Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/204/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105233975
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu J. Ď., bytom N. M.

N. V., P. XXX/X. proti žalovanému R., spol. s r. o., B., Ž. N.. X,. zastúpenému Mgr. I. G., advokátkou, S.
T., D. X o žalobe na zaplatenie 4.989,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.989,- Sk s 8 % úrokom od 01.12.2004 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania 500,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 16.12.2005, doplnenou podaním zo dňa 10.05.2006, sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.989,- Sk a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že po skončení pracovného pomeru mu žalovaný nevyplatil celú mzdu. Mzdu mu krátil o 4.061,- Sk a

nevyplatil mu mzdu za prácu vo sviatok v sume 928,- Sk. Mzdu mu žalovaný údajne krátil z dôvodu
pokarhania a za nekvalitnú prácu. S takýmto postupom nesúhlasil, vec dal prešetriť Inšpektorátu práce
a ten listom zo dňa 20.09.2005 vyzval žalovaného, aby neprávom vykonanú zrážku zo mzdy žalobcovi
vyplatil. Žalovaný však tak neurobil.

Žalovanýsakžalobevyjadrilv odporeprotiplatobnémurozkazuzodňa17.10.2006,v ktoromuviedol,že
na prácu žalobcu boli sťažnosti, keď jedlo bolo nekvalitné, nedovarené, presolené a podobne. Žalobca
na toto žalovaného upozorňoval a nakoniec s ním skončil pracovný pomer. Prácu žalobcu považoval
za nepodarok v zmysle § 126 Zákonníka práce a vyčíslenú hodnotu chybnej práce mu nevyplatil. V

skutočnosti však nejde o zrážku zo mzdy podľa § 131 ZP, ale o určitú sankciu za chybnú prácu.

Žalobca vo výpovedi na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že žiada, aby mu žalovaný doplatil
neoprávnene zrazenú mzdu 4.061,- Sk a doplatil náhradu za odpracovaný sviatok 15.09.2004 v sume
928,- Sk. Výkaz o dochádzke do zamestnania odovzdal riadne vedúcemu ako podklad k výplate. O
nejakej nekvalite jedál nevedel a nevie, nakoľko u neho nikto žiadne jedlo nereklamoval a všetky jedlá
boli zaplatené. Počas trvania pracovného pomeru nebol zo strany vedúceho upozornený na chybnú
prácu. Ažposkončenípracovnéhopomeruasipotrochdňochmuchcelidoručiťnejakélisty,aleodmietol
ich prevziať a povedal, aby mu ich poslali poštou. Až z tohto listu sa dozvedel, že dostal pokarhanie.

Ohľadne zrážky zo mzdy s ním žalobca nespísal žiadnu dohodu.

Z vykonaného dokazovania, výpovede žalobcu, pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2004, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.10.2004, pokarhania z20.10.2004,odpovedeI.P.B.z26.08.2005, výplatnejpáskyzaobdobie10/2004malsúdzapreukázané,
že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú so skúšobnou
dobou 3 mesiace a mesačnou mzdou 13.000,- Sk. Listom zo dňa 20.10.2004 žalovaný skončil so

žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 21.10.2004 bez uvedenia dôvodov a list mu
doručil dňa 04.11.2004. Žalovaný taktiež listom zo dňa 20.10.2004 uložil žalobcovi pokarhanie a v liste
mu zároveň vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 4.061,- za jedlá, ktoré boli žalovanému vrátené ako
nekonzumovateľné, keď hodnota týchto jedál bola vyčíslená v plnej cene.

Medzi účastníkmi konania bolo teda nesporné, že žalobca sa domáha vyplatenia časti mzdy, ktorú mu

žalovaný zrazil zo mzdy ako náhradu za nekvalitnú prácu.

Podľa § 131 ods. 1 - 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná
zrážky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné
poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie,
ktoré je povinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na
daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a

na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo
závislej činnosti a funkčných požitkov.

Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na
priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,

c) peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím
príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych
sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe
vykonateľného rozhodnutia,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec
povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok
nevznikol,

h) neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v
nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa
osobitného predpisu.

Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ
vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Zo mzdy zamestnanca možno zraziť len sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 cit. ustanovenia. Iné zrážky zo
mzdy možno podľa § 131 ods. 3 vykonať len na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi
zamestnancom a zamestnávateľom. Zo strany žalovaného však žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy

uzavretá nebola, a preto žalovaný nemal právo akúkoľvek čiastku žalobcovi zo mzdy strhnúť. Ak teda
žalovaný nevyplatil žalobcovi riadne mzdu, konal v zmysle cit. ustanovení § 131 ods. 1 - 3 Zákonníka
práce v rozpore so zákonom.V tejto súvislosti treba uviesť - i keď žalobca tvrdenie o chybnej práci odmieta - že postup žalovaného
nemá oporu ani v § 126 Zákonníka práce, keď tvrdil, že išlo vlastne o určitú sankciu za chybnú prácu.
Zákonník práce v § 126 jednoznačne uvádza, že zamestnancovi za chybnú prácu nepatrí mzda za

prácu, ktorou vytvoril nepodarok. Ak zamestnanec vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok,
nepatrí mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak zamestnanec urobí opravu
sám, patrí mu mzda za prácu na tomto výrobku, nie však mzda za vykonanie opravy. Ak zamestnanec
nepodarok nezavinil, patrí mu mzda ako za bezchybnú prácu. Táto mzda mu patrí aj vtedy, ak sa mu po
oznámení nedostatku neuložilo zastaviť prácu. Rovnako ako pri nepodarkoch sa postupuje pri chybnom

vykonávaní montáží, opráv, úprav, stavebných prác a pri nesprávnom alebo chybnom poskytnutí služby.

Teda dôvody na vykonanie zrážky zo mzdy tak, ako ich uvádza žalovaný, nemajú oporu v ustanoveniach
Zákonníka práce, a preto súd zaviazal žalovaného na vyplatenie tejto časti mzdy. Výška zrazenej a
nevyplatenej mzdy bola medzi účastníkmi konania nesporná.

Súd taktiež priznal žalobcovi náhradu mzdy za sviatok dňa 15.09.2004 podľa § 122 ods. 1 Zákonníka
práce. Ide o štátny sviatok a súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že v tento deň pracoval.

Žalobcapracovalvreštauračnomzariadenížalovanéhoažalovanývžiadnomsvojompodanínenamietol
ani netvrdil, že počas štátnych sviatkov je prevádzka uzatvorená. Keďže žalobca vykonával prácu na
pracovisku sám, žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvracal, patrí žalobcovi mzda aj za
tento deň a súd mu ju v celom rozsahu tak, ako si ju uplatnil, priznal. Vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré
žalovaný nevyvrátil, keď žalobcovi nevydal výplatnú pásku za mesiac september 2004.

Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania od 01.12.2004 vo výške 17,6 % ročne.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., keď
výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska,
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba NBS ku dňu 01.12.2004
bol určená výškou 4 % (dvojnásobok 8 %). Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 17,6

% ročne, súd v časti prevyšujúcej 8 % žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 500,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Trenčín prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2

O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.