Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/91/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105235161
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa G.

Š., bytom D. N. V., P. XXX/XXX,. zast. Mgr. J. G., advokátom so sídlom D. N. V., C. I. XX. proti odporkyni
A. B., bytom M. L. XX,. zast. JUDr. A. L., advokátkou so sídlom T., J. F. X,. o zaplatenie 80.000,- Sk
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 13.668,- Sk, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po úprave žalobného petitu domáhal od odporkyne zaplatenia čiastky 80.000,-Sk spolu
so 6 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 01.01.2006 do zaplatenia, a to oproti povinnosti

navrhovateľa vydať odporkyni motorové vozidlo zn. Opel Kadet 1,4 S EČV I. XXX. A., v. č. karosérie
WOL XXXXXMXXXXXXX,. v. č. motora XXLXXXXX.. Uviedol, že uvedené motorové vozidlo kúpil od
odporkyne na základe kúpnej zmluvy v mesiaci júl 2002 za dojednanú kúpnu cenu 80.000,-Sk, toto
motorové vozidlo mu však bolo dňa 27.02.2003 zaistené príslušníkmi polície, nakoľko sa jednalo o
motorové vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti, keď toto bolo odcudzené v Z. v C. jeho pôvodnému
majiteľovi dňa 06.03.1992. Napriek tomu, že navrhovateľ riadne uhradil kúpnu cenu, nemôže predmet
kúpyužívať,nakoľkomotorovévozidlojevofaktickejdržbepolície,ktorámuhoodmietavydať.Pozistení
týchto skutočností sporné strany dňa 14.10.2005 uzavreli dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, na

základe ktorej sa sporná kúpna zmluva zrušila od počiatku. Odporkyňa napriek zrušeniu kúpnej zmluvy
odmieta navrhovateľovi vrátiť čiastku 80.000,-Sk ako kúpnu cenu, ktorú prevzala.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s tým, že dohodu zo dňa
14.10.2005 o odstúpení od kúpnej zmluvy podpísala v tiesni, v čase, keď nebola psychicky vyrovnaná
a v predstave, že podpisuje len dohodu o spolupráci pri hľadaní páchateľa trestnej činnosti. Od tejto
dohody následne odstúpila a preto nemohla vyvolať žiadne právne účinky. Zároveň vzniesla odporkyňa
námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne ako účastníkov konania ako i

oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z listiny označenej ako dohoda o kúpe a predaji osobného auta
vyplýva, že odporkyňa ako predávajúca predala navrhovateľovi ako kupujúcemu niekedy v mesiaci júl2002 osobné motorové vozidlo zn. Opel Kadet, ŠPZ T. XX-XX. za dojednanú kúpnu cenu vo výške
80.000,-Sk.

Z úradného záznamu O. D. N. V. zo dňa 27.02.2003, č. p.: O.-XXX/KP-XX-XX. vyplýva, že uvedeného

dňa bolo predmetné sporné motorové vozidlo zaistené príslušníkmi polície, a navrhovateľovi odobraté.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu O. P. v T., č. p.: O.-XXX/UJKP-XXXX. vyplýva, že sporné motorové
vozidlo bolo opakovane, a to ku dňu 28.02.2004 a ku dňu 13.03.2007 vyhlásené za majetok štátu,
bolo určené na dražbu a v prípade neúspešnej dražby na ekologickú likvidáciu. Navrhovateľovi napriek
opakovaným výzvam a sťažnostiam toto motorové vozidlo nebolo zo strany polície vrátené.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona a ustálil, že žalobný návrh nie
je dôvodný. Nakoľko v prejednávanej veci ide o nárok vyplývajúci z neplatnej zmluvy, resp. zo zmluvy
zrušenej, t.j. zo záväzku, ktorý je zo zákona (v zásade - pokiaľ zo spornej zmluvy obe strany aspoň
čiastočneplniliatietoplneniasidoposiaľnevrátili)synalagmatický,súdsanajskôrzaoberalskúmaním,či

žalobný návrh umožňuje súdu vzájomnú viazanosť vyjadriť vo výroku rozsudku, resp. či v prejednávanej
veci nejde o prípad, kedy synalagma nenastala (napr. z dôvodu, že navrhovateľ svoje prijaté plnenie
už odporcovi vrátil). Odcudzené motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom spornej kúpnej zmluvy bolo
zaistené príslušníkmi polície a toto bolo navrhovateľovi odobraté, avšak bez toho, aby bolo riadne
odovzdané jeho vlastníkovi (bez ohľadu na dôvod, pre ktorý k jeho vráteniu vlastníkovi nedošlo). Bez

