Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 25C/55/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707200405
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľa J. R.,

bytom P., L. S. XX. proti odporkyni A. R., bytom D. N. V., C. I XX/XXX,. zast. JUDr. Ľ. N., advokátkou so
sídlom D. N. V., C. I. XX. o určenie výživného manželovi takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia výživného na manžela s účinnosťou odo dňa
01.01.2007, a to vo výške 1.000,- Sk mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedol, že odporkyňa
si voči nemu ako svojmu manželovi neplní vyživovaciu povinnosť a jeho starobný dôchodok vo výške
4.385,- Sk mesačne mu nepostačuje na krytie jeho nákladov na výživu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, tento žiadala v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že s

navrhovateľom dlhodobo už vyše 23 rokov nežijú spolu, keď tento ani nie po roku od uzavretia
manželstva bezdôvodne, svojvoľne bez predchádzajúceho vysvetlenia opustil spoločnú domácnosť, o
ktorú sa viac nezaujímal, a to ani po narodení ich spoločnej dcéry, na ktorú si ani riadne neplnil súdom
stanovenú vyživovaciu povinnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne ako účastníkov konania ako i
oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. a z ich zhodných
výpovedí že toto doposiaľ trvá.

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.

zn. 13Nc/815/85 mal súd ďalej preukázané, že účastníci už vyše 23 rokov ako manželia absolútne
nefungujú, počas tohto obdobia totiž žijú oddelene každý svojim vlastným spôsobom života, ich
manželstvo však doposiaľ trvá. O dcéru z manželstva sa vždy starala matka, ktorej aj táto bola
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.06.1985, č. k. 13Nc/815/85-10 zverená do
výchovy a otec bol zaviazaný platiť na ňu výživné 400,- Sk mesačne. Z odôvodnenia citovaného
rozsudku o zverení dieťaťa do výchovy a o určení výživného mal súd ďalej preukázané, že v časerozhodovania to bol otec, ktorý v októbri 1984 opustil ich spoločnú domácnosť a o dieťa sa žiadnym
spôsobom nezaujímal, ba dokonca ho nikdy ani nenavštívil.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vyššie cit. ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom určenia výživného medzi

manželmi je, že manželstvo ešte trvá. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu je potrebné vždy skúmať, či
určenie výživného by nebolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 ZR. O takýto prípad
pôjde vždy, t. j. výživné manželovi nemožno priznať, ak manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich
spoločenských úloh a žiaden z manželov ani nie je ochotný plniť ani tie najzákladnejšie povinnosti
z partnerstva plynúce, a teda, že všetky princípy súžitia sú obojstranne ignorované. Rovnako by sa

jednalo o rozpor s dobrými mravmi v prípade manžela, ktorý svojim správaním znefunkčnil manželstvo a
celé rodinné prostredie neverou, nezáujmom o rodinu a rodinný život, nadmiernym požívaním alkoholu
alebo fyzickým násilím voči ostatným členom rodiny, a tak sa previnil proti základným povinnostiam
manželov, t. j. predovšetkým byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať vhodné
rodinné prostredie a zabezpečovať potreby rodiny.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. zákona súd ustálil, že návrh nie je dôvodný.
Manželstvo účastníkov si totiž dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh, účastníci už
vyše 23 rokov žijú oddelene a všetky princípy súžitia sú účastníkmi obojstranne dlhodobo ignorované.
Navyše bolo to práve správanie navrhovateľa, ktorý svojim nezáujmom o rodinu a rodinný život a
následne bezdôvodným opustením spoločnej domácnosti narúšal a narušil rodinné prostredie, a pre

ktorého správanie došlo k znefunkčneniu manželstva a celého rodinného prostredia. Za daného stavu
by priznanie výživného navrhovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov
súd rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Plne úspešnej odporkyni vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania voči
neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko odporkyňa výslovne uviedla, že si trovy konania neuplatňuje,

súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.