.s.p.,možnooodvolanírozhodnúťajbeznariadeniapojednávania)prejednalodvolaniev

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie uznesenia
(§ 219) ani pre jeho zmenu (§ 220), preto ho podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu na
ďalšie konanie.

Súd nesprávne rozhodol pokiaľ priznal exekútorovi tiež odmenu za zriadenie exekučného záložného

práva za každú zexekvovanú nehnuteľnosť vo výške 132,78 € + 19 % DPH vo výške 25,22 €,
vychádzajúc z § 6 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov so zreteľom na
tú skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie má postupovať
podľa § 14 cit. vyhl. (účinnej do 1.5.2008), ktoré ust. sú spoločnými ustanoveniami k odmene za výkon
exekučnej činnosti, odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení

exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (účinnej do 1.5.2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6+ cit. vyhl. by exekútorovi
patrila v prípade, ak by nedošlo k zastaveniu exekúcie, čo však nie je tento prípad.

So zreteľom na skutočnosť, že súd priznal exekútorovi aj odmenu za zriadenie exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti podľa § 6 cit. vyhl. napriek tomu, že exekúcia sa zastavila vyhlásením konkurzu
na majetok povinného, pričom nepostupoval správne, bolo potrebné uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.), čo by znamenalo porušenie stanoveného postupu,

ktorým s každý môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR,
uverejnenej pod č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, č.l. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a č.l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.) a zasahovalo by do práv na súdnu
ochranu, zaručeného uvedenými normami, obsahom ktorého je (v rámci spravodlivého procesu) i právo

účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

V ďalšom konaní súd, v intenciách vysloveného právneho názoru, znovu rozhodne o trovách exekúcie,
pričom v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.