akýchkoľvek námietok je síce potrebné rešpektovať právny názor, že kupujúci, ktorý prijal plnenie z
neplatnej zmluvy si splní svoju edičnú povinnosť vydať vec v zmysle § 457 Obč. zák. i tým, že kúpenú
vec vydá nie predávajúcemu, ale vlastníkovi veci, a to i prostredníctvom príslušného štátneho orgánu
(napr. polície); uvedené však platí samozrejme len za predpokladu, že k vráteniu odcudzenej veci jeho
vlastníkovi skutočne v konečnom dôsledku dôjde. V prejednávanej veci však sporné motorové vozidlo

nebolo vydané jeho vlastníkovi, toto ako vec, bolo vyhlásené za majetok štátu (§ 21 ods. 8 zák. č. 171/93
Z.z.) a bolo určené na dražbu a v prípade neúspešnej dražby na ekologickú likvidáciu. Za žiadnych
okolností teda nemožno dospieť k záveru, žeby si navrhovateľ svoju edičnú povinnosť z neplatnej, resp.
zrušenej zmluvy splnil, a to i napriek skutočnosti, že sporné motorové vozidlo bolo zaistené štátnym
orgánom príslušným na jeho vrátenie vlastníkovi veci (samozrejme za splnenia všetkých zákonných

podmienok v zmysle § 21 zák.

č. 171/93 Z.z.). Vzhľadom na uvedené bolo v prejednávanej veci potrebné žalobný návrh formulovať
tak, aby súd vzájomnú viazanosť nárokov mohol vyjadriť vo výroku rozsudku. Pokiaľ teda navrhovateľ
zmenil žalobný návrh v tom smere, že jeho zmenenou formuláciou vyjadril vzájomnú viazanosť nárokov
z neplatnej, resp. zrušenej zmluvy, z pohľadu synalagmatickej povahy tohto záväzku tak učinil správne.

Nemožno však prehliadnuť, že pre navrhovateľa je povinnosť vrátiť predmet kúpy - sporné motorové
vozidlo, nemožným plnením; takýto výrok rozsudku (nevykonateľný) by súd nemohol vyniesť. Z tohto
pohľadu by do úvahy prichádzalo v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať peňažnú
náhraduvovýškefinančnéhoohodnoteniamotorovéhovozidla,čomubyzákonitenasledovalovzájomné
započítanie pohľadávok (podľa Rc 26/75 ak ide o vrátenie vzájomných peňažných plnení z neplatnej

alebo zrušenej zmluvy, je potrebné po vzájomnom zúčtovaní týchto plnení uložiť plnenie rozdielu
jednému z účastníkov), čo by v konečnom dôsledku znamenalo zbytočnosť celého súdneho sporu. Preto
i napriek formulácie žalobného petitu vystihujúceho vzájomnú podmienenosť nárokov (synalgma) strán,
súdnemoholinakakoskonštatovať,žežalobnýpetitprejehonevykonateľnosťneumožňujesúduvyniesť
prenavrhovateľavyhovujúcirozsudok.Súdutedanezostávaloinéakožalobnýnávrhvcelostizamietnuť.

Pokiaľ sú správne úvahy súdu, že zaistením sporného motorového vozidla orgánmi polície nedošlo v
prejednávanej veci k splneniu si edičnej povinnosti zo strany navrhovateľa, bolo nadbytočné, vzhľadom
na vyššie uvedenú nemožnosť vyhovieť žalobnému petitu z procesnej stránky sa bližšie zaoberať
meritom veci; akékoľvek vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania zo strany odporkyne ako i
posúdenie platnosti dohody o odstúpení od spornej kúpnej zmluvy, ktorej platnosť resp. účinnosťodporkyňa spochybňuje, by totiž nič nezmenilo na výsledku sporu. V oboch prípadoch, či už ide o nároky
z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, je potrebné v žalobnom petite a samozrejme i vo výroku rozsudku
zachovať vzájomnú podmienenosť nárokov strán. Rovnako nemožno dôvodnosť žalobného návrhu

odôvodňovať len tou skutočnosťou, že navrhovateľ, hoci riadne uhradil kúpnu cenu nemá možnosť
predmet kúpy riadne užívať, t.j. de facto nemá ani peniaze ani auto. Odstránenie tohto nežiaduceho
stavu je potrebné docieliť iným spôsobom ako prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia. Zo
všetkých týchto popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov

konania. Tieto sú tvorené uplatnenými trovami za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 4.000,-Sk
a trovami právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby ( prevza-tie a príprava, podanie odporu, účasť
na pojednávaní 18.01.2008 ) po 3.050,- Sk, 2 x 164,- Sk, 1x 190,-Sk režijný paušál. Zvyšok uplatnených
trov právneho zastúpenia súd vyhodnotil ako nedôvodný, tieto súviseli s pojednávaním dňa 14.11.2007,
ktoré sa neuskutočnilo z dôvodov na strane odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.